te badhuy bhalā prakārathī hun iṣhṭa karun chhun’. e pramāṇe paṇ te shraddhāvān
thāy chhe.
bhāvārthaḥ — je jineshvaranā vachanonī shraddhā kare chhe ke ‘sarvagnadeve
kahyun chhe te sarva mane iṣhṭa chhe’, evī sāmānya shraddhāthī paṇ tene
āgnāsamyaktvī kahyo chhe.
have traṇ gāthāmān samyaktvanun māhātmya kahe chheḥ —
रयणाण महारयणं सव्वजोयाणं उत्तमं जोयं ।
रिद्धीण महारिद्धी सम्मत्तं सव्वसिद्धियरं ।।३२५।।
रत्नानां महारत्नं सर्व्वयोगानां उत्तमः योगः ।
ऋद्धीनां महर्द्धिः सम्यक्त्वं सर्वसिद्धिकरम् ।।३२५।।
arthaḥ — sarva ratnomān paṇ mahāratna samyaktva chhe, vastunī siddhi
karavānā upāyarūp sarva yog, mantra, dhyān ādimān (samyaktva) uttam
yog chhe; kāraṇ ke – samyaktvathī mokṣha sadhāy chhe. aṇimādi r̥̄iddhiomān
paṇ (samyaktva) mahān r̥̄iddhi chhe. ghaṇun shun kahīe? sarva siddhi
karavāvāḷun ā samyaktva ja chhe.
सम्मत्तगुणपहाणो देविंदणरिंदवंदिओ होदि ।
चत्तवओ वि य पावदि सग्गसुहं उत्तमं विविहं ।।३२६।।
सम्यक्त्वगुणप्रधानः देवेन्द्रनरेन्द्रवन्दितः भवति ।
त्यक्तव्रतः अपि च प्राप्नोति स्वर्गसुखं उत्तमं विविधम् ।।३२६।।
arthaḥ — samyaktvaguṇ sahit je puruṣh pradhān (shreṣhṭha) chhe te
devonā indrothī, manuṣhyonā indra chakravartī ādithī vandanīy thāy chhe, ane
vratarahit hoy topaṇ nānā prakāranā uttam svargādikanān sukh pāme chhe.
bhāvārthaḥ — jenāmān samyagdarshan guṇ chhe te pradhānapuruṣh chhe. te
indrādi devothī pūjya thāy chhe. samyaktvasahit (jīv) devanun ja āyu
bāndhe chhe, tethī vratarahitane paṇ svargagatimān javun mukhya kahyun chhe. vaḷī
178 ]
[ svāmikārttikeyānuprekṣhā