ā pramāṇe nirjarātattvanā vyākhyānamān ek sūtrathī chothun sthaḷ pūrun thayun. 36.
have, mokṣhatattvanun kathan kare chheḥ —
gāthā 37
gāthārthaḥ — je sarva karmonā nāshanun kāraṇ chhe evā ātmānā pariṇām tene
bhāvamokṣha jāṇavo; karmonun ātmāthī sarvathā pr̥uthak thavun te dravyamokṣha chhe.
ṭīkāḥ — joke sāmānyapaṇe sampūrṇa karmamaḷ - kalaṅkarahit, sharīrarahit ātmānun
ātyantik, svābhāvik, achintya, adbhut, anupam, sampūrṇa - nirmaḷ kevaḷagnānādi anant
guṇonān sthānarūp je avasthāntar ( – āvī je vishiṣhṭa avasthā) te ja mokṣha kahevāy chhe,
topaṇ visheṣhapaṇe bhāv ane dravyanā bhedathī te (mokṣha) be prakārano chhe – em vārttik chhe.
te ā rīte chhe — ‘णेयो स भावमुक्खो’ tene bhāvamokṣha jāṇavo. te koṇ? ‘‘अप्पणो हु
परिणामो’’ nishchayaratnatrayātmak kāraṇ samayasārarūp ‘हु’ pragaṭ ātmānā pariṇām. kevā
निर्जराव्याख्याने सूत्रेणैकेन चतुर्थस्थलं गतम् ।
अथ मोक्षतत्त्वमावेदयति : —
सव्वस्स कम्मणो जो खयहेदू अप्पणो हु परिणामो ।
णेयो स भावमुक्खो दव्वविमुक्खो य कम्मपुहभावो ।।३७।।
सर्वस्य कर्मणः यः क्षयहेतुः आत्मनः हि परिणामः ।
ज्ञेयः सः भावमोक्षः द्रव्यविमोक्षः च कर्म्मपृथग्भावः ।।३७।।
व्याख्या — यद्यपि सामान्येन निरवशेषनिराकृतकर्ममलकलंकस्याशरीरस्यात्मन
आत्यन्तिकस्वाभाविकाचिन्त्याद्भुतानुपमसकलविमलकेवलज्ञानाद्यनन्तगुणास्पदमवस्थान्तरं मोक्षो
भण्यते तथापि विशेषेण भावद्रव्यरूपेण द्विधा भवतीति वार्तिकम् । तद्यथा — ‘‘णेयो स
भावमुक्खो’’ णेयो ज्ञातव्यः स भावमोक्षः । स कः ? ‘‘अप्पणो हु परिणामो’’
निश्चयरत्नत्रयात्मककारणसमयसाररूपो ‘‘हु’’ स्फु टमात्मनः परिणामः । कथंभूतः ?
sarva karmakā kṣhayakar bhāv, chetanakai hvai mokṣhasubhāv;
karma – jīv nyāre jo hoy, dravya - vimokṣha kahāvai soy. 37.
saptatattva-navapadārtha adhikār [ 171