pariṇām? ‘‘सव्वस्स कम्मणो जो खयहेदू’’ sarva dravya – bhāvarūp mohanīy ādi chār
ghātīkarmonā nāshanun je kāraṇ chhe te.
dravyamokṣhanun kathan kare chheḥ ‘‘दव्वविमुक्खो’’ ayogī guṇasthānanā chhellā samaye
dravyamokṣha thāy chhe. te (dravyamokṣha) kevo chhe? ‘‘कम्मपुहभावो’’ ṭaṅkotkīrṇa shuddha – buddha jeno ek
svabhāv chhe evā paramātmāthī, āyuṣhya ādi sheṣh chār aghātīkarmonun paṇ atyantapaṇe
pr̥uthak thavun – bhinna thavun – chhūṭī javun, te dravyamokṣha chhe.
te muktātmānā sukhanun varṇan karavāmān āve chhe — ‘‘ātmānā upādānathī siddha,
svayam atishayatāvāḷun, bādhārahit, vishāḷ, vr̥uddhi ane hnāsathī rahit, viṣhayothī rahit,
pratipakṣhabhāv rahit, anya dravyonī apekṣhā vinānun, nirupam, apār, shāshvat, sarvadā utkr̥uṣhṭa
tathā anantasārabhūt paramasukh te siddhone hoy chhe.’’
shaṅkāḥ — indriyasukh e ja sukh chhe, siddha jīvone indriy ane sharīrano abhāv
hovāthī pūrvokta atīndriy sukh kevī rīte hoī shake? teno uttar āpavāmān āve
chheḥ — sānsārik sukh to strī – sevanādi pāñch indriyanā viṣhayothī ja utpanna thāy chhe,
parantu pāñch indriyanā viṣhayonā vyāpārarahit, avyākuḷ chittavāḷā manuṣhyone je sukh chhe
te atīndriy sukh chhe, te ahīn paṇ dekhavāmān āve chhe. pāñch indriy ane manathī utpanna
thatā vikalponī jāḷarahit, nirvikalpa samādhimān sthit param yogīone rāgādino abhāv
‘‘सव्वस्स कम्मणो जो खयहेदू’’ सर्वस्य द्रव्यभावरूपमोहनीयादिघातिचतुष्टयकर्मणो यः
क्षयहेतुरिति । द्रव्यमोक्षं कथयति । ‘‘दव्वविमुक्खो’’ अयोगिचरमसमये द्रव्यविमोक्षो भवति ।
कोऽसौ ? ‘‘कम्मपुहभावो’’ टङ्कोत्कीर्णशुद्धबुद्धैकस्वभावपरमात्मन आयुरादिशेषाघाति-
कर्मणामपि य आत्यन्तिकपृथग्भावो विश्लेषो विघटनमिति ।
तस्य मुक्तात्मनः सुखं कथ्यते । ‘‘आत्मोपादानसिद्धं स्वयमतिशयवद्वीतबाधं विशालं
वृद्धिह्रासव्यपेतं विषयविरहितं निःप्रतिद्वन्द्वभावम् । अन्यद्रव्यानपेक्षं निरुपमममितं शाश्वतं
सर्वकालमुत्कृष्टानंतसारं परमसुखमतस्तस्य सिद्धस्य जातं ।१।’’ कश्चिदाह — इन्द्रियसुखमेव
सुखं, मुक्तात्मनामिन्द्रियशरीराभावे पूर्वोक्तमतीन्द्रियसुखं कथं घटत इति ? तत्रोत्तरं दीयते —
सांसारिकसुखं तावत् स्त्रीसेवनादिपञ्चेन्द्रियविषयप्रभवमेव, यत्पुनः पञ्चेन्द्रियविषय-
व्यापाररहितानां निर्व्याकुलचित्तानां पुरुषाणां सुखं तदतीन्द्रियसुखमत्रैव दृश्यते ।
पञ्चेन्द्रियमनोजनितविकल्पजालरहितानां निर्विकल्पसमाधिस्थानां परमयोगिनां रागादिरहितत्वेन
172 ]
br̥uhad – dravyasaṅgrah