gAthA 56
gAthArtha — (he bhavyo!) kAI paN cheShTA na karo, kAI paN na bolo, kAI
paN chintavan na karo, jethI AtmA nijAtmAmAn tallInapaNe sthir thaI jAy. A ja
(AtmAmAn lInatA ja) param dhyAn chhe.
TIkA — ‘‘मा चिट्ठइ मा जंपह मा चिंतह किंवि’’ he vivekI puruSho! nitya niranjan
ane niShkriy evA nij shuddhAtmAnI anubhUtine rokanAr shubhAshubh cheShTArUp kAyavyApAr,
shubhAshubh antarbahirjalparUp vachan - vyApAr ane shubhAshubh vikalpajALarUp chitta - vyApAr
jarA paN na karo; ‘‘जेण होइ थिरो’’ jethI arthAt traNe yoganA nirodhathI sthir thAy chhe.
koN? ‘‘अप्पा’’ AtmA. kevo sthir thAy chhe? ‘‘अपग्मि रओ’’ sahajashuddha –
gnAnadarshanasvabhAvI paramAtmatattvanAn samyak shraddhAn – gnAn – AcharaNarUp abhedaratnatrayAtmak
paramasamAdhithI utpanna, sarva pradeshomAn Anand utpanna karanAr sukhanA AsvAdarUp
pariNatisahit nijAtmAmAn rat – pariNat – tallIn – tachchitta – tanmay thAy chhe. ‘‘इणमेव परं
हवे ज्झाणं’’ A je AtmAnA sukhasvarUpamAn tanmayapaNun te ja nishchayathI param arthAt utkRuShTa
dhyAn chhe.
te paramadhyAnamAn sthit jIvone je vItarAg paramAnandarUp sukhano pratibhAs thAy
मा चेष्टत मा जल्पत मा चिन्तयत किम् अपि येन भवति स्थिरः ।
आत्मा आत्मनि रतः इदं एव परं ध्यानं भवति ।।५६।।
व्याख्या — ‘‘मा चिट्ठह मा जंपह मा चिंतह किंवि’’ नित्यनिरञ्जननिष्क्रियनिज-
शुद्धात्मानुभूतिप्रतिबन्धकं शुभाशुभचेष्टारूपं कायव्यापारं, तथैव शुभाशुभान्तर्बहिर्जल्परूपं
वचनव्यापारं, तथैव शुभाशुभविकल्पजालरूपं चित्तव्यापारं च किमपि मा कुरुत हे
विवेकीजनाः ! ‘‘जेण होइ थिरो’’ येन योगत्रयनिरोधेन स्थिरो भवति । स कः ? ‘‘अप्पा’’
आत्मा । कथम्भूतः स्थिरो भवति ? ‘‘अप्पम्मि रओ’’ सहजशुद्धज्ञानदर्शनस्वभावपरमात्म-
तत्त्वसम्यक्श्रद्धानज्ञानानुचरणरूपाभेदरत्नत्रयात्मकपरमसमाधिसमुद्भूतसर्वप्रदेशाह्लादजनक-
सुखास्वादपरिणतिसहिते निजात्मनि रतः परिणतस्तल्लीयमानस्तच्चित्तस्तन्मयो भवति ।
‘‘इणमेव परं हवे ज्झाणं’’ इदमेवात्मसुखस्वरूपे तन्मयत्वं निश्चयेन परमुत्कृष्टं ध्यानं भवति ।
तस्मिन् ध्याने स्थितानां यद्वीतरागपरमानन्दसुखं प्रतिभाति, तदेव
248 ]
bRuhad – dravyasangrah