kahānajainashāstramāḷā ]
khaṇḍānvay sahit arthaḥ — ‘‘अतः प्रमादिनः हताः’’ (अतः प्रमादिनः) shuddha- svarūpanī prāptithī bhraṣhṭa chhe je jīv, teo (हताः) mokṣhamārganā adhikārī nathī; evā mithyādraṣhṭi jīvono dhikkār karyo chhe. kevā chhe? ‘‘सुखासीनतां गताः’’ karmanā udaye prāpta je bhogasāmagrī, temān sukhanī vāñchhā kare chhe. ‘‘चापलम् प्रलीनं’’ (चापलम्) rāgādi ashuddha pariṇāmothī thāy chhe sarva pradeshomān ākuḷatā (प्रलीनं) te paṇ hey karī. ‘‘आलम्बनम् उन्मूलितम्’’ (आलम्बनम्) buddhipūrvak gnān karatān thakān jeṭalun bhaṇavun, vichāravun, chintavavun, smaraṇ karavun ityādi chhe te (उन्मूलितम्) mokṣhanun kāraṇ nathī em jāṇīne hey ṭharāvyun chhe. ‘‘आत्मनि एव चित्तम् आलानितं’’ (आत्मनि एव) shuddhasvarūpamān ekāgra thaīne (चित्तम् आलानितं) manane bāndhyun chhe. āvun kārya je rīte thayun te rīt kahe chhe — ‘‘आसम्पूर्णविज्ञानघनोपलब्धेः’’ (आसम्पूर्णविज्ञान) nirāvaraṇ kevaḷagnānano (घन) samūh je ātmadravya, tenī (उपलब्धेः) pratyakṣhapaṇe prāpti thavāthī. 9-188.
तत्राप्रतिक्रमणमेव सुधा कुतः स्यात् ।
किं नोर्ध्वमूर्ध्वमधिरोहति निष्प्रमादः ।।१० – १८९।।
khaṇḍānvay sahit arthaḥ — ‘‘तत् जनः किं प्रमाद्यति’’ (तत्) te kāraṇathī (जनः) jan arthāt samasta sansārī jīvarāshi (किं प्रमाद्यति) kem pramād kare chhe? bhāvārtha ām chhe ke — kr̥upāsāgar chhe sūtranā kartā āchārya, te em kahe chhe ke nānā prakāranā vikalpo karavāthī sādhyasiddhi to nathī. kevo chhe nānā prakāranā vikalpo karanāro jan? ‘‘अधः अधः प्रपतन्’’ jem jem adhik kriyā kare chhe, adhik adhik vikalpa kare chhe, tem tem anubhavathī bhraṣhṭathī bhraṣhṭa thāy chhe. te kāraṇathī ‘‘जनः ऊर्ध्वम् ऊर्ध्वम् किं न अधिरोहति’’ (जनः) jan arthāt samasta sansārī jīvarāshi (ऊर्ध्वम् ऊर्ध्वम्) nirvikalpathī nirvikalpa anubhavarūp (किं न अधिरोहति) kem pariṇamato nathī? kevo chhe jan? ‘‘निःप्रमादः’’ nirvikalpa chhe. kevo chhe nirvikalpa anubhav? ‘‘यत्र