122
कर्मागामि समस्तमेव भरतो दूरान्निरुन्धन् स्थितः ।
ज्ञानज्योतिरपावृत्तं न हि यतो रागादिभिर्मूर्च्छति ।।१-१३३।।
khanDAnvay sahit artha — ‘‘अधुना निर्जरा व्याजृम्भते’’ (अधुना) ahInthI sharU karIne (निर्जरा) nirjarA arthAt pUrvabaddha karmanA akarmarUp pariNAm (व्याजृम्भते) pragaT thAy chhe. bhAvArtha Am chhe ke — nirjarAnun svarUp jevun chhe tevun kahe chhe. nirjarA shA nimitte (shAne mATe) chhe? ‘‘तु तत् एव प्राग्बद्धं दग्धुम्’’ (तु) samvarapUrvak (तत्) je gnAnAvaraNAdikarma (एव) nishchayathI (प्राग्बद्धं) samyaktva nahi hotAn mithyAtva- rAg-dveSh-pariNAm vaDe bandhAyun hatun tene (दग्धुम्) bALavA mATe. k kvisheSh — ‘‘परः संवरः स्थितः’’ samvar agresar thayo chhe jeno evI chhe nirjarA. bhAvArtha Am chhe ke — samvarapUrvak nirjarA te nirjarA; kem ke je samvar vinA hoy chhe sarva jIvone, uday daIne karmanI nirjarA, te nirjarA nathI. kevo chhe samvar? ‘‘रागाद्यास्रवरोधतः निजधुरां धृत्वा आगामि समस्तम् एव कर्म भरतः दूरात् निरुन्धन्’’ (रागाद्यास्रवरोधतः) rAgAdi AsravabhAvonA nirodhathI (निजधुरां) potAnA ek samvararUp pakShane (धृत्वा) dharato thako (आगामि) akhanDadhArApravAharUp Asravit thanArAn (समस्तम् एव कर्म) nAnA prakAranAn gnAnAvaraNIy, darshanAvaraNIy ityAdi anek prakAranAn pudgalakarmane (भरतः) potAnI moTapathI (दूरात् निरुन्धन्) pAse AvavA deto nathI. samvarapUrvak nirjarA karatAn je kAI kArya thayun te kahe chhe — ‘‘यतः ज्ञानज्योतिः अपावृत्तं