bhāvārthaḥ — anādi sansārathī mithyātva vaḍe bhramit evo ā
prāṇī pratham to dharmane jāṇato ja nathī. vaḷī koī kāḷalabdhithī, gurunā
sanyogathī ane gnānāvaraṇīnā kṣhayopashamathī kadāpi jāṇe chhe to tyān ene
ācharavo durlabh chhe.
have dharmagrahaṇanun māhātmya draṣhṭāntapūrvak kahe chheḥ —
जह जीवो कुणइ रइं पुत्तकलत्तेसु कामभोगेसु ।
तह जइ जिणिंदधम्मे तो लीलाए सुहं लहदि ।।४२७।।
यथा जीवः करोति रतिं पुत्रकलत्रेषु कामभोगेषु ।
तथा यदि जिनेन्द्रधर्मे तत् लीलया सुखं लभते ।।४२७।।
arthaḥ — jem ā jīv putra – kalatramān tathā kām – bhogamān rati
– prīti kare chhe tem jo jinendranā vītarāgadharmamān kare to līlāmātra
alpa kāḷamān ja sukhane prāpta thāy.
bhāvārthaḥ — ā prāṇīne jevī sansāramān tathā indriyaviṣhayomān
prīti chhe, tevī jo jineshvaranā dashalakṣhaṇadharmasvarūp vītarāgadharmamān prīti
thāy to thoḍā ja kāḷamān te mokṣhane pāme.
have kahe chhe ke jīv lakṣhmī ichchhe chhe paṇ te dharma vinā kyāthī
hoy?
लच्छिं वंछेइ णरो णेव सुधम्मेसु आयरं कुणइ ।
बीएण विणा कुत्थ वि किं दीसदि सस्सणिप्पत्ती ।।४२८।।
लक्ष्मीं वांछति नरः नैव सुधर्मेषु आदरं करोति ।
बीजेन विना कुत्र अपि किं दृश्यते सस्यनिष्पत्तिः ।।४२८।।
arthaḥ — ā jīv lakṣhmīne ichchhe chhe paṇ jinendranā kahelā
muni – shrāvakadharmamān ādar-prīti karato nathī, parantu lakṣhmīnun kāraṇ to
dharma chhe eṭale e vinā te kyāthī āve? jem bīj vinā dhānyanī
utpatti kyāy dekhāy chhe? nathī dekhātī.
246 ]
[ svāmikārttikeyānuprekṣhā