Swami Kartikeyanupreksha-Gujarati (English transliteration). Gatha: 214-256.

< Previous Page   Next Page >


Combined PDF/HTML Page 8 of 17

 

Page 117 of 297
PDF/HTML Page 141 of 321
single page version

have ‘AkAshamAn jem sarva dravyone avagAh ApavAnI shakti chhe tevI avagAh ApavAnI shakti badhay dravyomAn chhe’ em kahe chhe

सव्वाणं दव्वाणं अवगाहणसत्ति अत्थि परमत्थं
जह भसमपणियाणं जीवपएसाण जाण बहुआणं ।।२१४।।
सर्वेषां द्रव्याणां अवगाहनशक्तिः अस्ति परमार्थतः
यथा भस्मपानीययोः जीवप्रदेशानां जानीहि बहुकानाम् ।।२१४।।

arthabadhay dravyomAn paraspar avagAh ApavAnI shakti chhe em nishchayathI tame jANo. jem bhasma ane jalamAn (paraspar) avagAhanashakti chhe tem jIvanA asankhyAtapradeshone paN jANo.

bhAvArthajem pAtramAn jal bharI temAn bhasma nAkhIe to te temAn samAy chhe, vaLI temAn sAkar nAkhIe to te paN samAy chhe, ane temAn sony chompIe to te paN temAn samAy chhe,em avagAhanashakti samajavI. ahIn koI prashna kare kebadhay dravyomAn avagAhanashakti chhe to e (avagAhashakti) AkAshano asAdhAraN dharma kevI rIte Tharyo? tenun samAdhAnjoke parapar avagAh to badhay dravyo Ape chhe tathapi AkAshadravya sarvathI moTun chhe, tethI temAn badhay dravyo samAy chhe e ja tenI asAdhAraNatA chhe.

जदि ण हवदि सा सत्ती सहावभूदा हि सव्वदव्वाणं
एक्केकास-पएसे कह ता सव्वणि वट्टंति ।।२१५।।
यदि न भवति सा शक्तिः स्वभावभूता हि सर्वद्रव्याणाम्
एकैकाकाशप्रदेशे कथं तत् सवारणि वर्तन्ते ।।२१५।।

arthajo sarva dravyone svabhAvabhUt avagAhanashakti na hoy to ek ek AkAshanA pradeshamAn sarva dravya kevI rIte varte?

bhAvArthaek AkAshapradeshamAn pudgalanAn anant paramANu dravyo, ek jIvano pradesh, ek dharmadravyano pradesh, ek adharmadravyano


Page 118 of 297
PDF/HTML Page 142 of 321
single page version

pradesh ane ek kAlANudravya e pramANe sarva rahe chhe. have e AkAshano pradesh ek pudgalaparamANu barAbar chhe. jo avagAhanashakti na hoy to (e pramANe) shI rIte rahe?

have kALadravyanun svarUp kahe chhe

सव्वाणं दव्वाणं परिणामं जो करेदि सो कालो
एक्केकासपएसे सो वट्टदि एक्किको चेव ।।२१६।।
सर्वेषां द्रव्याणां परिणामं यः करोति सः कालः
एकैकाशकाशप्रदेशे स वर्तते एकैकः च एव ।।२१६।।

arthaje sarva dravyone pariNAm kare chhe te kALadravya chhe ane te ek ek AkAshanA pradeshamAn ek ek kAlANudravya varte chhe.

bhAvArthasarva dravyone pratisamay paryAy Upaje chhe ane viNase chhe; evA pariNamanane nimittamAtra kALadravya chhe. lokAkAshanA ek ek pradeshamAn ek ek kALANu rahe chhe ane te nishchayakAL chhe.

have kahe chhe kepariNamavAnI svabhAvabhUt shakti to sarva dravyomAn chhe, tyAn anya dravya nimittamAtra chhe

णियणियपरिणामाणं णियणियदव्वं पि कारणं होदि
अण्णं बहिरदव्वं णिमित्तमित्तं वियाणेह ।।२१७।।
निजनिजपरिणामानां निजनिजद्रव्यं अपि कारणं भवति
अन्यत् बाह्यद्रव्यं निमित्तमात्रं विजानीत ।।२१७।।

arthasarva dravyo potapotAnA pariNAmonAn upAdAnakAraN chhe ane anya bAhya dravya chhe, te anyane nimittamAtra jANo.

bhAvArthajem ghaT adinun mATI upAdAnakAraN chhe ane chAk-danDadi nimittakAraN chhe, tem sarva dravyo potapotAnA pariNAmanAn upAdAnakAraN chhe ane kALadravya nimittakAraN chhe.


Page 119 of 297
PDF/HTML Page 143 of 321
single page version

have kahe chhe kebadhAn dravyone je paraspar upakAr chhe te sahakArIkAraNabhAvathI chhe

सव्वाणं दव्वाणं जो उवयारो हवेइ अण्णोण्णं
सो चिय कारणभावो हवदि हु सहयरिभावेण ।।२१८।।
सर्वेषां द्रव्याणां यः उपकारः भवति अन्योन्यम्
सः च एव कारणभावः भवति स्फु टं सहकरिभावेन ।।२१८।।

arthabadhay dravyone je paraspar upakAr chhe te sahakArIbhAvathI kAraNabhAv thAy chhe ane te pragaT chhe.

have dravyomAn svabhAvabhUt nAnA (prakAranI) shakti chhe tene koN niShedhI shake chhe? te kahe chhe

कालाइलद्धिजुत्ता णाणासत्तीहिं संजुदा अत्था
परिणममाणा हि सयं ण सक्कदे को वि वारेदुं ।।२१९।।
कालदिलब्धियुक्ताः नानाशक्तिभिः संयुताः अर्थाः
परिणममानाः हि स्वयं न शक्यते कः अपि वारयितुं ।।२१९।।

arthanAnA shaktiyukta badhAy padArtho kALadi labdhi sahit thatAn svayam pariName chhe. temane tem pariNamatAn koI aTakAvavA samartha nathI.

bhAvArthasarva dravyo, potapotAnA pariNAmarUp dravya-kShetra-kAL sAmagrIne pAmI pote ja bhAvarUp pariName chhe; temane koI aTakAvI shakatun nathI.

have vyavahArakALanun nirUpaN kare chhe

जीवाण पुग्गलाणं जे सुहुमा बादरा य पज्जाया
तीदाणागदभूदा सो ववहारो हवे कालो ।।२२०।।
जीवानां पुद्गलानां ये सूक्ष्माः बादराः च पर्यायाः
अतीतानागतभूताः सः व्यवहारः भवेत् कालः ।।२२०।।

Page 120 of 297
PDF/HTML Page 144 of 321
single page version

jIvadravya ane pudgaladravyanA sUkShma tathA bAdar paryAy

chhe te atIt (bhUtakALanA) thayA, anAgat arthAt AgAmI thashe tathA vartamAn chhe; e pramANe vyavahArakAL hoy chhe.

bhAvArthajIv-pudgalanA je sthUL-sUkShma paryAy bhUtakALanA thaI gayA temane atIt nAmathI kahyA, bhaviShyakALanA thashe temane anAgat nAmathI kahyA tathA je varte chhe temane vartamAn nAmathI kahyA. temane jeTalI vAr lAge chhe tene ja vyavahArakAL nAmathI kahIe chhIe. have jaghanyapaNe to paryAyanI sthiti ek samay mAtra chhe ane madhyam -utkRuShTanA anek prakAr chhe. tyAn AkAshanA ek pradeshathI bIjA pradesh sudhI pudgalano paramANu mand gatie jAy teTalA kALane ek samay kahe chhe. e pramANe jaghanyayuktA sankhyAtasamayane ek AvalI kahe chhe, sankhyAt AvalInA samUhane ek ushvAs kahe chhe, sAt ushvAsano ek stok kahe chhe, sAt stokano ek lav kahe chhe, sADA ADatrIs lavanI ek ghaDI kahe chhe, be ghaDInun ek muhUrta kahe chhe, trIs muhUrtano ek ratri-divas kahe chhe, pandar ratri-divasano ek pakSha kahe chhe, be pakShano ek mAs kahe chhe, be mAsanI ek RUtu kahe chhe, traN RUtunun ek ayan kahe chhe ane be ayananun ek varSha kahe chhe, ityadi palya-sAgar -kalpa adi vyavahArakALanA anek prakAr chhe.

have atIt, anAgat, vartamAn paryAyonI sankhyA kahe chhe

तेसु अतीदा णंता अणंतगुणिदा य भविपज्जाया
एक्को वि वट्टमाणो एत्तियमित्तो वि सो कालो ।।२२१।।
तेषु अतीताः अनन्ता अनन्तगुणिताः च भविपर्यायाः
एकः अपि वर्तमानः एतावन्मात्रः अपि सः कालः ।।२२१।।

arthate dravyonA paryAyomAn atIt paryAy anant chhe, anAgat paryAy temanAthI anantagaNI chhe tathA vartamAn paryAy ek ja chhe. e jeTalA paryAy chhe teTalo ja te vyavahAr kAL chhe. . juo AgaL gAthA 302nI TIkA


Page 121 of 297
PDF/HTML Page 145 of 321
single page version

e pramANe dravyonun nirUpaN karyun. have dravyonA kAraN-kAryabhAvanun nirUpaN kare chhe

पुव्वपरिणामजुत्तं कारणभावेण वट्टदे दव्वं
उत्तरपरिणामजुदं तं चिय कज्जं हवे णियमा ।।२२२।।
पूर्व परिणामयुक्तं कारणभावेन वर्तते द्रव्यम्
उत्तरपरिणामयुक्तं तत् एव कार्यं भवेत् नियमात् ।।२२२।।

arthaniyamathI pUrvapariNAm sahit dravya chhe te kAraNarUp chhe tathA uttarapariNAm sahit dravya chhe te kAryarUp chhe.

have vastunA traNey kAL viShe kArya-kAraNabhAvano nishchay kare chhe

कारणकज्जविसेसा तीसु वि कालेसु होंति वत्थूणं
एक्केक्कम्मि य समए पुव्वुत्तरभावमसिज्ज ।।२२३।।
कारणकायरविशेषाः त्रिषु अपि कालेषु भवन्ति वस्तूनाम्
एकैकस्मिन् च समये पूर्वोत्तरभावं आसाद्य ।।२२३।।

arthapUrve tathA uttar pariNAmane prApta thaIne traNe kALamAn eke ek samayamAn vastunA kAraN-kAryanA visheSh (bhed) hoy chhe.

bhAvArthavartamAnasamayamAn je paryAy chhe te pUrvasamay sahit vastunun kArya chhe. e ja pramANe sarva paryAy jANavI. e rIte pratyek samay kArya-kAraNabhAvarUp chhe.

have vastu anantadharma svarUp chhe evo nirNay kare chhe

संति अणंताणंता तीसु वि कालेसु सव्वदव्वणि
सव्वं पि अणेयंतं तत्तो भणिदं जिणिंदेहिं ।।२२४।।
सन्ति अनन्तानन्ताः त्रिषु अपि कालेषु सर्वद्रव्यणि
सर्वं अपि अनेकान्तं ततः भणितं जिनेन्द्रैः ।।२२४।।

Page 122 of 297
PDF/HTML Page 146 of 321
single page version

arthasarva dravya chhe te traNe kALamAn anantAnant chheanant paryAyo sahit chhe; tethI shrI jinendradeve sarva vastune anekAnta arthAt anantadharmasvarUp kahI chhe.

have kahe chhe ke anekAntAtmak vastu ja atharakriyAkArI chhe

जं वत्थु अणेयंतं तं चिय कज्जं करेदि णियमेण
बहुधम्मजुदं अत्थं कज्जकरं दीसदे लोए ।।२२५।।
यत् वस्तु अनेकान्तं तत् एव कार्यं करोति नियमेन
बहुधर्मयुतः अर्थः कार्यकरः दृश्यते लोके ।।२२५।।

arthaje vastu anekAnta chheanekadharmasvarUp chhe te ja niyamathI kArya kare chhe. lokamAn paN bahudharmayukta padArtha chhe te ja kArya karavAvALo dekhAy chhe.

bhAvArthalokamAn nitya-anitya, ek-anek ityadi anek dharmayukta vastu chhe te ja kAryakArI dekhAy chhe. jem mATInAn ghaT adi anek kArya bane chhe te jo mATI sarvathA ekarUp-nityarUp vA anekarUp -anityarUp ja hoy to temAn ghaT adi kArya bane nahi. e ja pramANe sarva vastu jANavI.

have sarvathA ekAntarUp vastu kAryakArI nathI em kahe chhe

एयंतं पुणु दव्वं कज्जं ण करेदि लेसमेत्तं पि
जं पुणु ण करदि कज्जं तं वुच्चदि केरिसं दव्वं ।।२२६।।
एकान्तं पुनः द्रव्यं कार्यं न करोति लेशमात्रं अपि
तत् पुनः न करोति कार्यं तत् उच्यते कीदृशं द्रव्यम् ।।२२६।।

arthavaLI ekAntasvarUp dravya chhe te leshamAtra paN kArya karatun nathI tathA je kArya ja na kare te dravya ja kevun? te to shUnyarUp jevun chhe.

bhAvArthaje atharakriyArUp hoy tene ja paramArtharUp vastu kahI


Page 123 of 297
PDF/HTML Page 147 of 321
single page version

chhe paN je atharakriyArUp nathI te to AkAshanA phUlanI mAphak shUnyarUp chhe.

have sarvathA nitya-ekAntamAn atharakriyAkArIpaNAno abhAv darshAve chhe

परिणामेण विहीणं णिच्चं दव्वं विणस्सदे णेव
णो उप्पज्जदि य सया एवं कज्जं कहं कुणदि ।।२२७।।
परिणामेन विहीनं नित्यं द्रव्यं विनश्यति नैव
न उत्पद्यते च सदा एवं कार्यं कथं कुरुते ।।२२७।।

arthapariNAm rahit je nitya dravya chhe te kadI viNase-Upaje nahi, to te kArya shI rIte kare? e pramANe je kArya na kare te vastu ja nathI. jo te UpajeviNase to sarvathA nityapaNun Tharatun nathI.

have kShaNasthAyI (sarvathA anityabauddha)ne kAryano abhAv darshAve chhe

पज्जयमित्तं तच्चं विणस्सरं खणे खणे वि अण्णण्णं
अण्णइदव्वविहीणं ण य कज्जं किं पि साहेदि ।।२२८।।
पर्यायमात्रं तत्त्वं विनश्वरं क्षणे क्षणे अपि अन्यत् अन्यत्
अन्वयिद्रव्यविहीनं न च कार्यं किमपि साधयति ।।२२८।।

arthajo kShaNasthAyIparyAyamAtra tattva kShaN-kShaNamAn anya anya thAy evun vinashvar mAnIe to te anvayI dravyathI rahit thatun thakun kAI paN kArya sAdhatun nathI. kShaNasthAyI-vinashvarane vaLI kArya shAnun? (na ja hoy).

have anekAnta vastumAn ja kAryakAraNabhAv bane chhe em darshAve chhe

णवणवकज्जविसेसा तीसु वि कालेसु होंति वत्थूण
एक्केक्कम्मि य समये पुव्वुत्तरभावमसिज्ज ।।२२९।।

Page 124 of 297
PDF/HTML Page 148 of 321
single page version

नवनवकायरविशेषाः त्रिषु अपि कालेषु भवन्ति वस्तूनाम्
एकैकस्मिन् च समये पूर्वोत्तरभावं आसाद्यं ।।२२९।।

arthatraNe kALamAn ek ek samayamAn pUrva-uttar pariNAmano Ashray karI jIvadik vastuomAn navA navA kAyaravisheSh thAy chhe arthAt navA navA paryAy Upaje chhe.

have pUrva-uttarabhAvamAn kAraN-kAryabhAv draDh kare chhe

पुव्वपरिणामजुत्तं कारणभावेण वट्टदे दव्वं
उत्तरपरिणामजुदं तं चिय कज्जं हवे णियमा ।।२३०।।
पूर्वपरिणामयुक्तं कारणभावेन वर्त्तते द्रव्यं
उत्तरपरिणामयुतं तत् एव कार्यं भवेत् नियमात् ।।२३०।।

arthapUrvapariNAmayukta dravya chhe te to kAraNabhAvathI varte chhe tathA te ja dravya uttarapariNAmathI yukta thAy tyAre kArya thAy chhe em tame niyamathI jANo.

bhAvArthajem pinDarUpe pariNamel mATI to kAraN chhe ane tenun, ghaTarUpe pariNamel mATI te kArya chhe. tem pUrvaparyAy (prathamanA paryAy)nun svarUp kahI have jIv uttaraparyAyayukta thayo tyAre te ja kAryarUp thayo; evo niyam chhe. e pramANe vastunun svarUp kahIe chhIe.

have jIvadravyane paN e ja pramANe anadinidhan kArya-kAraNabhAv sAdhe chhe

जीवो अणाइणिहणो परिणममाणो हु णवणवं भावं
सामग्गीसु पवट्टदि कज्जणि समासदे पच्छा ।।२३१।।
जीवः अनदिनिधनः परिणममानः स्फु टं नवं नवं भावम्
सामग्रीषु प्रवर्त्तते कायारणि समाश्रयते पश्चात् ।।२३१।।

arthajIvadravya chhe te anadinidhan chhe ane te navA navA


Page 125 of 297
PDF/HTML Page 149 of 321
single page version

paryAyorUpe pragaT pariName chhe; te pratham dravya-kShetra-kAL-bhAvanI sAmagrImAn varte chhe pachhI kAryaneparyAyane prApta thAy chhe.

bhAvArthajem koI jIv pahelAn shubhapariNAmarUpe pravarte chhe pachhI svargane prApta thAy chhe, tathA (koI jIv) pahelAn ashubhapariNAm- rUpe pravarte chhe pachhI narakadi paryAyane prApta thAy chhe, em samajavun.

have ‘jIvadravya potAnAn dravya-kShetra-kAL-bhAvamAn rahIne ja navIn paryAyarUp kAryane kare chhe’ em kahe chhe

ससरूवत्थो जीवो कज्जं साहेदि वट्टमाणं पि
खेत्ते एकम्मि ठिदो णियदव्वे संठिदो चेव ।।२३२।।
स्वस्वरूपस्थः जीवः कार्यं साधयति वर्त्तमानं अपि
क्षेत्रे एकस्मिन् स्थितः निजद्रव्ये संस्थितः चैव ।।२३२।।

arthajIvadravya chhe te potAnA chetanAsvarUpamAn (bhAvamAn) potAnA ja kShetramAn, potAnA ja dravyamAn tathA potAnA pariNamanarUp samayamAn rahIne ja potAnA paryAyasvarUp kAryane sAdhe chhe.

bhAvArthaparamArthathI vichArIe to potAnAn ja dravya-kShetra-kAL -bhAvasvarUp thato thako jIv, paryAyasvarUp kAryarUpe pariName chhe ane paradravya-kShetra-kAL-bhAv chhe te to nimittamAtra chhe.

have anyarUp thaIne kArya kare to temAn dUShaN darshAve chhe

ससरूवत्थो जीवो अण्णसरूवम्मि गच्छदे जदि हि
अण्णोण्णमेलणादो एकसरूवं हवे सव्वं ।।२३३।।
स्वस्वरूपस्थः जीवः अन्यस्वरूपे गच्छेत् यदि हि
अन्योन्यमेलनात् एकस्वरूपं भवेत् सर्वं ।।२३३।।

arthajo jIv potAnA svarUpamAn rahIne paN parasvarUpamAn jAy to paraspar maLavAthI badhay dravyo ekarUp banI jAy; e mahAn


Page 126 of 297
PDF/HTML Page 150 of 321
single page version

doSh Ave. parantu em ekarUp kadI paN thato nathI e pragaT chhe.

have sarvathA ekarUp mAnavAmAn dUShaN darshAve chhe

अहवा बंभसरूवं एक्कं सव्वं पि मण्णदे जदि हि
चंडालबंभणाणं तो ण विसेसो हवे कोवि ।।२३४।।
अथवा ब्रह्मस्वरूपं एकं सर्वं अपि मन्यते यदि हि
चाण्डालब्राह्मणानां तत् न विशेषः भवेत् कः अपि ।।२३४।।

arthajo sarvathA ek ja vastu mAnI badhuy brahmanun svarUp mAnIe to brAhmaN ane chAnDAlano kAI paN bhed raheto nathI.

bhAvArthasarva jagatane ek brahmasvarUp mAnIe to nAnAn rUp (bhinna-bhinnarUp) TharatAn nathI. vaLI ‘avidyAthI nAnAn rUp dekhAy chhe’ em mAnIe to e avidyA konAthI utpanna thaI te kaho? jo ‘brahmathI thaI’ em kaho to te brahmathI bhinna chhe ke abhinna chhe? athavA satrUp chhe ke asatrUp chhe? athavA te ekarUp chhe ke anekarUp chhe? e pramANe vichAr karatAn emAnnun kAI Tharatun nathI. mATe vastunun svarUp anekAnta ja siddha thAy chhe ane e ja satyArtha chhe.

have tattvane aNumAtra mAnavAmAn dUShaN darshAve chhe

अणुपरिमाणं तच्चं अंसविहीणं च मण्णदे जदि हि
तो संबंधाभावो तत्तो वि ण कज्जसंसिद्धि ।।२३५।।
अणुपरिमाणं तत्त्वं अंशविहीनं च मन्यते यदि हि
तत् सम्बन्धाभावः ततः अपि न कार्यसंसिद्धिः ।।२३५।।

arthajo ek vastu sarvagat-vyApak na mAnavAmAn Ave paN ansharahit, aNuparimAN tattva mAnavAmAn Ave to be anshanA tathA pUrva -uttar anshanA sambandhanA abhAvathI evI aNumAtra vastuthI kAryanI siddhi thatI nathI.


Page 127 of 297
PDF/HTML Page 151 of 321
single page version

bhAvArthaniransh, kShaNik ane niranvayI vastumAn atharakriyA thAy nahi; mATe vastune kathanchit anshasahit, nitya tathA anvayI mAnavI yogya chhe.

have dravyamAn ekatvapaNAno nishchay kare chhe

सव्वाणं दव्वाणं दव्वसरूवेण होदि एयत्तं
णियणियगुणभेएण हि सव्वणि वि होंति भिण्णणि ।।२३६।।
सर्वेषां द्रव्याणां द्रव्यस्वरूपेण भवति एकत्वम्
निजनिजगुणभेदेन हि सवारणि अपि भवन्ति भिन्ननि ।।२३६।।

arthabadhay dravyone dravyasvarUpathI to ekatvapaNun chhe tathA potapotAnA guNonA bhedathI sarva dravyo bhinnabhinna chhe.

bhAvArthadravyanun lakShaN utpAd-vyay-dhrauvyasvarUp sat chhe. have e svarUpathI to sarvane ekapaNun chhe. tathA chetanatA-achetanatA adi potapotAnA guNathI bhedarUp chhe mATe guNanA bhedathI badhAn dravyo nyArAn nyArAn chhe. vaLI ek dravyane trikALavartI anant paryAy chhe, te badhA paryAyomAn dravyasvarUpathI to ekatA ja chhe; jem chetananA paryAy badhA chetanasvarUp chhe. tathA pratyek paryAy potapotAnA svarUpathI bhinna-bhinna paN chhe, bhinna-bhinnakALavartI chhe tethI bhinna-bhinna paN kahIe chhIe; parantu temane pradeshabhed nathI. tethI ek ja dravyanA anek paryAy hoy chhe temAn virodh nathI.

have dravyane guN-paryAyasvabhAvapaNun darshAve chhe

जो अत्थो पडिसमयं उप्पादव्वयध्रुवत्तसब्भावो
गुणपज्जयपरिणामो सो संतो भण्णदे समये ।।२३७।।
यः अर्थः प्रतिसमयं उत्पादव्ययध्रुवत्वसद्भावः
गुणपर्यायपरिणामः सः सत् भण्यते समये ।।२३७।।

arthaartha eTale vastu chhe; te samaye samaye utpAd-vyay


Page 128 of 297
PDF/HTML Page 152 of 321
single page version

-dhrauvyapaNAnA svabhAvarUp chhe; ane tene guN-paryAy pariNAmasvarUp sattva siddhAntamAn kahyun chhe.

bhAvArthajIvadi vastu chhe te Upajavun, viNasavun ane sthir rahevun e traNe bhAvamay chhe, ane je vastu guN-paryAy pariNAmasvarUp chhe te ja sat chhe. jem jIvadravyano chetanA guN chhe, tenun svabhAv- vibhAvarUp pariNaman chhe tathA samaye samaye pariName chhe te paryAy chhe. e ja pramANe pudgaladravyanA sparsha, ras, gandh, varNa guN chhe; te samaye samaye svabhAv ke vibhAvarUpe pariName chhe te paryAy chhe. e pramANe badhAn dravyo guN-paryAy pariNAmasvarUp pragaT chhe.

have dravyonA utpAd-vyay te shun chhe? te kahe chhe

पडिसमयं परिणामो पुव्वो णस्सेदि जायदे अण्णो
वत्थुविणासो पढमो उववादो भण्णदे बिंदिओ ।।२३८।।
प्रतिसमयं परिणामः पूर्वः नश्यति जायते अन्यः
वस्तुविनाशः प्रथमः उपपादः भण्यते द्वितीयः ।।२३८।।

arthavastuno pariNAm samaye samaye prathamano to viNase chhe ane anya Upaje chhe; tyAn pahelA pariNAmarUp vastuno to nAsh-vyay chhe tathA anya bIjo pariNAm upajyo tene utpAd kahIe chhIe. e pramANe utpAd-vyay thAy chhe.

have dravyanA dhruvapaNAno nishchay kahe chhe

णो उप्पज्जदि जीवो दव्वसरूवेण णेव णस्सेदि
तं चेव दव्वमित्तं णिच्चत्तं जाण जीवस्स ।।२३९।।
नो उत्पद्यते जीवः द्रव्यस्वरूपेण नैव नश्यति
तत् च एव द्रव्यमात्रं नित्यत्वं जानीहि जीवस्य ।।२३९।।

arthajIvadravya, dravyasvarUpathI to nathI nAshane prApta thatun ke nathI Upajatun; tethI dravyamAtrathI jIvane nityapaNun samajavun.


Page 129 of 297
PDF/HTML Page 153 of 321
single page version

bhAvArthae ja dhruvapaNun chhe ke jIv, sattA ane chetanAthI to Upajato-viNasato nathI arthAt jIv, koI navo Upajato ke viNasato nathI.

have dravyaparyAyanun svarUp kahe chhe

अण्णइरूवं दव्वं विसेसरूवो हवेइ पज्जाओ
दव्वं पि विसेसेण हि उप्पज्जदि णस्सदे सददं ।।२४०।।
अन्वयिरूपं द्रव्यं विशेषरूपः भवति पर्यायः
द्रव्यं अपि विशेषेण हि उत्पद्यते नश्यति सततम् ।।२४०।।

arthajIvadi vastu anvayarUp (sAmAnyarUp) thI dravya chhe ane te ja visheSharUpathI paryAy chhe. vaLI visheSharUpathI dravya paN nirantar Upaje-viNase chhe.

bhAvArthaanvayarUp paryAyomAn sAmAnyabhAvane dravya kahe chhe tathA visheShabhAv chhe te paryAy chhe. tethI visheSharUpathI dravyane paN utpAd- vyayasvarUp kahe chhe. parantu em nathI ke paryAy, dravyathI judo ja Upaje viNase chhe. abhedavivakShAthI dravya ja Upaje-viNase chhe tathA bhedavivakShAthI (dravya ane paryAyane) judA paN kahIe chhIe.

have guNanun svarUp kahe chhe

सरिसो जो परिणामो अणाइणिहणो हवे गुणो सो हि
सो सामण्णसरूवो उप्पज्जदि णस्सदे णेय ।।२४१।।
सदृशः यः परिणामः अनदिनिधनः भवेत् गुणः सः हि
सः सामान्यस्वरूपः उत्पद्यते नश्यति नैव ।।२४१।।

arthadravyano je pariNAm (bhAv) sadrash arthAt pUrva-uttar badhIy paryAyomAn samAn hoy-anadinidhan hoy te ja guN chhe. ane te sAmAnyasvarUpathI Upajato-viNasato nathI.


Page 130 of 297
PDF/HTML Page 154 of 321
single page version

bhAvArthajem jIvadravyano chetanaguN tenI sarva paryAyomAn mojud chheanadinidhan chhe, te sAmAnyasvarUpathI UpajatoviNasato nathI paN visheSharUpathI paryAyamAn vyaktarUp (pragaTarUp) thAy ja chhe, evo guN chhe. tevI rIte badhay dravyomAn pot-potAnA sAdhAraN (sAmAnya) tathA asAdhAraN (visheSh) guNo samajavA.

have kahe chhe ke dravya, guN ane paryAyanun ekapaNun chhe te ja paramArthe vastu chhe

सो वि विणस्सदि जायदि विसेसरूवेण सव्वदव्वेसु
दव्वगुणपज्जयाणं एयत्तं वत्थु परमत्थं ।।२४२।।
सः अपि विनश्यति जायते विशेषरूपेण सर्वद्रव्येषु
द्रव्यगुणपर्यायाणं एक त्वं वस्तु वत्थु परमार्थं ।।२४२।।

arthasarva dravyomAn je guN chhe te paN visheSharUpathI Upaje viNashe chhe. e pramANe dravya-guN-paryAyonun ekapaNun chhe ane te ja paramArthabhUt vastu chhe.

bhAvArthaguNanun svarUp evun nathI ke je vastuthI sarvathA bhinna ja hoy. guN-guNIne kathanchit abhedapaNun chhe tethI je paryAy Upaje viNase chhe te guNguNIno vikAr chhe (visheSh AkAr chhe). eTalA mATe guNane paN UpajatAviNasatA kahIe chhIe. evun ja nityanityAtmak vastunun svarUp chhe. e pramANe dravya-guN-paryAyonI ekatA e ja paramArthabhUt vastu chhe.

have AshankA thAy chhe kedravyomAn paryAy vidyamAn Upaje chhe ke avidyamAn Upaje chhe? evI AshankAnun samAdhAn kare chhe

जदि दव्वे पज्जाया वि विज्जमाणा तिरोहिदा संति
ता उप्पत्ति विहला पडपिहिदे देवदत्तिव्व ।।२४३।।
यदि द्रव्ये पयार्याः अपि विद्यमानाः तिरोहिताः सन्ति
तत् उत्पत्तिः विफला पटपिहिते देवदत्ते इव ।।२४३।।

Page 131 of 297
PDF/HTML Page 155 of 321
single page version

arthajo ‘dravyamAn paryAyo chhe te paN vidyamAn chhe ane tirohit eTale DhankAyelA chhe’ em mAnIe to utpatti kahevI ja viphal (vyartha) chhe. jem devadatta kapaDAthI DhankAyelo hato tene ughADyo eTale kahe ke ‘A Upajyo’, paN em Upajavun kahevun te vAstavik nathIvyartha chhe; tem dravyamAn paryAy DhAnkIUghaDIne UpajatI kahevI te paramArtha nathI. mATe dravyamAn avidyamAn paryAyanI ja utpatti kahIe chhIe.

सव्वाणं पज्जयाणं अविज्जमाणाण होदि उप्पत्ती
कालाईलद्धीए अणाइणिहणम्मि दव्वम्मि ।।२४४।।
सर्वेषां पर्यायाणां अविद्यमानानां भवति उत्पत्तिः
कालदिलब्ध्या अनदिनिधने द्रव्ये ।।२४४।।

arthaanadinidhan dravyamAn kALadi labdhithI sarva paryAyonI avidyamAn ja utpatti chhe.

bhAvArthaanadinidhan dravyamAn kALadi labdhithI avidyamAn arthAt aNachhatI paryAy ja Upaje chhe. paN em nathI ke ‘badhI paryAyo ek ja samayamAn vidyamAn chhe te DhankAtIUghaDatI jAy chhe.’ parantu samaye samaye kramapUrvak navIn navIn ja paryAyo Upaje chhe. dravya to trikALavartI sarva paryAyono samudAy chhe ane kALabhedathI paryAyo krame thAy chhe.

have dravya ane paryAyone kathanchit bhed-abhedapaNun darshAve chhe

दव्वाण पज्जयाणं धम्मविवक्खाए कीरए भेओ
वत्थुसरूवेण पुणो ण हि भेदो सक्कदे काउं ।।२४५।।
द्रव्याणां पर्यायाणां धमरविवक्षया क्रियते भेदः
वस्तुस्वरूपेण पुनः न हि भेदः शक्यते कर्तुम् ।।२४५।।

arthadravya ane paryAyamAn dharma-dharmInI vivakShAthI bhed karavAmAn Ave chhe; parantu vastusvarUpathI bhed thaI shakato nathI.

bhAvArthadravya ane paryAyamAn dharma-dharmInI vivakShAthI bhed


Page 132 of 297
PDF/HTML Page 156 of 321
single page version

karavAmAn Ave chhe arthAt dravya dharmI chhe ane paryAy dharma chhe. vastupaNe e banne abhed ja chhe. koI naiyayikadik dharma-dharmImAn sarvathA bhed mAne chhe; temano mat pramANabadhit chhe.

have dravya ane paryAyamAn sarvathA bhed mAne chhe temanA matamAn dUShaN darshAve chhe

जदि वत्थुदो विभेदो पज्जयदव्वाण मण्णसे मूढ
तो णिरवेक्खा सिद्धी दोह्णं पि य पावदे णियमा ।।२४६।।

यदि वस्तुतः विभेदः पर्यायद्रव्ययोः मन्यसे मूढ

ततः निरपेक्षा सिद्धिः द्वयोः अपि च प्राप्नोति नियमात् ।।२४६।।

arthadravya ane paryAyamAn (sarvathA) bhed mAne chhe tene kahe chhe kehe mUDh! jo tun dravya ane paryAyamAn vastupaNAthI paN bhed mAne chhe to dravya ane paryAy bannenI nirapekSha siddhi niyamathI prApta thAy chhe.

bhAvArtha(em mAnatAn) dravya ane paryAy judI judI vastu Thare chhe paN temAn dharma-dharmIpaNun Tharatun nathI.

have jeo vignAnane ja advait kahe chhe ane bAhya padArtha mAnatA nathI. temanA matamAn dUShaN darshAve chhe

जदि सव्वमेव णाणं णाणारूवेहिं संठिदं एक्कं
तो ण वि किं पि विणेयं णेयेण विणा कहं णाणं ।।२४७।।
यदि सर्वं एव ज्ञानं नानारूपैः संस्थितं एकम्
तत् न अपि किमपि विज्ञेयं ज्ञेयेन बिना कथं ज्ञानम् ।।२४७।।

arthajo badhIy vastu ek gnAn ja chhe ane te ja nAnArUpathI sthit chherahe chhe to em mAnatAn gney kAI paN na Tharyun, ane gney vinA gnAn ja kevI rIte Tharashe?

bhAvArthavignAnAdvaitavAdIbauddhamatI kahe chhe ke‘gnAnamAtra ja


Page 133 of 297
PDF/HTML Page 157 of 321
single page version

tattva chhe ane te ja nAnArUpathI birAje chhe.’ tene kahe chhe kejo gnAnamAtra chhe to gney kAI paN na rahyun ane gney nathI to gnAn kevI rIte kaho chho? kAraN ke gneyane jANe te ja gnAn kahevAy chhe paN gney vinA gnAn nathI.

घडपडजडदव्वणि हि णेयसरूवणि सुप्पसिद्धणि
णाणं जाणेदि जदो अप्पादो भिण्णरूवणि ।।२४८।।
घटपटजडद्रव्यणि हि ज्ञेयस्वरूपणि सुप्रसिद्धनि
ज्ञानं जानति यतः आत्मनः भिन्नरूपणि ।।२४८।।

arthaghaT, paT adi samasta jaD dravyo gneyasvarUpathI bhalA prakAre prasiddha chhe ane temane gnAn jANe chhe tethI teo AtmAthI gnAnathI bhinnarUp judAn Thare chhe.

bhAvArthajaDadravya evA gneyapadArtho AtmAthI bhinnarUp judA judA prasiddha chhe teno lop shI rIte karI shakAy? jo tene na mAnavAmAn Ave to gnAn paN na Thare, kAraN ke jANyA vinA gnAn shAnun?

जं सव्वलोयसिद्धं देहं गेहदिबहिरं अत्थं
जो तं पि णाण मण्णदि ण मुणदि सो णाणणामं पि ।।२४९।।
यत् सर्वलोकसिद्धं देहं गेहदिबाह्यं अर्थं
यः तदपि ज्ञानं मन्यते न जानति सः ज्ञाननाम अपि ।।२४९।।

arthadeh-makAn adi bAhya padArtho sarvalokaprasiddha chhe, temane paN jo gnAn ja mAnasho, to te vAdI gnAnanun nAm paN jANato nathI.

bhAvArthabAhya padArthane paN gnAn ja mAnavAvALo gnAnanun svarUp ja jANato nathI e to dUr raho, paN gnAnanun nAm paN jANato nathI.

have nastikavAdI pratye kahe chhe

अच्छीहिं पिच्छमाणो जीवाजीवदि-बहुविहं अत्थं
जो भणदि णत्थि किंचि वि सो झुठ्ठाणं महाझुठ्ठो ।।२५०।।

Page 134 of 297
PDF/HTML Page 158 of 321
single page version

अक्षिभ्यां प्रेक्षमाणः जीवाजीवदि-बहुविधं अर्थम्
यः भणति नस्ति किञ्चिदपि सः जुष्टानां महाजुष्टः ।।२५०।।

arthaje nastikavAdI jIv-ajIvadi ghaNA prakAranA padArthone Ankho vaDe pratyakSha dekhato hovA chhatAn paN kahe chhe ke‘kAI paN nathI’ te asatyavAdIomAn paN mahA asatyavAdI chhe.

bhAvArthapratyakSha dekhAtI vastune paN ‘nathI’ em kahenAro mahA jUTho chho.

जं सव्वं पि य संतं ता सो वि असंतओ कहं होदि
णत्थि त्ति किंचि तत्तो अहवा सुण्णं कहं मुणदि ।।२५१।।
यत् सर्वं अपि च सत् तत् सः अपि असत्कः कथं भवति
नस्ति इति किञ्चित् ततः अथवा शून्यं कथं जानति ।।२५१।।

arthasarva vastu satrUp chhevidyamAn chhe, te vastu asatrUp avidyamAn kem thAy? athavA ‘kAI paN nathI’ evun to shUnya chhe, em paN kevI rIte jANe?

bhAvArthachhatI (vidyamAnpragaTmojUd) vastu achhatI (avidyamAn) kem thAy? tathA ‘kAI paN nathI’ to evun kahevAvALo jANavAvALo paN na rahyo, pachhI ‘shUnya chhe’ em koNe jANyun?

have A ja gAthA pAThAntararUpe A pramANe chhe

जदि सव्वं पि असंतं ता सो वि य संतओ कहं भणदि
णत्थि त्ति किं पि तच्चं अहवा सुण्णं कहं मुणदि ।।
यदि सर्वं अपि असत् तत् सः अपि च सत्कः कथं भणति
नस्ति इति किमपि तत्त्वं अथवा शून्यं कथं जानति ।।

arthajo badhIy vastu asat chhe to (asat chhe) em kahevAvALo nastikavAdI paN asatrUp Tharyo, to pachhI ‘koI paN tattva


Page 135 of 297
PDF/HTML Page 159 of 321
single page version

nathI.’ em te kevI rIte kahe chhe? athavA ‘kahevAvALo paN nathI,’ to shUnya chhe em shI rIte jANe chhe?

bhAvArthapote pragaT vidyamAn chhe ane kahe chhe ke ‘kAI paN nathI’ paN em kahevun e moTun agnAn chhe; tathA shUnyatattva kahevun e to mAtra pralAp (phogaT bakavAd) ja chhe, kAraN ke kahevAvALo ja nathI to A kahe chhe koN? tethI nastitvavAdI mAtra pralApI (mithyA bakavAdI) chhe.

किं बहुणा उत्तेण य जेत्तियमेत्तणि संति णामणि
तेत्तियमेत्ता अत्था संति ते णियमेण परमत्था ।।२५२।।
किं बहुना उक्तेन च यावन्मात्रणि सन्ति नामनि
तावन्मात्राः अर्थाः सन्ति च नियमेन परमार्थाः ।।२५२।।

arthaghaNun kahevAthI shun? jeTalAn nAm chhe teTalA ja niyamathI padArtho paramArtharUpe chhe.

bhAvArthajeTalAn nAm chhe teTalA satyArtharUp padArtho chhe. ghaNun kahevAthI bas thAo! e pramANe padArthonun svarUp kahyun.

have, e padArthone jANavAvALun gnAn chhe tenun svarUp kahe chhe

णाणाधम्मेहिं जुदं अप्पाणं तह परं पि णिच्छयदो
जं जाणेदि सजोगं तं णाणं भण्णदे समए ।।२५३।।
नानाधर्मैः युतं आत्मानं तथा परं अपि निश्चयतः
यत् जानति स्वयोग्यं तत् ज्ञानं भण्यते समये ।।२५३।।

arthaje nAnA dharmo sahit AtmAne tathA paradravyone potAnI yogyatAnusAr jANe chhe tene siddhAntamAn nishchayathI gnAn kahe chhe.

bhAvArthapotAnA AvaraNanA kShayopasham ke kShay anusAr jANavAyogya padArtha je pote tathA par, tene je jANe chhe te gnAn chhe. e sAmAnyagnAnanun svarUp kahyun.


Page 136 of 297
PDF/HTML Page 160 of 321
single page version

have sarvapratyakSha evA kevaLagnAnanun svarUp kahe chhe

जं सव्वं पि पयासदि दव्वपज्जायसंजुदं लोयं
तह य अलोयं सव्वं तं णाणं सव्वपच्चक्खं ।।२५४।।
यत् सर्वं अपि प्रकाशयति द्रव्यपर्यायसंयुतं लोकम्
तथा च अलोकं सर्वं तत् ज्ञानं सर्वप्रत्यक्षम् ।।२५४।।

arthaje gnAn, dravya-paryAyasahit sarva lok tathA sarva alokane prakAshe chhejANe chhe te sarvapratyakSha kevaLagnAn chhe.

have gnAnane sarvagat kahe chhe

सव्वं जाणदि जम्हा सव्वगयं तं पि वुच्चदे तम्हा
ण य पुण विसरदि णाणं जीवं चइऊण अण्णत्थ ।।२५५।।
सर्वं जानति यस्मात् सर्वगतं तदपि उच्यते तस्मात्
न च पुनः विसरति ज्ञानं जीवं त्यक्त्वा अन्यत्र ।।२५५।।

arthagnAn sarva lok-alokane jANe chhe tethI gnAnane sarvagat paN kahIe chhIe, vaLI gnAn chhe te jIvane chhoDI anya gney padArthomAn jatun nathI.

bhAvArthagnAn sarva lokAlokane jANe chhe tethI tene sarvagat vA sarvavyApak kahIe chhIe. parantu te jIvadravyano guN chhe mATe jIvane chhoDI anya padArthomAn jatun nathI.

have ‘gnAn jIvanA pradeshomAn rahIne ja sarvane jANe chhe’ em kahe chhe

णाणं ण जदि णेयं णेयं पि ण जदि णाणदेसम्मि
णियणियदेसठियाणं ववहारो णाणणेयाणं ।।२५६।।
ज्ञानं न यति ज्ञेयं ज्ञेयं अपि न यति ज्ञानदेशे
निजनिजदेशस्थितानां व्यवहारः ज्ञानज्ञेयानाम् ।।२५६।।