Bruhad Dravya Sangrah-Gujarati (simplified iso15919 transliteration). Gatha: 35 : Uttam Kshamadi Das Dharmanu Swaroop.

< Previous Page   Next Page >


Page 114 of 272
PDF/HTML Page 126 of 284

 

background image
nishchayathī sansāramān paḍatā ātmāne dhāraṇ karī rākhe, te vishuddhagnāndarshanalakṣhaṇamay nij
shuddhātmānī bhāvanārūp dharma chhe. vyavahārathī tenā sādhan māṭe devendra, narendra vagerethī vandya
padamān je dhāre chhe
pahoñchāḍe chhe; te uttam kṣhamā, mārdav, ārjav, satya, shauch, sanyam,
tap, tyāg, ākiñchanya ane brahmacharyarūp dash prakārano dharma chhe.
te ā rīte chhe. dharmamān pravartanāranā pramādane dūr karavā māṭe dharmanun kathan chhe. krodh
utpanna thavāmān nimitta evān asahya durvachan vagere hovā chhatān paṇ kaluṣhatā (mananī
malinatā) na thavī te param kṣhamā chhe. sharīranī sthitinā hetu (āhār)nī shodh māṭe
bījāne gher jatān munine duṣhṭajano dvārā gāḷ, mashkarī, tiraskāranān vachano, mār, sharīrano
ghāt ityādi krodh utpanna thavānān nimitto maḷavā chhatān paṇ pariṇāmomān malinatāno
abhāv hovo, tene kṣhamā kahe chhe. 1. jāti ādinā madanā āveshathī thatā abhimānanā
abhāvane mārdav kahe chhe. 2. yogonī avakratāne ārjav kahe chhe arthāt man
- vachan - kāyarūp
yogonī saraḷatāne ārjav kahe chhe. 3. sajjano pratye sārān vachano bolavān, tene satya
kahe chhe arthāt prashasta jano pratye samīchīn vachan bolavān, te satya kahevāy chhe. 4. lobhanī
prakarṣhapaṇe (atyant) nivr̥uttine shauch kahe chhe. lobhanī nivr̥utti prakarṣhapaṇāne pāme te shauch;
shuchi (pavitra) bhāv athavā shuchikarma te shauch
em nishchit karavāmān āve chhe. 5.
samitimān pravartamān munine prāṇaghāt ane indriyaviṣhayono tyāg te sanyam chhe. iryāsamiti
विशुद्धज्ञानदर्शनलक्षणनिजशुद्धात्मभावनात्मको धर्मः, व्यवहारेण तत्साधनार्थं देवेन्द्रनरेन्द्रादि-
वन्द्यपदे धरतीत्युत्तमक्षमामार्दवार्जवसत्यशौचसंयमतपस्त्यागाकिञ्चन्यब्रह्मचर्यलक्षणो दशप्रकारो
धर्मः
तद्यथाप्रवर्तमानस्य प्रमादपरिहार्थं धर्मवचनं क्रोधोत्पत्तिनिमित्ताविषह्याक्रोशादि-
संभवेऽकालुष्योपरमः क्षमा शरीरस्थितिहेतुमार्गणार्थं परकुलान्युपगच्छतो भिक्षोर्दुष्ट-
जनाक्रोशोत्प्रहसनावज्ञानताडनशरीरव्यापादनादीनां क्रोधोत्पत्तिनिमित्तानां सन्निधाने
कालुष्याभावः क्षमा इति उच्यते
।।।। जात्यादिमदावेशादभिमानाभावो मार्दवं ।।।।
योगस्यावक्रता आर्जवं योगस्यकायवाङ्मनोलक्षणस्यावक्रता आर्जवं इति उच्यते ।।।। सत्सु
साधुवचनं सत्यं सत्सु प्रशस्तेषु जनेषु साधुवचनं सत्यमिति उच्यते ।।।। प्रकर्षप्राप्ता
लोभनिवृत्तिः शौचं लोभस्य निवृत्तिः प्रकर्षप्राप्ता, शुचेर्भावः कर्म वा शौचं इति
निश्चीयते ।।।। समितिषु प्रवर्तमानस्य प्राणीन्द्रियपरिहारः संयमः ईर्यासमित्यादिषु वर्तमानस्य
114 ]
br̥uhaddravyasaṅgrah