chhe te prāṇīne te ja deshamān, te ja kāḷamān, te ja vidhānathī niyamathī thāy
chhe, tene indra ke jinendra – tīrthaṅkaradev koī paṇ aṭakāvī shakatā nathī.
bhāvārthaḥ — sarvagnadev sarva dravya-kṣhetra-kāḷ-bhāvanī avasthāne
jāṇe chhe ane sarvagnanā gnānamān je pratibhāsyun chhe te ja niyamathī thāy
chhe, paṇ temān hīnādhik kāī thatun nathī em samyagdraṣhṭi vichāre chhe.
have ‘evo to samyagdraṣhṭi chhe paṇ temān sanshay kare chhe te
mithyādraṣhṭi chhe’ em kahe chheḥ —
एवं जो णिच्छयदो जाणदि दव्वाणि सव्वपज्जाए ।
सो सद्दिट्ठी सुद्धो जो संकदि सो हु कुद्दिठ्ठी ।।३२३।।
एवं यः निश्चयतः जानाति द्रव्याणि सर्वपर्यायान् ।
सः सदृष्ठि शुद्धः यः शंकते सः स्फु टं कुदृष्टिः ।।३२३।।
arthaḥ — e pramāṇe nishchayathī sarva jīv, pudgal, dharma, adharma,
ākāsh ane kāḷ e chha dravyone tathā te dravyonī sarva paryāyone sarvagnanā
āgam anusār je jāṇe chhe – shraddhān kare chhe te shuddha samyagdraṣhṭi chhe tathā
je e pramāṇe shraddhān nathī karato paṇ temān shaṅkā – sandeh kare chhe te
sarvagnanā āgamathī pratikūl chhe – pragaṭapaṇe mithyādraṣhṭi chhe.
have kahe chhe ke je visheṣh tattvane na jāṇato hoy paṇ jin-vachanamān
āgnāmātra shraddhān kare chhe tene paṇ shraddhāvān kahīe chhīeḥ —
जो ण वि जाणदि तच्चं सो जिणवयणे करेदि सद्दहणं ।
जं जिणवरेहिं भणियं तं सव्वमहं समिच्छामि ।।३२४।।
यः न अपि जानाति तत्त्वं सः जिनवचने करोति श्रद्धानम् ।
यत् जिनवरैः भणितं तत् सर्वं अहं समिच्छामि ।।३२४।।
arthaḥ — je jīv gnānāvaraṇanā vishiṣhṭa kṣhayopasham vinā tathā
vishiṣhṭa gurunā sanyog vinā tattvārthane jāṇī shakato nathī te jīv
jinavachanamān ā pramāṇe shraddhān kare chhe ke – ‘jinendradeve je tattva kahyun chhe
dharmānuprekṣhā ]
[ 177