‘‘विषयकषाओगाढो दुस्सुदिदुच्चित्त दुट्ठगोठ्ठिजुदो । उग्गो उम्मग्गपरो उवओगो जस्स सो असुहो ।।’’
[artha — jeno upayog viShay – kaShAyomAn magna chhe, dushruti (vikathA), duShTa chitta ane
duShTa goShThI (kharAb sobat) sahit chhe, je ugra chhe ane unmArgamAn tatpar chhe, tene te
ashubh upayog2 chhe.]’’ — A gAthAmAn kahel lakShaNovALA ashubhopayogathI nivRutti ane
tenAthI viparIt shubhopayogamAn pravRutti, tene he shiShya! tun chAritra jAN. AchAr – ArAdhanA
Adi charaNAnuyoganAn shAstromAn kahyA pramANe te chAritra pAnch mahAvrat, pAnch samiti ane
traN guptirUp chhe, topaN apahRutasanyam nAmanun shubhopayogalakShaNavALun sarAgachAritra chhe. tyAn,
je bAhyamAn pAnch indriyonA viShay Adino tyAg chhe, te upacharit – asadbhUtavyavahAr-
nayathI chAritra chhe ane antarangamAn je rAgAdino tyAg chhe, te ashuddha nishchayanayathI chAritra
chhe; — e rIte nayavibhAg jANavo. e pramANe nishchayachAritranA sAdhak vyavahArachAritranun
vyAkhyAn karyun. 45.
have, te ja vyavahArachAritrathI sAdhya2 nishchayachAritranun nirUpaN kare chhe —
‘‘विसयकसाओगाढो दुस्सुदिदुच्चित्तदुट्ठगोट्ठिजुदो । उग्गो उम्मग्गपरो उवओगो जस्स सो
असुहो ।।१।।’’ इति गाथाकथितलक्षणादशुभोपयोगान्निवृत्तिस्तद्विलक्षणे शुभोपयोगे प्रवृत्तिश्च हे
शिष्य ! चारित्रं जानीहि । तच्चाचाराराधनादिचरणशास्त्रोक्तप्रकारेण पञ्चमहाव्रतपञ्च-
समितित्रिगुप्तिरूपमप्यपहृतसंयमाख्यं शुभोपयोगलक्षणं सरागचारित्राभिधानं भवति । तत्र योऽसौ
बहिर्विषये पञ्चेन्द्रियविषयादिपरित्यागः स उपचरितासद्भूतव्यवहारेण यश्चाभ्यन्तरे
रागादिपरिहारः स पुनरशुद्धनिश्चयेनेति नयविभागो ज्ञातव्यः । एवं निश्चयचारित्रसाधकं
व्यवहारचारित्रं व्याख्यातमिति ।।४५।।
अथ तेनैव व्यवहारचारित्रेण साध्यं निश्चयचारित्रं निरूपयति : —
बहिरब्भंतरकिरियारोहो भवकारणप्पणासट्ठं ।
णाणिस्स जं जिणुत्तं तं परमं सम्मचारित्तं ।।४६।।
1. shrI pravachanasAr gA. 158.
2. Anun spaShTIkaraN gA. 45nI phUTanoTamAn AvI gayun chhe.
bAhyAbhyantar kiriyA roki, Atam shuddha gahai avaloki,
Asrav bandh abhAv nimitta, gnAnI dhahain param chAritta. 46.
mokShamArga adhikAr [ 217