gAthA 33
gAthArtha — prakRiti, sthiti, anubhAg ane pradesh — e bhedothI bandh chAr prakArano
chhe; yogathI prakRiti ane pradeshabandh thAy chhe ane kaShAyathI sthiti ane anubhAgabandh thAy chhe.
TIkA — ‘पयडिट्ठिदिअणुभागप्पदेसभेदादु चदुविधो बन्धो’ prakRiti, sthiti, anubhAg
ane pradeshanA bhedathI bandh chAr prakArano chhe, teno vistAra — gnAnAvaraNakarmano svabhAv
sho chhe? jem paDado devanA mukhane DhAnkI de chhe, tem gnAnAvaraNakarma gnAnane DhAnkI de chhe.
darshanAvaraN karmano svabhAv sho chhe? rAjAnA darshanamAn pratihArI jem roke chhe, tem
darshanAvaraNakarma darshanamAn aTakAyat kare chhe. shAtA ane ashAtA vedanIyano svabhAv sho chhe?
madhathI lipta talavAranI dhAr chATavAthI jem thoDun sukh ane ghaNun dukh thAy chhe, tem
vedanIyakarma alpa sukh ane adhik dukh utpanna kare chhe. mohanIyano svabhAv sho chhe?
madyapAnanI jem hey – upAdey padArthanA vichAramAn vikaLatA. AyuShyakarmano svabhAv sho chhe?
beDInI peThe ek gatimAnthI bIjI gatimAn jatAn rokavun te. nAmakarmano svabhAv sho chhe?
chitrakAranI peThe anek prakAranAn rUp karavAn te. gotrakarmano svabhAv sho chhe? nAnAn - moTAn
vAsaN banAvanAr kumbhAranI jem uchcha ke nIch gotra karavAn te. antarAyakarmano svabhAv
sho chhe? bhanDArInI peThe dAnAdi kAryamAn vighna karavun te. kahyun chhe ke — ‘‘paT, pratihAr –
dvArapAL, talavAr, madh, beDI, chitrakAr, kumbhAr ane bhanDArI; — e ATheno jevo svabhAv
प्रकृतिस्थित्यनुभागप्रदेशभेदात् तु चतुर्विधिः बन्धः ।
योगात् प्रकृतिप्रदेशौ स्थित्यनुभागौ कषायतः भवतः ।।३३।।
व्याख्या — ‘‘पयडिट्ठिदिअणुभागप्पदेसभेदादु चदुविधो बन्धो’’ प्रकृतिस्थित्यनुभाग-
प्रदेशभेदाच्चतुर्विधो बन्धो भवति । तथाहि — ज्ञानावरणीयस्य कर्मणः का प्रकृतिः ?
देवतामुखवस्त्रमिव ज्ञानप्रच्छादनता । दर्शनावरणीयस्य का प्रकृतिः ? राजदर्शनप्रतिषेधक-
प्रतीहारवरद्दर्शनप्रच्छादनता । सातासातवेदनीयस्य का प्रकृतिः ? मधुलिप्तखङ्गधारास्वाद-
नवदल्पसुखबहुदुःखोत्पादकता । मोहनीयस्स का प्रकृतिः ? मद्यपानबद्धेयोपादेय-
विचारविकलता । आयुःकर्मणः का प्रकृतिः ? निगडवद्गत्यन्तरगमननिवारणता । नामकर्मणः
का प्रकृतिः ? चित्रकारपुरुषवन्नानारूपकरणता । गोत्रकर्मणः का प्रकृतिः ? गुरुलघुभाजन-
कारककुम्भकारवदुच्चनीचगोत्रकरणता । अन्तरायकर्मणः का प्रकृतिः ? भाण्डागारिक-
वद्दानादिविघ्नकरणतेति । तथाचोक्तं — ‘‘पडपडिहारसिमज्जाहलिचित्तकुलालभंडयारीणं । जह
104 ]
bRuhad – dravyasangrah