saptatattva-navapadArtha adhikAr [ 91
ahIn, shiShya prashna kare chhe — jo ekAnte jIv ane ajIv e be dravyo pariNAmI
hoy to sanyogaparyAyarUp ek ja padArtha siddha thAy ane jo ekAnte apariNAmI hoy to
jIv ane ajIv dravyarUp be ja padArtho siddha thAy, tethI Asrav Adi sAt padArtho kevI
rIte siddha thAy? teno uttara — kathanchit pariNAmIpaNAne lIdhe sAt padArtho siddha thAy
chhe. ‘kathanchit pariNAmIpaNA’no sho artha chhe? jem sphaTikamaNi joke svabhAvathI nirmaL chhe,
topaN japApuShpAdi upAdhijanit paryAyAntararUp pariNatine grahaN kare chhe, joke
(sphaTikamaNi) upAdhi grahaN kare chhe, topaN nishchayathI shuddhasvabhAvane chhoDato nathI; tem
jIv paN joke shuddhadravyArthikanayathI sahajashuddha chidAnand ekasvabhAvI chhe, topaN anAdi
– karmabandhaparyAyanA vash rAgAdi paradravya – upAdhiparyAyane grahaN kare chhe, joke (jIv)
paraparyAyarUpe pariName chhe, topaN nishchayathI shuddhasvarUpane chhoDato nathI. pudgalanun paN te
ja pramANe chhe. — Avun paraspar sApekShapaNun ‘kathanchit pariNAmIpaNun’ shabdano artha chhe. A
pramANe kathanchit pariNAmIpaNun hovAthI jIv ane pudgalanA sanyogarUp pariNatithI banatA
hovAne lIdhe AsravAdi sAt padArtho siddha thAy chhe ane te sAt padArtho pUrvokta jIv
ane ajIv dravya sAthe maLIne nav thAy chhe, tethI nav padArtho kahevAmAn Ave chhe.
abhedanayathI puNya ane pAp — e be padArthano Asrav padArthamAn athavA bandh padArthamAn
samAvesh karavAnI apekShAe sAt tattva kahevAmAn Ave chhe.
अत्राह शिष्य : — यद्येकान्तेन जीवाजीवौ परिणामिनौ भवतस्तदा संयोगपर्यायरूप
एक एव पदार्थः, यदि पुनरेकान्तेनापरिणामिनौ भवतस्तदा जीवाजीवद्रव्यरूपौ द्वावेव पदार्थौ,
तत आस्रवादिसप्तपदार्थाः कथं घटन्त इति । तत्रोत्तरं — कथंचित्परिणामित्वाद् घटन्ते ।
कथंचित्परिणामित्वमिति कोऽर्थः ? यथा स्फ टिकमणिविशेषो यद्यपि स्वभावेन निर्मलस्तथापि
जपापुष्पाद्युपाधिजनितं पर्यायान्तरं परिणति १गृह्णाति । यद्यप्युपाधिं गृह्णाति तथापि निश्चयेन
शुद्धस्वभावं न त्यजति तथा जीवोऽपि यद्यपि शुद्धद्रव्यार्थिकनयेन सहजशुद्ध-
चिदानन्दैकस्वभावस्तथाप्यनादिकर्मबन्धपर्यायवशेन रागादिपरद्रव्योपाधिपर्यायं गृह्णाति । यद्यपि
परपर्यायेण परिणमति तथापि निश्चयेन शुद्धस्वरूपं न त्यजति । पुद्गलोऽपि तथेति ।
परस्परसापेक्षत्वं कथंचित्परिणामित्वशब्दस्यार्थः । एवं कथंचित्परिणामित्वे सति
जीवपुद्गलसंयोगपरिणतिनिर्वृत्तत्वादास्रवादिसप्तपदार्था घटन्ते । ते च पूर्वोक्तजीवाजीवपदार्थाभ्यां
सह नव भवन्ति ततः एव नव पदार्थाः । पुण्यपापपदार्थद्वयस्याभेदनयेन कृत्वा
१. ‘परिणमति’ इति पाठान्तरं