‘‘विषयकषाओगाढो दुस्सुदिदुच्चित्त दुट्ठगोठ्ठिजुदो । उग्गो उम्मग्गपरो उवओगो जस्स सो असुहो ।।’’
[arthaḥ — jeno upayog viṣhay – kaṣhāyomān magna chhe, duḥshruti (vikathā), duṣhṭa chitta ane
duṣhṭa goṣhṭhī (kharāb sobat) sahit chhe, je ugra chhe ane unmārgamān tatpar chhe, tene te
ashubh upayog2 chhe.]’’ — ā gāthāmān kahel lakṣhaṇovāḷā ashubhopayogathī nivr̥utti ane
tenāthī viparīt shubhopayogamān pravr̥utti, tene he shiṣhya! tun chāritra jāṇ. āchār – ārādhanā
ādi charaṇānuyoganān shāstromān kahyā pramāṇe te chāritra pāñch mahāvrat, pāñch samiti ane
traṇ guptirūp chhe, topaṇ apahr̥utasanyam nāmanun shubhopayogalakṣhaṇavāḷun sarāgachāritra chhe. tyān,
je bāhyamān pāñch indriyonā viṣhay ādino tyāg chhe, te upacharit – asadbhūtavyavahār-
nayathī chāritra chhe ane antaraṅgamān je rāgādino tyāg chhe, te ashuddha nishchayanayathī chāritra
chhe; — e rīte nayavibhāg jāṇavo. e pramāṇe nishchayachāritranā sādhak vyavahārachāritranun
vyākhyān karyun. 45.
have, te ja vyavahārachāritrathī sādhya2 nishchayachāritranun nirūpaṇ kare chheḥ —
‘‘विसयकसाओगाढो दुस्सुदिदुच्चित्तदुट्ठगोट्ठिजुदो । उग्गो उम्मग्गपरो उवओगो जस्स सो
असुहो ।।१।।’’ इति गाथाकथितलक्षणादशुभोपयोगान्निवृत्तिस्तद्विलक्षणे शुभोपयोगे प्रवृत्तिश्च हे
शिष्य ! चारित्रं जानीहि । तच्चाचाराराधनादिचरणशास्त्रोक्तप्रकारेण पञ्चमहाव्रतपञ्च-
समितित्रिगुप्तिरूपमप्यपहृतसंयमाख्यं शुभोपयोगलक्षणं सरागचारित्राभिधानं भवति । तत्र योऽसौ
बहिर्विषये पञ्चेन्द्रियविषयादिपरित्यागः स उपचरितासद्भूतव्यवहारेण यश्चाभ्यन्तरे
रागादिपरिहारः स पुनरशुद्धनिश्चयेनेति नयविभागो ज्ञातव्यः । एवं निश्चयचारित्रसाधकं
व्यवहारचारित्रं व्याख्यातमिति ।।४५।।
अथ तेनैव व्यवहारचारित्रेण साध्यं निश्चयचारित्रं निरूपयति : —
बहिरब्भंतरकिरियारोहो भवकारणप्पणासट्ठं ।
णाणिस्स जं जिणुत्तं तं परमं सम्मचारित्तं ।।४६।।
1. shrī pravachanasār gā. 158.
2. ānun spaṣhṭīkaraṇ gā. 45nī phūṭanoṭamān āvī gayun chhe.
bāhyābhyantar kiriyā roki, ātam shuddha gahai avaloki,
āsrav bandh abhāv nimitta, gnānī dhahain param chāritta. 46.
mokṣhamārga adhikār [ 217