kahānajainashāstramāḷā ]
sarvavishuddhagnān adhikār
481
तम्हा ण को वि जीवो वधादओ अत्थि अम्ह उवदेसे ।
जम्हा कम्मं चेव हि कम्मं घादेदि इदि भणिदं ।।३३९।।
एवं संखुवएसं जे दु परूवेंति एरिसं समणा ।
तेसिं पयडी कुव्वदि अप्पा य अकारगा सव्वे ।।३४०।।
अहवा मण्णसि मज्झं अप्पा अप्पाणमप्पणो कुणदि ।
एसो मिच्छसहावो तुम्हं एयं मुणंतस्स ।।३४१।।
अप्पा णिच्चोऽसंखेज्जपदेसो देसिदो दु समयम्हि ।
ण वि सो सक्कदि तत्तो हीणो अहिओ य कादुं जे ।।३४२।।
जीवस्स जीवरूवं वित्थरदो जाण लोगमेत्तं खु ।
तत्तो सो किं हीणो अहिओ य कहं कुणदि दव्वं ।।३४३।।
अह जाणगो दु भावो णाणसहावेण अच्छदे त्ति मदं ।
तम्हा ण वि अप्पा अप्पयं तु सयमप्पणो कुणदि ।।३४४।।
e rīt ‘karma ja karmane haṇatun’ — kahyun chhe shrutamān,
tethī na ko paṇ jīv chhe haṇanār am upadeshamān.’’ 339.
em sāṅkhyano upadesh āvo, je shramaṇ prarūpaṇ kare,
tenā mate prakr̥iti kare chhe, jīv akārak sarva chhe! 340.
athavā tun māne ‘ātamā māro kare nij ātmane’,
to evun tuj mantavya paṇ mithyā svabhāv ja tuj khare. 341.
jīv nitya tem vaḷī asaṅkhyapradeshī darshit samayamān,
tenāthī tene hīn tem adhik karavo shakya nā. 342.
vistārathīy jīvarūp jīvanun lokamātra ja chhe khare,
shun tethī te hīn-adhik banato? kem karato dravyane? 343.
māne tun — ‘gnāyak bhāv to gnānasvabhāve sthit rahe’,
to em paṇ ātmā svayam nij ātamāne nahi kare. 344.
61