244
tethI gneyanI anek avasthAne jANe chhe gnAn, tene jANatun thakun te AkRutirUp pariName chhe gnAn; te samasta chhe gnAnanA paryAy, te paryAyone gnAnanun astitva mAne chhe mithyAdraShTi jIv. tenA prati samAdhAn Am chhe ke gneyanI AkRutirUp pariNamatA jeTalA gnAnanA paryAy chhe temanA vaDe gnAnanun astitva nathI. em kahe chhe — ‘‘पशुः नश्यति’’(पशुः)
kevo chhe ekAntavAdI? ‘‘ज्ञेयालम्बनलालसेन मनसा बहिः भ्राम्यन्’’ ‘(ज्ञेय) samasta dravyarUp (आलम्बन) gneyanA avasare gnAnanI sattA’ evA nishchayarUp (लालसेन) chhe abhiprAy jeno, evA (मनसा) man vaDe (बहिः भ्राम्यन्) svarUpathI bahAr Upajyo chhe bhram jene, evo chhe. vaLI kevo chhe? ‘‘अर्थालम्बनकाले ज्ञानस्य सत्त्वं कलयन् एव’’ (अर्थ) jIvAdi samasta gneyavastune (आलम्बन) jANatI (काले) vakhate ja (ज्ञानस्य) gnAnamAtra vastunI (सत्त्वं) sattA chhe (कलयन्) evo anubhav kare chhe, (एव) evo ja chhe. tenA prati syAdvAdI vastunI siddhi kare chhe — ‘‘पुनः स्याद्वादवेदी तिष्ठति’’ (पुनः) ekAntavAdI je pramANe mAne chhe te pramANe nathI, syAdvAdI je pramANe mAne chhe te pramANe chhe. (स्याद्वादवेदी) syAdvAdavedI arthAt anekAntavAdI (तिष्ठति) vastusvarUp sAdhavAne samartha chhe. kevo chhe syAdvAdI? ‘‘अस्य परकालतः नास्तित्वं कलयन्’’ (अस्य) gnAnamAtra jIvavastunun (परकालतः) gneyAvasthAnA jANapaNAthI (नास्तित्वं) nAstipaNu chhe evI (कलयन्) pratIti kare chhe syAdvAdI. vaLI kevo chhe ‘‘आत्मनिखातनित्यसहज- ज्ञानैकपुञ्जीभवन्’’ (आत्म) gnAnamAtra jIvavastumAn (निखात) anAdithI ek vasturUp, (नित्य) avinashvar, (सहज) upAy vinA dravyanA svabhAvarUp-evI je (ज्ञान) jANapaNArUp shakti te-rUp (एकपुञ्जीभवन्) hun jIvavastu chhun, avinashvar gnAnasvarUp chhun – evo anubhav karato thako. — Avo chhe syAdvAdI. 11 – 257.
नश्यत्येव पशुः स्वभावमहिमन्येकान्तनिश्चेतनः ।
स्याद्वादी तु न नाशमेति सहजस्पष्टीकृतप्रत्ययः ।।१२-२५८।।