kahānajainashāstramāḷā ]
नित्योद्योतं किमपि परमं वस्तु सम्पश्यतोऽन्तः ।
नालोकान्तादचलमतुलं ज्ञानमुन्मग्नमेतत् ।।१२-१२४।।
khaṇḍānvay sahit arthaḥ — ‘‘एतत् ज्ञानम् उन्मग्नम्’’ (एतत्) jevo kahyo chhe tevo shuddha (ज्ञानम्) shuddhachaitanyaprakāsh (उन्मग्नम्) pragaṭ thayo. jene gnān arthāt shuddhachaitanyaprakāsh pragaṭ thayo te jīv kevo chhe? ‘‘किमपि वस्तु अन्तः सम्पश्यतः’’ (किम् अपि वस्तु) nirvikalpasattāmātra koī vastu, tene (अन्तः सम्पश्यतः) bhāvashrutagnān vaḍe pratyakṣhapaṇe avalambe chhe. bhāvārtha ām chhe ke — shuddhasvarūpanā anubhavanā kāḷe jīv kāṣhṭhanī māphak jaḍ chhe em paṇ nathī, sāmānyapaṇe savikalpī jīvanī māphak vikalpī paṇ nathī, bhāvashrutagnān vaḍe koī nirvikalpavastumātrane avalambe chhe; avashya avalambe chhe. ‘‘परमं’’ āvā avalambanane vachanadvārathī kahevāne samarthapaṇun nathī, tethī kahī shakāy nahi. kevo chhe shuddha gnānaprakāsh? ‘‘नित्योद्योतं’’ avināshī chhe prakāsh jeno. shā kāraṇathī? ‘‘रागादीनां झगिति विगमात्’’ (रागादीनां) rāg-dveṣh- mohanī jātinā chhe jeṭalā asaṅkhyāt lokamātra ashuddhapariṇām temano (झगिति विगमात्) tatkāḷ vināsh thavāthī. kevā chhe ashuddhapariṇām? ‘‘सर्वतः अपि आस्रवाणां’’ (सर्वतः अपि) sarvathā prakāre (आस्रवाणां) āsrav evun nām – sañgnā chhe jemanī, evā chhe. bhāvārtha ām chhe ke — jīvanā ashuddha rāgādi pariṇāmone sāchun āsravapaṇun ghaṭe chhe. temanun nimitta pāmīne karmarūp āsrave chhe je pudgalanī vargaṇāo te to ashuddhapariṇāmanā sahārānī chhe, tethī temanī shī vāt? pariṇāmo shuddha thatān te sahaj ja maṭe chhe. vaḷī kevun chhe shuddhagnān? ‘‘सर्वभावान् प्लावयन्’’ (सर्वभावान्) jeṭalī gney vastu atīt-anāgat-vartamānaparyāy sahit chhe temane (प्लावयन्) potāmān pratibimbit karatun thakun. konā vaḍe? ‘‘स्वरसविसरैः’’ (स्वरस) chidrūp guṇ, tenī (विसरैः) anant shakti, tenā vaḍe. kevī chhe te? ‘‘स्फारस्फारैः’’ (स्फार) anant shakti, tenāthī