AdimAn vartatA munine tenun paripAlan karavA mATe prANIonA ghAtano tyAg ane indriy
- viShayono tyAg — tene sanyam kahevAmAn Ave chhe. ekendriyAdi prANIone pIDA ApavAno
tyAg, te prANIsanyam chhe ane shabdAdi indriyaviShayomAn rAgano AsaktabhAv na hovo,
te indriyasanyam chhe.
tenun pratipAdan karavA mATe aShTa shuddhiono upadesh chhe. te A prakAre chhe —
ATh shuddhi — bhAvashuddhi, kAyashuddhi, vinayashuddhi, iryApathashuddhi, bhikShAshuddhi,
pratiShThApanashuddhi, shayanAsanashuddhi ane vAkyashuddhi, temAn bhAvashuddhi — karmanA kShayopashamathI
utpanna thAy chhe, mokShamArgamAn ruchi thavAthI pariNAmone nirmaL karanArI chhe, rAgAdi
vikArathI rahit chhe. 1. kAyashuddhi — AvaraN ane AbhUShaNothI rahit, sharIranA sanskAr
vinAnI, janmasamayasamAn melayukta, sharIranA vikArothI rahit hoy chhe. 2. vinayashuddhi —
paramaguru arhant Adi pratye yathAyogya pUjA pratye tatparatAvALI, gnAnAdimAn vidhipUrvakanI
bhaktiyukta ane guru pratye sarvatra anukUL vRuttivALI hoy chhe. 3. iryApathashuddhi — judAjudA
prakAranA jIvonAn utpattisthAn tathA yonirUp Ashrayano bodh hovAthI jantuone pIDA na
thAy tevA prayatnavALI, gnAnarUpI sUryathI ane indriy, prakAsh vagerethI nirIkShaN karelA
pradeshamAn gaman karanArI, jaladI chAlavun, vilambathI chAlavun, chanchaL upayog sahit,
vismayapUrvak, ramatapUrvak, vikAr sahit, Amatem dishAomAn joIne chAlavun vagere prakAranA
doSharahitanA gamanarUp hoy chhe. 4. bhikShAshuddhi — AchArasUtromAn kahyA pramANe kAL, desh
मुनेस्तत्प्रतिपालनार्थः प्राणीन्द्रियपरिहारः संयम इत्युच्यते । एकेन्द्रियादि प्राणिपीडापरिहारः
प्राणिसंयमः । शब्दादिष्विन्द्रियार्थेषु रागानभिष्वङ्ग इन्द्रियसंयमः ।
तत्प्रतिपादनार्थः शुद्ध्यष्टकोपदेशः, तद्यथा — अष्टौ शुद्धय : — भावशुद्धिः,
कायशुद्धिः, विनयशुद्धिः ईर्यापथशुद्धिः, भिक्षाशुद्धिः, प्रतिष्ठापनशुद्धिः, शयनासनशुद्धिः,
वाक्यशुद्धिश्चेति । तत्र भावशुद्धिः, कर्मक्षयोपशमजनिता, मोक्षमार्गरुच्याहितप्रसादा,
रागाद्युपप्लवरहिता । कायशुद्धिः, निरावरणाभरणा, निरस्तसंस्कारा, यथाजातमलधारिणी,
निराकृताङ्गविकारा । विनयशुद्धिः, अर्हदादिषु परमगुरुषु यथार्हं पूजाप्रवणा, ज्ञानादिषु च
यथाविधिभक्तियुक्ता, गुरोः सर्वत्रानुकूलवृत्तिः । ईर्यापथशुद्धिः, नानाविधजीव-
स्थानयोन्याश्रयावबोधजनितप्रयत्नपरिहृतजन्तुपीडा, ज्ञानादित्यस्वेन्द्रियप्रकाशनिरीक्षितदेश-
गामिनी, द्रुतविलम्बितसम्भ्रांतविस्मितलीलाविकारदिगान्तरावलोकनादिदोषविरहितगमना ।
भिक्षाशुद्धिः, आचारसूत्रोक्तकालदेशप्रकृतिप्रतिपत्तिकुशला, लाभालाभमानापमानसमान-
saptatattva-navapadArtha adhikAr [ 115