140
svarUp sAdhe chhe — ‘‘हि यस्य वशतः यः याद्रक् स्वभावः तस्य ताद्रक् इह अस्ति’’ (हि) kAraN ke (यस्य) je koI vastuno (यः याद्रक् स्वभावः) je svabhAv, jevo svabhAv chhe te (वशतः) anAdinidhan chhe, (तस्य) te vastuno (ताद्रक् इह अस्ति) tevo ja chhe. jevI rIte shankhano shvet svabhAv chhe, shvet pragaT chhe, tevI rIte samyagdraShTino shuddha pariNAm hoto thako shuddha chhe. ‘‘एषः परैः कथञ्चन अपि अन्याद्रशः कर्तुं न शक्यते’’ (एषः) vastuno svabhAv (परैः) anya vastuno karyo (कथञ्चन अपि) koI paN prakAre (अन्याद्रशः) bIjArUp (कर्तुं) karAvAne (न शक्यते) samartha nathI. bhAvArtha Am chhe ke — svabhAvathI shvet shankh chhe, te shankh kALI mATI khAy chhe, pILI mATI khAy chhe, nAnA varNanI mATI khAy chhe; evI mATI khAto thako shankh te mATInA rangano thato nathI, potAnA shvet rUpe rahe chhe; vastunun evun ja sahaj chhe; tevI rIte samyagdraShTi jIv svabhAvathI rAg-dveSh-moharahit shuddhapariNAmarUp chhe, te jIv nAnA prakAranI bhogasAmagrI bhogave chhe tathApi potAnA shuddhapariNAmarUp pariName chhe, sAmagrI hotAn ashuddharUp pariNamAvAto nathI; evo vastuno svabhAv chhe. tethI samyagdraShTine karmano bandh nathI, nirjarA chhe. 18 – 150.
भुंक्षे हन्त न जातु मे यदि परं दुर्भुक्त एवासि भोः ।
ज्ञानं सन्वस बन्धमेष्यपरथा स्वस्यापराधाद्ध्रुवम् ।।१९-१५१।।
khanDAnvay sahit artha — ‘‘ज्ञानिन् जातु कर्म कर्तुम् न उचितं’’ (ज्ञानिन्) he samyagdraShTi jIv! (जातु) koI paN prakAre, kyArey (कर्म) gnAnAvaraNAdi karmarUp pudgalapinD (कर्तुम्) bAndhavAne (न उचितं) yogya nathI. bhAvArtha Am chhe ke samyagdraShTi jIvane karmano bandh nathI. ‘‘तथापि किञ्चित् उच्यते’’ (तथापि) topaN (किञ्चित् उच्यते) k kvisheSh chhe te kahe chhe — ‘‘हन्त यदि मे परं न जातु भुंक्षे भोः दुर्भुक्तः एव असि’’ (हन्त) AkarAn vachane kahe chhe (यदि) jo evun jANIne