ādimān vartatā munine tenun paripālan karavā māṭe prāṇīonā ghātano tyāg ane indriy
- viṣhayono tyāg — tene sanyam kahevāmān āve chhe. ekendriyādi prāṇīone pīḍā āpavāno
tyāg, te prāṇīsanyam chhe ane shabdādi indriyaviṣhayomān rāgano āsaktabhāv na hovo,
te indriyasanyam chhe.
tenun pratipādan karavā māṭe aṣhṭa shuddhiono upadesh chhe. te ā prakāre chheḥ —
āṭh shuddhiḥ — bhāvashuddhi, kāyashuddhi, vinayashuddhi, iryāpathashuddhi, bhikṣhāshuddhi,
pratiṣhṭhāpanashuddhi, shayanāsanashuddhi ane vākyashuddhi, temān bhāvashuddhi — karmanā kṣhayopashamathī
utpanna thāy chhe, mokṣhamārgamān ruchi thavāthī pariṇāmone nirmaḷ karanārī chhe, rāgādi
vikārathī rahit chhe. 1. kāyashuddhi — āvaraṇ ane ābhūṣhaṇothī rahit, sharīranā sanskār
vinānī, janmasamayasamān melayukta, sharīranā vikārothī rahit hoy chhe. 2. vinayashuddhi —
paramaguru arhant ādi pratye yathāyogya pūjā pratye tatparatāvāḷī, gnānādimān vidhipūrvakanī
bhaktiyukta ane guru pratye sarvatra anukūḷ vr̥uttivāḷī hoy chhe. 3. iryāpathashuddhi — judājudā
prakāranā jīvonān utpattisthān tathā yonirūp āshrayano bodh hovāthī jantuone pīḍā na
thāy tevā prayatnavāḷī, gnānarūpī sūryathī ane indriy, prakāsh vagerethī nirīkṣhaṇ karelā
pradeshamān gaman karanārī, jaladī chālavun, vilambathī chālavun, chañchaḷ upayog sahit,
vismayapūrvak, ramatapūrvak, vikār sahit, āmatem dishāomān joīne chālavun vagere prakāranā
doṣharahitanā gamanarūp hoy chhe. 4. bhikṣhāshuddhi — āchārasūtromān kahyā pramāṇe kāḷ, desh
मुनेस्तत्प्रतिपालनार्थः प्राणीन्द्रियपरिहारः संयम इत्युच्यते । एकेन्द्रियादि प्राणिपीडापरिहारः
प्राणिसंयमः । शब्दादिष्विन्द्रियार्थेषु रागानभिष्वङ्ग इन्द्रियसंयमः ।
तत्प्रतिपादनार्थः शुद्ध्यष्टकोपदेशः, तद्यथा — अष्टौ शुद्धय : — भावशुद्धिः,
कायशुद्धिः, विनयशुद्धिः ईर्यापथशुद्धिः, भिक्षाशुद्धिः, प्रतिष्ठापनशुद्धिः, शयनासनशुद्धिः,
वाक्यशुद्धिश्चेति । तत्र भावशुद्धिः, कर्मक्षयोपशमजनिता, मोक्षमार्गरुच्याहितप्रसादा,
रागाद्युपप्लवरहिता । कायशुद्धिः, निरावरणाभरणा, निरस्तसंस्कारा, यथाजातमलधारिणी,
निराकृताङ्गविकारा । विनयशुद्धिः, अर्हदादिषु परमगुरुषु यथार्हं पूजाप्रवणा, ज्ञानादिषु च
यथाविधिभक्तियुक्ता, गुरोः सर्वत्रानुकूलवृत्तिः । ईर्यापथशुद्धिः, नानाविधजीव-
स्थानयोन्याश्रयावबोधजनितप्रयत्नपरिहृतजन्तुपीडा, ज्ञानादित्यस्वेन्द्रियप्रकाशनिरीक्षितदेश-
गामिनी, द्रुतविलम्बितसम्भ्रांतविस्मितलीलाविकारदिगान्तरावलोकनादिदोषविरहितगमना ।
भिक्षाशुद्धिः, आचारसूत्रोक्तकालदेशप्रकृतिप्रतिपत्तिकुशला, लाभालाभमानापमानसमान-
saptatattva-navapadārtha adhikār [ 115