darpaNasthAnIy vedashAstromAn kahelA pratibimb – sthAnIy paramANu Adi anant sUkShma
padArthonun koI paN kALe parignAn thatun nathI. e rIte kahyun paN chhe ke — ‘je puruShane svayam
buddhi nathI, tene shAstra shun (upakAr1) karI shake? kem ke netrarahit puruShane darpaN shun
upakAr2 kare?
e rIte ahIn, sankShepamAn sarvagnanI siddhi jANavI.
A pramANe padastha, pinDastha, rUpastha — e dhyAnonA dhyeyabhUt sakal paramAtmA
shrIjin – bhaTTArakanA vyAkhyAnathI A gAthA samApta thaI. 50.
have, siddha samAn nij paramAtmatattvamAn param samarasIbhAv jenun lakShaN chhe evA
rUpAtIt nAmanA nishchayadhyAnanun paramparAe kAraNabhUt evun, muktiprApta evA siddhaparameShThInI
bhaktirUp, ‘Namo siddhANan’ e padanA uchchAraNarUp lakShaNavALun je padastha dhyAn, tenA
dhyeyabhUt siddhaparameShThInun svarUp kahe chhe —
परमाण्वाद्यनन्तसूक्ष्मपदार्थानां क्कापिकाले परिज्ञानं न भवति । तथा चोक्तं ‘‘यस्य नास्ति स्वयं
प्रज्ञा शास्त्रं तस्य करोति किम् । लोचनाभ्यां विहीनस्य दर्पणः किं करिष्यति ।।१।।’’ इति
संक्षेपेण सर्वज्ञसिद्धिरत्र बोद्धव्या । एवं पदस्थपिण्डस्थरूपस्थध्याने ध्येयभूतस्य सकलात्मनो
जिनभट्टारकस्य व्याख्यानरूपेण गाथा गता ।।५०।।
अथ सिद्धसदृशनिजपरमात्मतत्त्वपरमसमरसीभावलक्षणस्य रूपातीतनिश्चयध्यानस्य
पारम्पर्येण कारणभूतं मुक्तिगतसिद्धभक्तिरूपं ‘‘णमो सिद्धाणं’’ इति पदोच्चारणलक्षणं
यत्पदस्थं ध्यानं तस्य ध्येयभूतं सिद्धपरमेष्ठीस्वरूपं कथयति : —
णट्ठट्ठकम्मदेहो लोयालोयस्स जाणओ दट्ठा ।
पुरिसायारो अप्पा सिद्धो झाएह लोयसिहरत्थो ।।५१।।
1. ahIn nimitta akinchitkar chhe, em siddha karyun chhe.
2. shrI hitopadesh pRuShTha 105.
ATh karam ar deh nashAy, lokAlok dekhi jo gnAy;
puruShAkAr AtmA siddha, dhyAvo lok – shikhar – sthit iddha. 51.
mokShamArga adhikAr [ 237