Avo te AtmA upAdhyAy chhe. vaLI te kevA chhe?‘‘जदिवरवसहो’ pAnche indriyonA viShayone
jItavAthI nij – shuddha – AtmAmAn prayatna karavAmAn tatpar evA munIshvaromAn vRuShabh arthAt
pradhAn hovAthI yativaravRuShabh chhe. ‘‘णमो तस्स’’ te upAdhyAy parameShThIne dravya ane bhAvarUp
namaskAr ho.
e rIte, upAdhyAy parameShThInA vyAkhyAnarUp gAthA pUrNa thaI. 53.
have, nishchay – ratnatrayAtmak nishchay – dhyAnanun paramparAe kAraNabhUt evun, bAhya –
abhyantar mokShamArganA sAdhak paramasAdhunI bhaktirUp ane ‘Namo loe savvasAhUNan’ e
padanA uchchAraN, japan tathA dhyAnarUp je padastha dhyAn, tenA dhyeyabhUt evA sAdhu
parameShThInun svarUp kahe chhe —
gAthA 54
gAthArtha — darshan ane gnAnathI pUrNa, mokShamArgasvarUp, sadA shuddha evA chAritrane
je sAdhe chhe, te muni – ‘sAdhu parameShThI’ chhe, temane mArA namaskAr ho.
‘‘जदिवरवसहो’’ पञ्चेन्द्रियविषयजयेन निजशुद्धात्मनि यत्नपराणां यतिवराणां मध्ये वृषभः
प्रधानो यतिवरवृषभः । ‘णमो तस्य’’ तस्मै द्रव्यभावरूपो नमो नमस्कारोऽस्तु । इत्युपाध्याय-
परमेष्ठिव्याख्यानरूपेण गाथा गता ।।५३।।
अथ निश्चयरत्नत्रयात्मकनिश्चयध्यानस्य परम्परया कारणभूतं बाह्याभ्यन्तर-
मोक्षमार्गसाधकं परमसाधुभक्तिरूपं ‘‘णमो लोए सव्वसाहूणं’’ इति पदोच्चारणजपध्यानलक्षणं
यत् पदस्थध्यानं तस्य ध्येयभूतं साधुपरमेष्ठिस्वरूपं कथयति —
दंसणणाणसमग्गं मग्गं मोक्खस्स जो हु चारित्तं ।
साधयदि णिच्चसुद्धं साहू स मुणी णमो तस्स ।।५४।।
दर्शनज्ञानसमग्रं मार्गं मोक्षस्य यः हि चारित्रम् ।
साधयति नित्यशुद्धं साधुः सः मुनिः नमः तस्मै ।।५४।।
jo sAdhai shiv - mArag sadA, darshan – gnAn – charanasampadA;
shuddha sAdhu muni so jag dipai, tAs dhyAnatain pAp na lipai. 54.
mokShamArga adhikAr [ 243