संमुच्छिणा मणुस्सा अज्जवखंडेसु होंति णियमेण ।
ते पुण लद्धिअपुण्णा णारयदेवा वि ते दुविहा ।।१३३।।
सम्मूर्च्छनाः मनुष्याः आर्यखण्डेषु भवन्ति नियमेन ।
ते पुनः लब्धिअपूर्णाः नारकदेवाः अपि ते द्विविधाः ।।१३३।।
artha — sammUrchchhan manuShya niyamathI AryakhanDamAn ja hoy ane
te labdhyaparyAptak ja hoy chhe. vaLI nArakI tathA devanA, paryApta ane
nirvRuttyaparyAptanA bhedathI, chAr prakAr chhe. e pramANe tiryanchanA panchAshI
bhed, manuShyanA nav bhed, nArakI tathA devanA chAr bhed em badhAy
maLI aThThANun bhed thayA. ghaNAne samAnatAthI bhegA karI — sankShepatAthI
sangrah karI — kahevAmAn Ave tene samAs kahe chhe. ahIn ghaNA
jIvono sankShep karIne kahevun tene jIvasamAs jANavo. e pramANe
jIvasamAs kahyA.
have paryAptinun varNan kare chhe —
आहारसरीरिंदियणिस्सासुस्सासभासमणसाणं ।
परिणइवावारेसु य जाओ छ च्चेव सत्तीओ ।।१३४।।
आहारशरीरेन्द्रियनिःश्वासोच्छ्वासभाषामनसाम् ।
परिणतिव्यापारेषु च याः षडेव शक्तयः ।।१३४।।
artha — AhAr, sharIr, indriy, shvAsochchhvAs, bhAShA ane
mananA pariNamananI pravRuttimAn je sAmarthya chhe tenA chha prakAr chhe.
bhAvArtha — AtmAne yathAyogya karmano uday thatAn AhArAdi
grahaNanI shakti hovI tene shaktirUp paryApti kahIe chhIe. tenA chha
prakAr chhe.
have shaktinun kArya kahe chhe —
तस्सेव कारणाणं पुग्गलखंधाण जा हु णिप्पत्ति ।
सा पज्जत्ती भण्णदि छब्भेया जिणवरिंदेहिं ।।१३५।।
lokAnuprekShA ]
[ 81