pUjyapAd svAmIe kahyun chhe ke — ‘‘अपुण्यमव्रतैः पुण्यं व्रतैर्मोक्षस्तयोर्व्ययः । अव्रतानीव मोक्षार्थी
व्रतान्यपि ततस्त्यजेत् ।। [artha — avratothI pApano bandh ane vratothI puNyano bandh thAy chhe,
te banneno nAsh te mokSha chhe; tethI mokShArthI puruShe avratonI jem vratono paN tyAg
karavo.]’’ parantu avratono pahelAn tyAg karIne pachhI vratomAn sthir thaIne nirvikalpa
samAdhirUp paramAtmapad pAmIne pachhI ekadesh vratono paN tyAg kare chhe. te paN
shrIpUjyapAd svAmIe ja kahyun chhe ‘‘अव्रतानि परित्यज्य व्रतेषु परिनिष्ठितः । त्यजेत्तान्यपि
संप्राप्य परमं पदमात्मनः ।। [artha — mokShArthI puruSh avratone chhoDIne vratomAn sthir thaIne
paramAtmapad prApta kare ane paramAtmapad pAmIne te vratono paN tyAg kare.]’’ parantu A
visheSh chhe — vyavahArarUp je prasiddha ekadesh vrato chhe temano tyAg karyo chhe, paN je
sarva shubhAshubhanI nivRuttirUp nishchay vrato chhe temane triguptilakShaN svashuddhAtmasamvedanarUp
nirvikalpa dhyAnamAn svIkAryAn chhe, temano tyAg karyo nathI.
prashna — prasiddha (ahinsAdi) mahAvrato ekadesharUp kevI rIte thayAn?
uttara — ahinsA mahAvratamAn joke jIvonA ghAtanI nivRutti chhe, topaN
jIvonI rakShA karavAmAn pravRutti chhe. tevI ja rIte satya mahAvratamAn asatya vachanono
joke tyAg chhe, topaN satya vachanamAn pravRutti chhe. achaurya mahAvratamAn joke dIdhA vinA
koI paN vastu levAno tyAg chhe paN ApavAmAn Avel vastu levAmAn pravRutti chhe.
e pramANe ekadesh pravRuttinI apekShAe e pAnche mahAvrat deshavrat chhe. te ekadesh
vratono triguptilakShaN nirvikalpa samAdhinA kALe ‘tyAg’ chhe, paN samasta shubhAshubhanI
पूज्यपादस्वामिभिः — ‘‘अपुण्यमव्रतैः पुण्यं व्रतैमोक्षस्तयोर्व्ययः । अव्रतानीव मोक्षार्थी व्रतान्यपि
ततस्त्यजेत् ।।१।। किंत्वव्रतानि पूर्वं परित्यज्य ततश्च व्रतेषु तन्निष्ठो भूत्वा निर्विकल्पसमाधिरूपं
परमात्मपदं प्राप्य पश्चादेकदेशव्रतान्यपि त्यजति । तदप्युक्तम् तैरेव — ‘‘अव्रतानि परित्यज्य
व्रतेषु परिनिष्ठितः । त्यजेत्तान्यपि संप्राप्य परमं पदमात्मनः ।।१।।’’
अयं तु विशेषः — व्यवहाररूपाणि यानि प्रसिद्धान्येकदेशव्रतानि तानि त्यक्तानि ।
यानि पुनः सर्वशुभाशुभनिवृत्तिरूपाणि निश्चयव्रतानि तानि त्रिगुप्तिलक्षणस्वशुद्धात्म-
सम्वित्तिरूपनिर्विकल्पध्याने स्वीकृतान्येव, न च त्यक्तानि । प्रसिद्धमहाव्रतानि कथमेकदेश-
रूपाणि जातानि ? इति चेत्तदुच्यते — जीवघातनिवृत्तौ सत्यामपि जीवरक्षणे प्रवृत्तिरस्ति ।
तथैवासत्यवचनपरिहारेऽपि सत्यवचनप्रवृत्तिरस्ति । तथैव चादत्तादानपरिहारेऽपि दत्तादाने
प्रवृत्तिरस्तीत्याद्येकदेशप्रवृत्त्यपेक्षया देशव्रतानि तेषामेकदेशव्रतानां त्रिगुप्तिलक्षणनिर्विकल्प-
mokShamArga adhikAr [ 253