bhāvārthaḥ — jem bīj vinā dhānya na thāy tem dharma vinā
sampadā paṇ na thāy e prasiddha chhe.
have dharmātmājīvonī pravr̥utti kahe chheḥ —
जो धम्मत्थो जीवो सो रिउवग्गे वि कुणदि खमभावं ।
ता परदव्वं वज्जइ जणणिसमं गणइ परदारं ।।४२९।।
यः धर्मस्थः जीवः सः रिपुवर्गे अपि करोति क्षमाभावम् ।
तावत् परद्रव्यं वर्जयति जननीसमं गणयति परदारान् ।।४२९।।
arthaḥ — je jīv dharmamān sthir chhe te vairīonā samūh par
paṇ kṣhamābhāv kare chhe, paradravyane taje chhe – aṅgīkār karato nathī tathā
parastrīne mātā, bahen ane putrī samān gaṇe chhe.
ता सव्वत्थ वि कित्ती ता सव्वत्थ वि हवेइ वीसासो ।
ता सव्वं पिय भासइ ता सुद्धं माणसं कुणइ ।।४३०।।
तावत् सर्वत्र अपि कीर्तिः तावत् सर्वत्र अपि भवति विश्वासः ।
तावत् सर्वं प्रियं भाषते तावत् शुद्धं मानसं करोति ।।४३०।।
arthaḥ — je jīv dharmamān sthir chhe tenī sarva lokamān kīrti
(prasanshā) thāy chhe, sarva lok teno vishvās kare chhe; vaḷī te puruṣh sarvane
priy vachan kahe chhe jethī koī duḥkhī thato nathī, te puruṣh potānā ane
paranā dilane shuddha – ujjvaḷ kare chhe, koīne tenā māṭe kaluṣhatā rahetī
nathī, tem tene paṇ koīnā māṭe kaluṣhatā rahetī nathī, ṭūṅkamān dharma sarva
prakārathī sukhadāyak chhe.
have dharmanun māhātmya kahe chheḥ —
उत्तमधम्मेण जुदो होदि तिरिक्खो वि उत्तमो देवो ।
चंडालो वि सुरिंदो उत्तमधम्मेण संभवदि ।।४३१।।
उत्तमधर्मेण युतः भवति तिर्यञ्चः अपि उत्तमः देवः ।
चण्डालः अपि सुरेन्द्रः उत्तमधर्मेण संभवति ।।४३१।।
dharmānuprekṣhā ]
[ 247