प्रदेशापेक्षया नैयायिकमीमांसकसांख्यमतवत् । तथैव पञ्चेन्द्रियमनोविषयविकल्परहित-
समाधिकाले स्वसंवेदनलक्षणबोधसद्भावेऽपि बहिर्विषयेन्द्रियबोधाभावाज्जडः, न च सर्वथा
सांख्यमतवत् । तथा रागादिविभावपरिणामापेक्षया शून्योऽपि भवति, न चानन्तज्ञानाद्यपेक्षया
बौद्धमतवत् । किञ्च — अणुमात्रशरीरशब्देनात्र उत्सेधघनाङ्गुलासंख्येयभागप्रमितं लब्ध्य-
पूर्णसूक्ष्मनिगोदशरीरं ग्राह्यम्, न च पुद्गलपरमाणुः । गुरुशरीरशब्देन च योजनसहस्रपरिमाणं
महामत्स्यशरीरं मध्यमावगाहेन मध्यमशरीराणि च । इदमत्रतात्पर्यम् — देहममत्वनिमित्तेन देहं
गृहीत्वा संसारे परिभ्रमति तेन कारणेन देहादिममत्वं त्यक्त्वा निर्मोहनिजशुद्धात्मनि भावना
कर्तव्येति । एवं स्वदेहमात्रव्याख्यानेन गाथा गता ।।१०।।
अतः परं गाथात्रयेण नयविभागेन संसारिजीवस्वरूपं तदवसाने शुद्धजीवस्वरूपं च
कथयति । तद्यथा : —
jIv lokAlokavyApak chhe parantu naiyAyik, mImAnsak ane sAnkhyamatavALAo mAne chhe tem
pradeshonI apekShAe lokAlokavyApak nathI. tevI ja rIte pAnch indriy ane mananA viShayanA
vikalpothI rahit samAdhi vakhate svasamvedanalakShaN gnAnano sadbhAv hovA chhatAn paN bAhya
viShayavALA indriyagnAnano abhAv hovAnI apekShAe AtmAne jaD kahyo chhe, parantu
sAnkhyamatavALA mAne chhe tem sarvathA jaD nathI. tevI ja rIte rAgAdi vibhAvapariNAmonI
apekShAe (AtmA) shUnya paN chhe, parantu bauddho mAne chhe tem anantagnAnAdinI apekShAe
shUnya nathI.
visheSh — (gAthAmAn) ‘aNu’mAtra sharIr kahyun tyAn utsedhaghanAngulanA asankhyAtamA
bhAg - pramAN labdhi - aparyAptak sUkShma - nigodanun sharIr samajavun paN pudgalaparamANu na
samajavo. temaj ‘gurusharIr’ shabdathI ‘ek hajAr yojanapramAN mahAmatsyanun sharIr’ samajavun
ane madhyam avagAhan vaDe madhyam sharIro samajavAn.
ahIn A tAtparya chhe — sharIranA mamatvanA kAraNe, jIv sharIr grahaN karIne
sansAramAn paribhramaN kare chhe, mATe dehAdinun mamatva tyAgIne nirmoh nij shuddhAtmAmAn
bhAvanA karavI.
A rIte jIvanA svadeh pramANapaNAnA vyAkhyAnathI gAthA pUrI thaI. 10.
have pachhI traN gAthAo dvArA nayavibhAgapUrvak sansArI jIvanun svarUp ane tenA
ante shuddhajIvanun svarUp kahe chhe. te A rIte —
32 ]
bRuhad – dravyasangrah