रत्नत्रये अपि लब्धे तीव्रकषायं करोति यदि जीवः ।
तहिं दुर्गतिषु गच्छति प्रणष्टरत्नत्रयः भूत्वा ।।२९६।।
arthaḥ — ā jīv kadāchit ratnatray paṇ pāme ane tyān tīvra
kaṣhāy kare to, nāshane prāpta thayun chhe ratnatray jenun evo banī, durgatimān
gaman kare chhe.
evun manuṣhyapaṇun durlabh chhe eṭalā māṭe (jīvane) ratnatrayanī
prāpti thāo! em kahe chheḥ —
रयणु व्व जलहिपडियं मणुयत्तं तं पि होदि अइदुलहं ।
एवं सुणिच्छइत्ता मिच्छकसाए य वज्जेह ।।२९७।।
रत्नं इव जलधिपतितं मनुजत्वं तत् अपि भवति अतिदुर्ल्लभम् ।
एवं सुनिश्चित्य मिथ्यात्वकषायान् च वर्जयत ।।२९७।।
arthaḥ — jem mahān samudramān paḍī gayelun ratna pharī pāmavun
durlabh chhe tem ā manuṣhyapaṇun pāmavun durlabh chhe. – evo nishchay karī he
bhavyajīvo! ā mithyātva ane kaṣhāyane chhoḍo. evo shrīguruono
upadesh chhe.
have kahe chhe ke – jo kadāchit evun durlabh manuṣhyapaṇun pāmī jīv
shubhabhāvothī devapaṇun pāme to tyān chāritra pāmato nathīḥ —
अहवा देवो होदि हु तत्थ वि पावेदि कह वि सम्मत्तं ।
तो तवचरणं ण लहदि देसजमं सीललेसं पि ।।२९८।।
अथवा देवः भवति स्फु टं तत्र अपि प्राप्नोति कथमपि सम्यक्त्वम् ।
ततः तपश्चरणं न लभते देशयमं शीललेशं अपि ।।२९८।।
arthaḥ — athavā manuṣhyapaṇāmān kadāchit shubhapariṇāmothī dev
paṇ thāy ane kadāchit tyān samyaktva paṇ pāme to tyān tapashcharaṇ
– chāritra pāmato nathī. deshavrat – shrāvakavrat tathā shīlavrat eṭale brahmacharya
athavā saptashīlano lavalesh paṇ pāmato nathī.
158 ]
[ svāmikārttikeyānuprekṣhā