रत्नं दीपः दिनकरः दधि दुग्धं घृतं पाषाणः ।
सुवर्ण रूप्यं स्फ टिकं अग्निः नव द्रष्टान्तान् जानीहि ।।५७।।
ratna dIp ravi dUdh dahIn, ghI paththar ne hem;
sphaTik rajat ne agni nav, jIv jANavo tem. 57.
anvayArtha — [रत्नं] ratna,1 [दीपः] dIp,2 [दिनकरः] sUrya3
[दधि दुग्धं धृतं] dahIn dUdh4 ghI, [पाषाणः] pAShAN5 [सुवर्णं] suvarNa6
[रूप्यं] rUpun,7 [स्फ टिकं] sphaTikamaNi8 ane [अग्निः] agni9 e [नव
द्रष्टान्तान् जानीहि] nav draShTAnt jANo. e nav draShTAnto mokShanA viShayamAn
jANavA. 57 (juo dravyasangrah gujarAtI pA. nan. 177)
dehAdirUp hun nathI e gnAn mokShanun bIj chhe.
देहादिउ जो परु मुणइ जेहउ सुण्णु अयासु ।
सो लहु पावइ (?) बंभु परु केवलु करइ पयासु ।।५८।।
देहादिकं यः परं मन्यते यथा शून्यं आकाशम् ।
स लघु प्राप्नोति ब्रह्म परं केवलं करोति प्रकाशम् ।।५८।।
dehAdikane par gaNe, jem shUnya AkAsh;
to pAme parabrahma jhaT, kevaL kare prakAsh. 58.
anvayArtha — [यथा शून्यं आकाशं] shUnya AkAshanI jem
[यः] je [देहादिकं] dehAdine [परं मन्यते] par jANe chhe [सः] te [लघु]
shIghra [परं ब्रह्म] param brahmane [प्राप्नोति] pAme chhe ane te [केवलं प्रकाशं
करोति] keval prakAshane kare chhe – kevalagnAn utpanna kare chhe. 58.
AkAshanI jem AtmA shuddha chhe —
जेहउ सुद्ध अयासु जिय तेहउ अप्पा वुत्तु ।
आयासु वि जहु जाणि जिय अप्पा चेयणु वंतु ।।५९।।
yogasAr
[ 31