jenun ek lakṣhaṇ chhe; evā sukhanā samvedanarūp je bhāvanā chhe te muktinun kāraṇ chhe. te
bhāvanāne koī puruṣh koī anya nāmathī kahe chhe.
ām, pūrvokta prakāre anekāntanā vyākhyānathī nakkī thayun ke — āsrav, bandh, puṇya
ane pāp — e chār padārtho jīv ane pudgalanā sanyog pariṇāmarūp je vibhāvaparyāy
chhe tenāthī utpanna thāy chhe, ane samvar, nirjarā ane mokṣha — e traṇ padārtho jīv ane
pudgalanā sanyogarūp pariṇāmanā vināshathī utpanna, vivakṣhit svabhāvaparyāy vaḍe utpanna
thāy chhe.
te have kahevāmān āve chheḥ —
gāthā 28
gāthārthaḥ — āsrav, bandh, samvar, nirjarā, mokṣha, puṇya ane pāparūp je padārtho
jīv ane ajīv dravyanā visheṣho chhe; te paṇ ame saṅkṣhepathī kahīe chhīe.
ṭīkāḥ — ‘‘आसव’’ nirāsrav svasamvedanathī vilakṣhaṇ shubhāshubh pariṇām vaḍe
शुद्धात्मभावनोत्पन्नसहजानन्दैकलक्षणसुखसंवित्तिरूपा च भावना मुक्तिकारणं भवति । तां च
कोऽपि जनः केनापि पर्यायनामान्तरेण भणतीति । एवं पूर्वोक्तप्रकारेणानेकांतव्याख्यानेनास्रव-
बंधपुण्यपापपदार्थाः जीवपुद्गलसंयोगपरिणामरूपविभावपर्यायेणोत्पद्यन्ते । संवरनिर्जरामोक्ष-
पदार्थाः पुनर्जीवपुद्गलसंयोगपरिणामविनाशोत्पन्नेन विवक्षितस्वभावपर्यायेणेति स्थितम् ।
तद्यथा —
आसव बंधण संवर णिज्जर मोक्खो सपुण्यपावा जे ।
जीवाजीवविसेसा तेवि समासेण पभणामो ।।२८।।
आस्रवबंधनसंवरनिर्जरमोक्षाः सपुण्यपापाः ये ।
जीवाजीवविशेषाः तान् अपि समासेन प्रभणामः ।।२८।।
व्याख्या — ‘‘आसव’’ निरास्रवस्वसंवित्तिविलक्षणशुभाशुभपरिणामेन शुभाशुभ-
yah tau bhayo pratham adhikār, dūjo suṇūn tattva - vistār;
jīv ajīv ru āsrav bandh, samvar nirjarā mokṣha abandh. 28
saptatattva-navapadārtha adhikār [ 95