e pramANe bIjA sthaLamAn ATh gAthAo pUrI thaI.
e pramANe mokShamArganun pratipAdan karanAr trIjA adhikAramAn nishchay – vyavahArarUp
mokShamArganA sankShepakathanathI be gAthA, tyArapachhI te ja mokShamArganA avayavarUp samyagdarshan –
gnAn – chAritranA visheSh vyAkhyAnarUpe chha gAthA — em be sthaLonA samudAyarUp ATh
gAthAo dvArA pratham antarAdhikAr samApta thayo.
have, AgaL dhyAn, dhyAtA, dhyey ane dhyAnaphaLanA (dhyAnanA phaLanA) kathananI
mukhyatAthI pratham sthaLamAn traN gAthA, tyArapachhI panch parameShThinA vyAkhyAnarUpe bIjA
sthaLamAn pAnch gAthA ane tyArapachhI te ja dhyAnanA upasanhArarUp visheSh vyAkhyAn dvArA
trIjA sthaLamAn chAr gAthAo chhe; e rIte traNe sthaLonA samudAy vaDe bAr gAthAo sambandhI
bIjA antarAdhikAranI samudAyarUp bhUmikA chhe.
have, nishchay ane vyavahAr mokShamArganun je dhyAn teno abhyAs karo, em upadesh
Ape chhe —
इति द्वितीयस्थले गाथाष्टकं गतम् ।
एवं मोक्षमार्गप्रतिपादकतृतीयाधिकारमध्ये निश्चयव्यवहारमोक्षमार्गसंक्षेपकथनेन
सूत्रद्वयम्, तदनन्तरं तस्यैव मोक्षमार्गस्यावयवभूतानां सम्यग्दर्शनज्ञानचारित्राणां विशेष-
विवरणरूपेण सूत्रषट्कं चेति स्थलद्वयसमुदायेनाष्टगाथाभिः प्रथमोऽन्तराधिकारः समाप्तः ।
अतः परं ध्यानध्यातृध्येयध्यानफलकथनमुख्यत्वेन प्रथमस्थले गाथात्रयं, ततः परं
पञ्चपरमेष्ठिव्याख्यानरूपेण द्वितीयस्थले गाथापञ्चकं, ततश्च तस्यैव ध्यानस्योपसंहार-
रूपविशेषव्याख्यानेन तृतीयस्थले सूत्रचतुष्टयमिति स्थलत्रयसमुदायेन द्वादशसूत्रेषु
द्वितीयान्तराधिकारे समुदायपातनिका ।
तथाहि — निश्चयव्यवहारमोक्षमार्गसाधकध्यानाभ्यासं कुरुत यूयमित्युपदिशति : —
दुविहं पि मोक्खहेउं झाणे पाउणदि जं मुणी णियमा ।
तह्मा पयत्तचित्ता जूयं झाणं समब्भसह ।।४७।।
im do vidhi chArit munirAj, dhyAn – yog pAvai su samAj;
jAtain yatna dhAri yah dharo, niyam rUp bhAShai munivaro. 47
mokShamArga adhikAr [ 219