ahIn, sArAnsh A chhe — joke pUrvokta shuddhopayogalakShaNavALun kShAyopashamikagnAn
muktinun kAraN thAy chhe, topaN dhyAn karanAr puruShe ‘nitya sakaL nirAvaraN, akhanD, ek,
sampUrNa nirmaL kevaLagnAn jenun lakShaN chhe; evun paramAtmasvarUp te ja hun chhun, khanDagnAnarUp
nahi’ — evI bhAvanA karavI.
e rIte, samvar padArthanA vyAkhyAnamAn nayavibhAg jANavo. 34.
have, samvaranAn kAraNonA bhed kahe chhe — em ek bhUmikA chhe, ‘shenAthI (konAthI)
samvar thAy chhe?’ evo prashna pUchhavAmAn AvatAn pratyuttar Ape chhe — em bIjI bhUmikA
chhe. e banne bhUmikAo manamAn dhAraN karIne bhagavAn shrI nemichandra AchArya A gAthA
kahe chhe —
gAthA 35
gAthArtha — vrat, samiti, gupti, dharma, anuprekShA, pariShahajay ane anek prakAranun
chAritra — e badhAne bhAvasamvaranA bhed jANavA.
अयमत्रार्थः — यद्यपि पूर्वोक्तं शुद्धोपयोगलक्षणं क्षायोपशमिकं ज्ञानं मुक्तिकारणं भवति
तथापि ध्यातृपुरुषेण यदेव नित्यसकलनिरावरणमखण्डैक सकलविमलकेवलज्ञानलक्षणं
परमात्मस्वरूपं तदेवाहं, न च खण्डज्ञानरूप, इति भावनीयम् । इति संवरतत्त्वव्याख्यानविषये
नयविभागो ज्ञातव्य इति ।।३४।।
अथ संवरकारणभेदान् कथयतीत्येका पातनिका, द्वितीया तु कैः कृत्वा संवरो
भवतीति पृष्टे प्रत्युत्तरं ददातीति पातनिकाद्वयं मनसि धृत्वा सूत्रमिदं प्रतिपादयति भगवान् —
वदसमिदीगुत्तीओ धम्माणुपेहा परीसहजओ य ।
चारित्तं बहुभेया णायव्वा भावसंवरविसेसा ।।३५।।
व्रतसमितिगुप्तयः धर्म्मानुप्रेक्षाः परीषहजयः च ।
चारित्रं बहुभेदं ज्ञातव्याः भावसंवरविशेषाः ।।३५।।
vrat aru samiti gupti dash dharma, anuprekShA chAritra ju parma;
sahan pariShah, e bahubhed, samvarabhAv bhanain jinadev. 35.
112 ]
bRuhad – dravyasangrah