anupacharitaasadbhūtavyavahāranayathī chhe ane jīvabhāvaparyāyarūp āsrav – bandh – puṇya-pāp-
padārthonun kartāpaṇun ashuddhanishchayanayathī chhe. samyagdraṣhṭi jīvane je dravyarūp samvar, nirjarā ane
mokṣhapadārthanun kartāpaṇun chhe, te paṇ anupacharitaasadbhūtavyavahārathī chhe ane jīvabhāv-
paryāyarūp samvar – nirjarā – mokṣhapadārthonun kartāpaṇun vivakṣhit ekadesh shuddhanishchayanayathī chhe.
paramashuddhanishchayanayathī to ‘‘he yogī, paramārthe ā jīv utpanna thato nathī, marato nathī, bandh
ke mokṣha karato nathī, em jinendro kahe chhe.’’ e vachan pramāṇe jīvane bandhamokṣha1 thato nathī.
pūrvokta vivakṣhit ekadesh shuddhanishchayanayane āgamabhāṣhāmān shun kahe chhe? — sva
– shuddhātmānān samyak shraddhān, gnān, ācharaṇarūp je thashe te ‘bhavya;’ ā prakāranā ‘bhavyatva’
nāmanā pāriṇāmikabhāv sāthe sambandh rākhanārī ‘vyakti’ kahevāmān āve chhe (arthāt
bhavyatva pāriṇāmikabhāvanī vyaktatā arthāt pragaṭatā kahevāmān āve chhe). ane
adhyātmabhāṣhāmān tene ja dravyashaktirūp shuddhapāriṇāmikabhāvanī bhāvanā kahe chhe, anya
nāmathī tene ‘nirvikalpa samādhi’ athavā ‘shuddhopayog’ ādi kahe chhe.
jethī bhāvanā muktinun kāraṇ chhe, tethī ja shuddhapāriṇāmikabhāv dhyeyarūp chhe. dhyān
ke bhāvanārūp nathī. em shā māṭe? samādhānaḥ — dhyān ke bhāvanārūp paryāy vināshī
chhe ane te (shuddhapāriṇāmikabhāv) to dravyarūp hovāthī avināshī chhe. ahīn tātparya ā
chhe — mithyātva – rāgādi vikalpajāḷarahit nijashuddhātmānī bhāvanāthī utpanna sahajānand
कर्तृत्वमनुपचरितासद्भूतव्यवहारेण, जीवभावपर्यायरूपाणां पुनरशुद्धनिश्चयनयेनेति ।
सम्यग्दृष्टेस्तु संवरनिर्जरामोक्षपदार्थानां द्रव्यरूपाणां यत्कर्तृत्वं तदप्यनुपचरितासद्भूतव्यवहारेण,
जीवभावपर्यायरूपाणां तु विवक्षितैकदेशशुद्धनिश्चयनयेनेति । परमशुद्धनिश्चयेन तु ‘‘ण वि
उप्पज्जइ, ण वि मरइ, बन्धु ण मोक्खु करेइ । जिउ परमत्थे जोइया, जिणवरु एउँ भणेइ ।’’
इति वचनाद्बन्धमोक्षौ न स्तः । स च पूर्वोक्तविवक्षितैकदेशशुद्धनिश्चय आगमभाषया किं
भण्यते — स्वशुद्धात्मसम्यक्श्रद्धानज्ञानानुचरणरूपेण भविष्यतीति भव्यः, एवंभूतस्य
भव्यत्वसंज्ञस्य पारिणामिकभावस्य संबन्धिनी व्यक्तिर्भण्यते । अध्यात्मभाषया पुनर्द्रव्य-
शक्तिरूपशुद्धपारिणामिकभावविषये भावना भण्यते, पर्यायनामान्तरेण निर्विकल्पसमाधिर्वा
शुद्धोपयोगादिकं चेति । यतः एव भावना मुक्तिकारणं ततः एव शुद्धपारिणामिकभावो
ध्येयरूपो भवति, ध्यानभावनारूपी न भवति । कस्मादिति चेत् ? ध्यानभावनापर्यायो विनश्वरः
स च द्रव्यरूपत्वादविनश्वर इति । इदमत्र तात्पर्यं — मिथ्यात्वरागादिविकल्पजालरहितनिज-
1. paramātmaprakāsh adhyāy 1 gāthā 68.
94 ]
br̥uhad – dravyasaṅgrah