kahānajainashāstramāḷā ]
कर्मोदयान्मरणजीवितदुःखसौख्यम् ।
कुर्यात्पुमान् मरणजीवितदुःखसौख्यम् ।।६-१६८।।
khaṇḍānvay sahit arthaḥ — ‘‘इह एतत् अज्ञानम्’’ (इह) mithyātvapariṇāmanun ek aṅg dekhāḍe chheḥ (एतत् अज्ञानम्) āvo bhāv mithyātvamay chhe — ‘‘तु यत् परः पुमान् परस्य मरणजीवितदुःखसौख्यम् कुर्यात्’’ (तु) te kevo bhāv? (यत्) te bhāv evo ke (परः पुमान्) koī puruṣh (परस्य) anya puruṣhanān (मरणजीवितदुःखसौख्यम्) maraṇ- prāṇaghāt, jīvit-prāṇarakṣhā, duḥkh-aniṣhṭasanyog, saukhya-iṣhṭaprāpti evān kāryane (कुर्यात्) kare chhe. bhāvārtha ām chhe ke agnānī manuṣhyomān evī kaheṇī chhe ke ‘ā jīve ā jīvane māryo, ā jīve ā jīvane jivāḍyo, ā jīve ā jīvane sukhī karyo, ā jīve ā jīvane duḥkhī karyo;’ — āvī kaheṇī chhe. tyān evī ja pratīti je jīvane hoy te jīv mithyādraṣhṭi chhe em niḥsandeh jāṇajo, sanshay kāī nathī. shā māṭe jāṇavun ke mithyādraṣhṭi chhe? kāraṇ ke ‘‘मरणजीवितदुःखसौख्यम् सर्वं सदा एव नियतं स्वकीयकर्मोदयात् भवति’’ (मरण) prāṇaghāt, (जीवित) prāṇarakṣhā, (दुःखसौख्यम्) iṣhṭa-aniṣhṭasanyog — ā je (सर्वं) sarva jīvarāshine hoy chhe te badhun (सदा एव) sarva kāḷ (नियतं) nishchayathī, (स्वकीयकर्मोदयात् भवति) je jīve potānā vishuddha athavā saṅklesharūp pariṇām vaḍe pūrve ja bāndhyun chhe je āyukarma athavā shātākarma athavā ashātākarma, te karmanā udayathī te jīvane maraṇ athavā jīvan athavā duḥkh athavā sukh thāy chhe evo nishchay chhe; ā vātamān sandeh kāī nathī. bhāvārtha ām chhe ke koī jīv koī jīvane māravā samartha nathī, jivāḍavā samartha nathī, sukhī-duḥkhī karavā samartha nathī. 6-168.