have kahe chhe ke — ā manuṣhyagatimān ja tapashcharaṇādik chhe evo
niyam chheḥ —
मणुवगईए वि तओ मणुवगईए महव्वदं सयलं ।
मणुवगदीए झाणं मणुवगदीए वि णिव्वाणं ।।२९९।।
मनुजगतौ अपि१ तपः मनुजगतौ महाव्रतं सक लम् ।
मनुजगतौ ध्यानं मनुजगतौ अपि२ निर्वाणम् ।।२९९।।
arthaḥ — he bhavyajīv! ā manuṣhyagatimān ja tapanun ācharaṇ
hoy chhe, ā manuṣhyagatimān ja sakal mahāvrat hoy chhe, ā
manuṣhyagatimān ja dharma – shukladhyān hoy chhe tathā ā manuṣhyagatimān ja
nirvāṇ arthāt mokṣhanī prāpti hoy chhe.
इय दुलहं मणुयत्तं लहिऊणं जे रमंति विसएसु ।
ते लहिय दिव्वरयणं भूइणिमित्तं पजालंति ।।३००।।
इति दुर्लभं मनुजत्वं लब्ध्वा ये रमन्ते विषयेषु ।
ते लब्ध्वा दिव्यरत्नं भूतिनिमित्तं प्रज्वालयन्ति ।।३००।।
arthaḥ — evun ā manuṣhyapaṇun pāmī je indriyaviṣhayomān rame chhe
te divya amūlya ratnane pāmī, tene bhasmane māṭe dagdha kare chhe.
bhāvārthaḥ — ati kaṭhaṇatāthī prāpta thavā yogya evo ā
manuṣhyaparyāy ek amūlya ratna tulya chhe; tene viṣhay – kaṣhāyomān ramī
vr̥uthā gumāvavo yogya nathī.
have kahe chhe ke – ā manuṣhyapaṇāmān ratnatrayane pāmī teno mahān
ādar karoḥ —
इय सव्वदुलहदुलहं दंसणणाणं तहा चरित्तं च ।
मुणिऊण य संसारे महायरं कुणह तिह्णं पि ।।३०१।।
bodhidurlabhānuprekṣhā ]
[ 159
1-2 ahīn ‘अपि’ shabda nishchayārtha māṭe chhe.