chhe.) ‘par’ shabdano sho artha chhe? ‘bhAvAsravathI anya, bhinna.’ bhAvAsravanA nimitte, tel
chopaDel padArthone dhUL chonTe chhe tem, jIvane dravyAsrav thAy chhe.
shankA — kharekhar ‘आस्रवति येन कर्म’ — ‘jenAthI karmano Asrav thAy chhe’ e
padathI ja dravyAsravanI vAt AvI gaI, to pachhI ‘कम्मासवणं परो होदि’ – karmAsrav bIjo
hoy chhe’ — e padathI dravyAsravanun vyAkhyAn shA mATe karyun? samAdhAna — tamArI shankA
yogya nathI. kemake ‘je pariNAmathI; shun thAy chhe? karmano Asrav thAy chhe;’ evun je kathan
chhe tenAthI pariNAmanun sAmarthya batAvyun chhe, dravyAsravanun vyAkhyAn karyun nathI. Am, tAtparya
chhe. 29.
have, bhAvAsravanun svarUp visheShapaNe kahe chhe —
gAthA 30
gAthArtha — pahelAnA (bhAvAsravanA) mithyAtva, avirati, pramAd, yog ane
krodhAdi kaShAy eTalA bhed jANavA. temAnthI mithyAtva AdinA anukrame pAnch, pAnch, pandar,
traN ane chAr bhed chhe.
कोऽर्थः ? भावास्रवादन्यो भिन्नो । भावास्रवनिमित्तेन तैलमृक्षितानां धूलिसमागम इव द्रव्यास्रवो
भवतीति । ननु ‘‘आस्रवति येन कर्म’’ तेनैव पदेन द्रव्यास्रवो लब्धः, पुनरपि कर्मास्रवणं
परो भवतीति द्रव्यास्रवव्याख्यानं किमर्थमिति यदुक्तं त्वया ? तन्न । येन परिणामेन किं भवति
आस्रवति कर्म, तत्परिणामस्य सामर्थ्यं दर्शितं, न च द्रव्यास्रवव्याख्यानमिति भावार्थः ।।२९।।
अथ भावास्रवस्वरूपं विशेषेण कथयति : —
मिच्छत्ताविरदपमादजोगकोधादओऽथ विण्णेया ।
पण पण पणदस तिय चदु कमसो भेदा दु पुव्वस्स ।।३०।।
मिथ्यात्वाविरतिप्रमादयोगक्रोधादयः अथ विज्ञेयाः ।
पञ्च पञ्च पञ्चदश त्रयः चत्वारः क्रमशः भेदाः तु पूर्वस्य ।।३०।।
mithyA avirat au paramAd, yog kaShAy taNUn unmAd;
pAnch – pAnch paNadas tiy chyAri, bhAvAsravake bhed kahAri. 30.
98 ]
bRuhad – dravyasangrah