vashe chitta sthir thaI jAy chhe tyAre shuddha – buddha – ekasvabhAvI nij shuddhAtmAnun svarUp ja
dhyey hoy chhe. vaLI, ‘nispRuh’ shabdathI, mithyAtva, traN ved, hAsya, rati, arati, shok,
bhay, jugupsA (e chha) ane krodh, mAn, mAyA, lobh (e chAr) — e chaud abhyantar
parigrahathI rahit ane kShetra, vAstu, chAndI, sonun, dhan, dhAnya, dAsI, dAs, kupya ane
bhAnD — e dash bahirang parigrahothI rahit evun dhyAtAnun svarUp kahevAmAn Avyun chhe.
‘ekAgrachintAnirodh’ padathI, pUrvokta judAjudA prakAranA dhyeyabhUt (dhyAn karavA yogya)
padArthomAn sthiratAne – nishchalatAne dhyAnanun lakShaN kahyun chhe. ‘nishchay’ shabdathI, prAthamik
(puruSh)nI apekShAe vyavahAr – ratnatrayane anukUL evo nishchay samajavo ane jene yog
niShpanna thayo chhe, evA puruShanI apekShAe shuddhopayogarUp vivakShit – ekadesh – shuddhanishchay
samajavo. visheSh nishchayanun kathan AgaL karavAnun chhe.
A pramANe sUtrArtha chhe. 55.
have, shubhAshubh man – vachan – kAyAno nirodh karatAn AtmAmAn sthir thAy chhe te ja
paramadhyAn chhe, em upadeshe chhe —
शुद्धबुद्धैकस्वभावनिजशुद्धात्मस्वरूपमेव ध्येयमित्युक्तं भवति । निस्पृहवचनेन पुनर्मिथ्यात्वं
वेदत्रयं हास्यादिषट्कक्रोधादिचतुष्टयरूपचतुर्दशाऽभ्यन्तरपरिग्रहेण तथैव क्षेत्रवास्तुहिरण्यसुवर्ण-
धनधान्यदासीकुप्यभाण्डाऽभिधानदशविधबहिरङ्गपरिग्रहेण च रहितं ध्यातृस्वरूपमुक्तं भवति ।
एकाग्रचिन्तानिरोधेन च १पूर्वोक्तविविधध्येयवस्तुनि स्थिरत्वं निश्चलत्वं ध्यानलक्षणं
भणितमिति । निश्चयशब्देन तु प्राथमिकापेक्षया व्यवहाररत्नत्रयानुकूलनिश्चयो ग्राह्यः,
निष्पन्नयोगपुरुषापेक्षया तु शुद्धोपयोगलक्षणविवक्षितैकदेशशुद्धनिश्चयो ग्राह्यः । विशेषनिश्चयः
पुनरग्रे वक्ष्यमाणस्तिष्ठतीति सूत्रार्थः ।।५५।।
अथ शुभाशुभमनोवचनकायनिरोधे कृते सत्यात्मनि स्थिरो भवति तदेव
परमध्यानमित्युपदिशति : —
मा चिट्ठह मा जंपह मा चिन्तह किंवि जेण होइ थिरो ।
अप्पा अप्पम्मि रओ इणमेव परं हवे ज्झाणं ।।५६।।
१. ‘पूर्वोक्तद्विविधं’ पाठान्तरम् ।
man - vach - kAy - chesaTA tajo, jim thir chitta hoy nij bhajo;
ApA mAhi Ap rat soy, paramadhyAn im karatain hoy. 56.
mokShamArga adhikAr [ 247