vistAra — nishchayathI niShkriy evA shuddhAtmAnA pradeshonA vyavahArathI parispandanun kAraN
yog chhe, tenAthI prakRitibandh ane pradeshabandh — e be prakAranA bandh thAy chhe. nirdoSh
paramAtmabhAvanAnA pratibandhak krodhAdi kaShAyanA udayathI sthitibandh ane anubhAgabandh —
e be bandh thAy chhe.
shankA — Asrav ane bandh thavAmAn mithyAtva, avirati Adi kAraNo samAn chhe,
to Asrav ane bandhamAn taphAvat shun chhe? uttara — e pramANe nathI. pratham kShaNamAn
karmaskandhonun je Agaman chhe te Asrav chhe ane Agaman pachhI bIjI vagere kShaNomAn jIvanA
pradeshomAn te skandhonun rahevun te bandh chhe, e pramANe (Asrav ane bandhamAn) taphAvat chhe.
kAraN ke, yog ane kaShAyathI chAr prakAranA bandh thAy chhe, mATe bandhano nAsh karavA
yog ane kaShAyano tyAg karIne nij shuddhAtmAmAn bhAvanA karavI te tAtparya chhe. 33.
A pramANe bandhanA vyAkhyAnathI be gAthAo vaDe, bIjun sthaL pUrun thayun.
have, AgaL be gAthAo vaDe samvar padArthanun kathan karavAmAn Ave chhe. tyAn pratham
तथाहि — निश्चयेन निष्क्रियाणामपि शुद्धात्मप्रदेशानां व्यवहारेण परिस्पंदनहेतुर्योगः,
तस्मात्प्रकृतिप्रदेशबन्धद्वयं भवति । निर्दोषपरमात्मभावनाप्रतिबन्धकक्रोधादिकषायोदयात्
स्थित्यनुभागबन्धद्वयं भवतीति । आस्रवे बन्धे च मिथ्यात्वाविरत्यादिकारणानि समानानि, को
विशेषः ? इति चेत्, नैवं; प्रथमक्षणे कर्मस्कंधानामागमनमास्रवः, आगमनानन्तरं
द्वितीयक्षणादौ जीवप्रदेशेष्ववस्थानं बंध इति भेदः । यत एव योगकषायाद्बंधचतुष्टयं भवति
तत एव बंधविनाशार्थं योगकषायत्यागेन निजशुद्धात्मनि भावना कर्त्तव्येति तात्पर्यम् ।।३३।।
एवं बंधव्याख्यानेन सूत्रद्वयेन द्वितीयं स्थलं गतम् ।
अत ऊर्ध्वं गाथाद्वयेन संवरपदार्थः कथ्यते । तत्र प्रथमगाथायां भावसंवरद्रव्यसंवरस्वरूपं
निरूपयति : —
चेदणपरिणामो जो कम्मस्सासवणिरोहणे हेदू ।
सो भावसंवरो खलु दव्वासवरोहणे अण्णो ।।३४।।
Asravake rokaNakUn bhAv Atamakau, so samvar bhAv;
pudgalakarma rukai so jAni samvar dravya, nAm so mAnni. 34.
106 ]
bRuhad – dravyasangrah