koI shankA kare chhe — kevaLagnAn samasta AvaraNarahit shuddha chhe to tenun kAraN
paN samasta AvaraNarahit shuddha hovun joIe, kAraN ke ‘upAdAnakAraN jevun kArya hoy
chhe,’ evun shAstranun vachan chhe. teno uttar ApavAmAn Ave chhe — Ape je kahyun te
to yogya chhe, parantu upAdAnakAraN paN kAryathI ekadesh bhinna hoy chhe; jem soLavalA
suvarNarUp kAryanun nIchenI avasthAvALA (pandaravalAdirUp) suvarNarUp upAdAnakAraN ekadesh
bhinna hoy chhe ane jem mATInA kaLasharUp kAryanun mATInA pinD – sthAs – kosh – kushularUp
upAdAnakAraN ekadesh bhinna hoy chhe tem. jo ekAnte upAdAnakAraNano kAryanI sAthe
abhed ke bhed hoy to pUrvokta suvarNa ane mATInA be draShTAntanI jem kAryakAraNabhAv
siddha thAy nahi. AthI, shun siddha thayun? (em, siddha thayun ke) ekadesh – nirAvaraN
hovAthI, kShAyopashamik gnAnarUp lakShaNavALun, ekadesh - pragaTarUp, vivakShit - ekadesh - shuddhanaye
‘samvar’ shabdathI vAchya shuddhopayogasvarUp (shuddhopayoganun svarUp) muktinun kAraN thAy chhe.
ane je labdhi - aparyAptak sUkShmanigodiyA jIvamAn nitya ughADarUpe AvaraNarahit gnAn
sAmbhaLavAmAn Ave chhe, te paN sUkShmanigodanA sarvajaghanya kShayopashamanI apekShAthI
nirAvaraN chhe, sarvathA AvaraNarahit nathI. shankA — te AvaraNarahit kem rahe chhe?
uttara — jo te jaghanya gnAnanun paN AvaraN thAy, to jIvano abhAv prApta thAy.
vAstavik rIte to uparanA kShayopasham - gnAnanI apekShAe ane kevaLagnAnanI apekShAe te
gnAn paN AvaraNasahit chhe ane sansArI jIvone kShAyikagnAnano abhAv hovAthI (te
कश्चिदाह — केवलज्ञानं सकलनिरावरणं शुद्धं तस्य कारणेनापि सकलनिरावरणेन
शुद्धेन भाव्यम्, उपादानकारणसदृशं कार्यं भवतीति वचनात् । तत्रोत्तरं दीयते — युक्तमुक्तं
भवता परं किन्तूपादानकारणमपि षोडशवर्णिकासुवर्णकार्यस्याधस्तनवर्णिकोपादानकारणवत्,
मृन्मयकलशकार्यस्य मृत्पिण्डस्थासकोशकुशूलोपादानकारणवदिति च कार्यादेकदेशेन भिन्नं
भवति । यदि पुनरेकान्तेनोपादानकारणस्य कार्येण सहाभेदो भेदो वा भवति, तर्हि
पूर्वोक्तसुवर्णमृत्तिकादृष्टान्तद्वयवत्कार्यकारणभावो न घटते । ततः किं सिद्धं ? एकदेशेन
निरावरणत्वेन क्षायोपशमिकज्ञानलक्षणमेकदेशव्यक्तिरूपं विवक्षितैकदेशशुद्धनयेन संवरशब्दवाच्यं
शुद्धोपयोगस्वरूपं मुक्तिकारणं भवति । यच्च लब्ध्यपर्याप्तसूक्ष्मनिगोदजीवे नित्योद्घाटं निरावरणं
ज्ञानं श्रूयते तदपि सूक्ष्मनिगोदसर्वजघन्यक्षयोपशमापेक्षया निरावरणं, न च सर्वथा । कस्मादिति
चेत् ? तदावरणे जीवाभावः प्राप्नोति । वस्तुत उपरितनक्षायोपशमिकज्ञानापेक्षया
केवलज्ञानापेक्षया च तदपि सावरणं, संसारिणां क्षायिकज्ञानाभावाच्च क्षायोपशमिकमेव । यदि
110 ]
bRuhad – dravyasangrah