anek bhed chhe. tyAn desh, kAL, avasthA, sAmarthya ane doShanun vidhAn
joI AchArya yathAvidhi prAyashchitta Ape chhe tene shraddhApUrvak angIkAr kare
paN temAn sanshay na kare.
पुणरवि काउं णेच्छदि तं दोसं जइ वि जाइ सयखंडं ।
एवं णिच्छयसहिदो पायच्छित्तं तवो होदि ।।४५४।।
पुनः अपि कर्तुं न इच्छति तं दोषं यद्यपि याति शतखण्डम् ।
एवं निश्चयसहितः प्रायश्चित्तं तपः भवति ।।४५४।।
artha — lAgelA doShanun prAyashchitta laIne pAchho te doShane karavA
na ichchhe, potAnA senkaDo khanD thaI jAy topaN te doSh na kare — evA
nishchayapUrvak prAyashchitta nAmanun tap hoy chhe.
bhAvArtha — chitta evun draDh kare ke potAnA sharIranA senkaDo khanD
thaI jAy topaN pahelAn lAgelA doShane pharIthI na lagAve, te
prAyashchittatap chhe.
जो चिंतइ अप्पाणं णाणसरूवं पुणो पुणो णाणी ।
विकहादिविरत्तमणो पायच्छित्तं वरं तस्स ।।४५५।।
यः चिन्तयति आत्मानं ज्ञानस्वरूपं पुनः पुनः ज्ञानी ।
विकथादिविरक्तमनाः प्रायश्चित्तं वरं तस्य ।।४५५।।
artha — je gnAnI muni AtmAne vAramvAr – pharI pharI gnAnasvarUp
chintavan kare, vikathAdik pramAdothI virakta banI mAtra gnAnane ja nirantar
sevan kare tene shreShTha prAyashchitta hoy chhe.
bhAvArtha — nishchayaprAyashchitta e chhe ke — jemAn sarva prAyashchittanA
bhedo garbhit chhe, arthAt pramAdarahit thaI potAnA shuddha gnAnasvarUp
AtmAnun dhyAn karavun ke jenAthI sarva pApono pralay thAy chhe. e pramANe
prAyashchitta nAmano antarangatapano bhed kahyo.
have traN gAthAmAn vinayatap kahe chhe —
262 ]
[ svAmikArttikeyAnuprekShA