kahānajainashāstramāḷā ]
र्ज्ञानं सत्स्वयमेव तत्किल ततस्त्रातं किमस्यापरैः ।
निश्शङ्कः सततं स्वयं स सहजं ज्ञानं सदा विन्दति ।।१५७।।
च्छक्त : कोऽपि परः प्रवेष्टुमकृतं ज्ञानं स्वरूपं च नुः ।
निश्शङ्कः सततं स्वयं स सहजं ज्ञानं सदा विन्दति ।।१५८।।
shlokārthaḥ — [यत् सत् तत् नाशं न उपैति इति वस्तुस्थितिः नियतं व्यक्ता] je sat chhe te nāsh pāmatun nathī evī vastusthiti niyatapaṇe pragaṭ chhe. [तत् ज्ञानं किल स्वयमेव सत् ] ā gnān paṇ svayamev sat (arthāt satsvarūp vastu) chhe (māṭe nāsh pāmatun nathī), [ततः अपरैः अस्य त्रातं किं] tethī vaḷī par vaḍe tenun rakṣhaṇ shun? [अतः अस्य किञ्चन अत्राणं न भवेत् ] ā rīte (gnān potāthī ja rakṣhit hovāthī) tenun jarā paṇ arakṣhaṇ thaī shakatun nathī [ज्ञानिनः तद्-भी कुतः] māṭe (āvun jāṇatā) gnānīne arakṣhāno bhay kyāthī hoy? [सः स्वयं सततं निश्शंकः सहजं ज्ञानं सदा विन्दति] te to pote nirantar niḥshaṅk vartato thako sahaj gnānane sadā anubhave chhe.
bhāvārthaḥ — sattāsvarūp vastuno kadī nāsh thato nathī. gnān paṇ pote sattāsvarūp vastu chhe; tethī te evun nathī ke jenī bījāo vaḍe rakṣhā karavāmān āve to rahe, nahi to naṣhṭa thaī jāy. gnānī ām jāṇato hovāthī tene arakṣhāno bhay nathī; te to niḥshaṅk vartato thako pote potānā svābhāvik gnānane sadā anubhave chhe. 157.
have aguptibhayanun kāvya kahe chheḥ —
shlokārthaḥ — [किल स्वं रूपं वस्तुनः परमा गुप्तिः अस्ति] kharekhar vastunun sva-rūp ja (arthāt nij rūp ja) vastunī param ‘gupti’ chhe [यत् स्वरूपे कः अपि परः प्रवेष्टुम् न शक्त :] kāraṇ ke svarūpamān koī bījun pravesh karī shakatun nathī; [च] ane [अकृतं ज्ञानं नुः स्वरूपं] akr̥ut gnān ( – je koīthī karavāmān āvyun nathī evun svābhāvik gnān – ) puruṣhanun arthāt ātmānun