anupacharitaasadbhUtavyavahAranayathI chhe ane jIvabhAvaparyAyarUp Asrav – bandh – puNya-pAp-
padArthonun kartApaNun ashuddhanishchayanayathI chhe. samyagdraShTi jIvane je dravyarUp samvar, nirjarA ane
mokShapadArthanun kartApaNun chhe, te paN anupacharitaasadbhUtavyavahArathI chhe ane jIvabhAv-
paryAyarUp samvar – nirjarA – mokShapadArthonun kartApaNun vivakShit ekadesh shuddhanishchayanayathI chhe.
paramashuddhanishchayanayathI to ‘‘he yogI, paramArthe A jIv utpanna thato nathI, marato nathI, bandh
ke mokSha karato nathI, em jinendro kahe chhe.’’ e vachan pramANe jIvane bandhamokSha1 thato nathI.
pUrvokta vivakShit ekadesh shuddhanishchayanayane AgamabhAShAmAn shun kahe chhe? — sva
– shuddhAtmAnAn samyak shraddhAn, gnAn, AcharaNarUp je thashe te ‘bhavya;’ A prakAranA ‘bhavyatva’
nAmanA pAriNAmikabhAv sAthe sambandh rAkhanArI ‘vyakti’ kahevAmAn Ave chhe (arthAt
bhavyatva pAriNAmikabhAvanI vyaktatA arthAt pragaTatA kahevAmAn Ave chhe). ane
adhyAtmabhAShAmAn tene ja dravyashaktirUp shuddhapAriNAmikabhAvanI bhAvanA kahe chhe, anya
nAmathI tene ‘nirvikalpa samAdhi’ athavA ‘shuddhopayog’ Adi kahe chhe.
jethI bhAvanA muktinun kAraN chhe, tethI ja shuddhapAriNAmikabhAv dhyeyarUp chhe. dhyAn
ke bhAvanArUp nathI. em shA mATe? samAdhAna — dhyAn ke bhAvanArUp paryAy vinAshI
chhe ane te (shuddhapAriNAmikabhAv) to dravyarUp hovAthI avinAshI chhe. ahIn tAtparya A
chhe — mithyAtva – rAgAdi vikalpajALarahit nijashuddhAtmAnI bhAvanAthI utpanna sahajAnand
कर्तृत्वमनुपचरितासद्भूतव्यवहारेण, जीवभावपर्यायरूपाणां पुनरशुद्धनिश्चयनयेनेति ।
सम्यग्दृष्टेस्तु संवरनिर्जरामोक्षपदार्थानां द्रव्यरूपाणां यत्कर्तृत्वं तदप्यनुपचरितासद्भूतव्यवहारेण,
जीवभावपर्यायरूपाणां तु विवक्षितैकदेशशुद्धनिश्चयनयेनेति । परमशुद्धनिश्चयेन तु ‘‘ण वि
उप्पज्जइ, ण वि मरइ, बन्धु ण मोक्खु करेइ । जिउ परमत्थे जोइया, जिणवरु एउँ भणेइ ।’’
इति वचनाद्बन्धमोक्षौ न स्तः । स च पूर्वोक्तविवक्षितैकदेशशुद्धनिश्चय आगमभाषया किं
भण्यते — स्वशुद्धात्मसम्यक्श्रद्धानज्ञानानुचरणरूपेण भविष्यतीति भव्यः, एवंभूतस्य
भव्यत्वसंज्ञस्य पारिणामिकभावस्य संबन्धिनी व्यक्तिर्भण्यते । अध्यात्मभाषया पुनर्द्रव्य-
शक्तिरूपशुद्धपारिणामिकभावविषये भावना भण्यते, पर्यायनामान्तरेण निर्विकल्पसमाधिर्वा
शुद्धोपयोगादिकं चेति । यतः एव भावना मुक्तिकारणं ततः एव शुद्धपारिणामिकभावो
ध्येयरूपो भवति, ध्यानभावनारूपी न भवति । कस्मादिति चेत् ? ध्यानभावनापर्यायो विनश्वरः
स च द्रव्यरूपत्वादविनश्वर इति । इदमत्र तात्पर्यं — मिथ्यात्वरागादिविकल्पजालरहितनिज-
1. paramAtmaprakAsh adhyAy 1 gAthA 68.
94 ]
bRuhad – dravyasangrah