chhe, tevo ja kramathI gnAnAvaraN Adi AThe karmono svabhAv jANavo.’’ e ATh draShTAntathI
prakRitibandh jANavo.
bakarI, gAy, bhens AdinA dUdhamAn jevI rIte be pahor vagere sudhI potAnA madhur
rasamAn rahevAnI kALanI maryAdA chhe tene sthiti kahevAy chhe, tem jIvanA pradeshomAn jeTalA
kAL sudhI karmasambandharUpe sthiti chhe, teTalA kALane sthitibandh jANavo.
jevI rIte temanAn ja dUdhamAn tAratamyapaNe rasasambandhI shaktivisheShane (chIkAsh,
mIThAshane) anubhAg kahevAmAn Ave chhe, tevI rIte jIvanA pradesho upar rahelA karmanA
skandhomAn paN sukh ke dukh devAnI shaktivisheShane anubhAgabandh jANavo. ghAtIkarma sAthe
sambandh rAkhanArI te shakti vel, kAShTha, hADakAn ane paththaranA bhedathI chAr prakAranI chhe.
tevI ja rIte ashubh aghAtIkarma sAthe sambandh rAkhanArI shakti nIm, kALIjIrI, viSh tathA
hAlAhalarUpanA bhedathI chAr prakAranI chhe, ane shubh aghAtIkarma sAthe sambandh rAkhanArI
shakti goL, khAnD, sAkar ane amRutarUp chAr prakAranI chhe.
AtmAnA ekek pradesh upar siddhonA anantamA bhAgapramAN ane abhavya jIvonI
sankhyAthI anantaguNA evA anantAnant paramANuo pratyek kShaNe bandh pAme chhe, te pradeshabandh chhe.
have, bandhanun kAraN kahe chhe. ‘जोगा पयडिपदेसा ठिदिअणुभागा कसायदो
हुंति ।’ yogathI prakRiti ane pradesh tathA kaShAyathI sthiti ane anubhAgabandh thAy chhe.
एदेसिं भावा तहवि य कम्मा मुणेयव्वा ।।१।।’’ इति दृष्टान्ताष्टकेन प्रकृतिबन्धो ज्ञातव्यः ।
अजागोमहिष्यादिदुग्धानां प्रहरद्वयादिस्वकीयमधुररसावस्थानपर्यन्तं यथा स्थितिर्भण्यते, तथा
जीवप्रदेशेष्वपि यावत्कालं कर्मसम्बन्धेन स्थितिस्तावत्कालं स्थितिबन्धो ज्ञातव्यः । यथा च
तेषामेव दुग्धानां तारतम्येन रसगतशक्तिविशेषोऽनुभागो भण्यते तथा जीवप्रदेश-
स्थितकर्मस्कन्धानामपि सुखदुःखदानसमर्थशक्तिविशेषोऽनुभागबन्धो विज्ञेयः । सा च
घातिकर्मसम्बंधिनी शक्तिर्लतादार्वस्थिपाषाणभेदेन१ चतुर्धा । तथैवाशुभघातिकर्मसम्बंधिनी
निम्बकाञ्जीरविषहालाहलरूपेण, शुभाघातिकर्मसम्बन्धिनी पुनर्गुडखण्डशर्करामृतरूपेण चतुर्धा
भवति । एकैकात्मप्रदेशे सिद्धानन्तैकभागसंख्या अभव्यानंतगुणप्रमिता अनंतानंतपरमाणवः
प्रतिक्षणबंधमायांतीति प्रदेशबंधः । इदानीं बंधकारणं कथ्यते । ‘‘जोगा पयडिपदेसा
ठिदिअणुभागा कसायदो हुंति ।’’ योगात्प्रकृतिप्रदेशौ, स्थित्यनुभागौ कषायतो भवत इति ।
१ ‘शक्तिभेदेन’ इति पाठान्तरं
saptatattva-navapadArtha adhikAr [ 105