gāthā 33
gāthārthaḥ — prakr̥iti, sthiti, anubhāg ane pradesh — e bhedothī bandh chār prakārano
chhe; yogathī prakr̥iti ane pradeshabandh thāy chhe ane kaṣhāyathī sthiti ane anubhāgabandh thāy chhe.
ṭīkāḥ — ‘पयडिट्ठिदिअणुभागप्पदेसभेदादु चदुविधो बन्धो’ prakr̥iti, sthiti, anubhāg
ane pradeshanā bhedathī bandh chār prakārano chhe, teno vistāraḥ — gnānāvaraṇakarmano svabhāv
sho chhe? jem paḍado devanā mukhane ḍhāṅkī de chhe, tem gnānāvaraṇakarma gnānane ḍhāṅkī de chhe.
darshanāvaraṇ karmano svabhāv sho chhe? rājānā darshanamān pratihārī jem roke chhe, tem
darshanāvaraṇakarma darshanamān aṭakāyat kare chhe. shātā ane ashātā vedanīyano svabhāv sho chhe?
madhathī lipta talavāranī dhār chāṭavāthī jem thoḍun sukh ane ghaṇun duḥkh thāy chhe, tem
vedanīyakarma alpa sukh ane adhik duḥkh utpanna kare chhe. mohanīyano svabhāv sho chhe?
madyapānanī jem hey – upādey padārthanā vichāramān vikaḷatā. āyuṣhyakarmano svabhāv sho chhe?
beḍīnī peṭhe ek gatimānthī bījī gatimān jatān rokavun te. nāmakarmano svabhāv sho chhe?
chitrakāranī peṭhe anek prakāranān rūp karavān te. gotrakarmano svabhāv sho chhe? nānān - moṭān
vāsaṇ banāvanār kumbhāranī jem uchcha ke nīch gotra karavān te. antarāyakarmano svabhāv
sho chhe? bhaṇḍārīnī peṭhe dānādi kāryamān vighna karavun te. kahyun chhe keḥ — ‘‘paṭ, pratihār –
dvārapāḷ, talavār, madh, beḍī, chitrakār, kumbhār ane bhaṇḍārī; — e āṭheno jevo svabhāv
प्रकृतिस्थित्यनुभागप्रदेशभेदात् तु चतुर्विधिः बन्धः ।
योगात् प्रकृतिप्रदेशौ स्थित्यनुभागौ कषायतः भवतः ।।३३।।
व्याख्या — ‘‘पयडिट्ठिदिअणुभागप्पदेसभेदादु चदुविधो बन्धो’’ प्रकृतिस्थित्यनुभाग-
प्रदेशभेदाच्चतुर्विधो बन्धो भवति । तथाहि — ज्ञानावरणीयस्य कर्मणः का प्रकृतिः ?
देवतामुखवस्त्रमिव ज्ञानप्रच्छादनता । दर्शनावरणीयस्य का प्रकृतिः ? राजदर्शनप्रतिषेधक-
प्रतीहारवरद्दर्शनप्रच्छादनता । सातासातवेदनीयस्य का प्रकृतिः ? मधुलिप्तखङ्गधारास्वाद-
नवदल्पसुखबहुदुःखोत्पादकता । मोहनीयस्स का प्रकृतिः ? मद्यपानबद्धेयोपादेय-
विचारविकलता । आयुःकर्मणः का प्रकृतिः ? निगडवद्गत्यन्तरगमननिवारणता । नामकर्मणः
का प्रकृतिः ? चित्रकारपुरुषवन्नानारूपकरणता । गोत्रकर्मणः का प्रकृतिः ? गुरुलघुभाजन-
कारककुम्भकारवदुच्चनीचगोत्रकरणता । अन्तरायकर्मणः का प्रकृतिः ? भाण्डागारिक-
वद्दानादिविघ्नकरणतेति । तथाचोक्तं — ‘‘पडपडिहारसिमज्जाहलिचित्तकुलालभंडयारीणं । जह
104 ]
br̥uhad – dravyasaṅgrah