अष्टचतुर्ज्ञानदर्शने सामान्यं जीवलक्षणं भणितम् ।
व्यवहारात् शुद्धनयात् शुद्धं पुनः दर्शनं ज्ञानम् ।।६।।
व्याख्या — ‘‘अट्ठ चदु णाणदंसण सामण्णं जीवलक्खणं भणियं’’ अष्टविधं ज्ञानं
चतुर्विधं दर्शनं सामान्यं जीवलक्षणं भणितम् । सामान्यमिति कोऽर्थः ?
संसारिजीवमुक्तजीवविवक्षा नास्ति, अथवा शुद्धाशुद्धज्ञानदर्शनविवक्षा नास्ति । तदपि
कथमितिचेद् ? विवक्षाया अभावः सामान्यलक्षणमिति वचनात् । कस्मात् सामान्यम्
जीवलक्षणं भणितम् ? ‘‘ववहारा’’ व्यवहारात् व्यवहारनयात् । अत्र केवलज्ञानदर्शनं प्रति
शुद्धसद्भूतशब्दवाच्योऽनुपचरितसद्भूतव्यवहारः, छद्मस्थज्ञानदर्शनापरिपूर्णापेक्षया पुनरशुद्ध-
सद्भूतशब्दवाच्य उपचरितसद्भूतव्यवहारः, कुमतिकुश्रुतविभङ्गत्रये पुनरुपचरितासद्भूत-
व्यवहारः । ‘‘सुद्धणया सुद्धं पुण दंसणं णाणं’’ शुद्धनिश्चयनयात्पुनः शुद्धमखण्डं
केवलज्ञानदर्शनद्वयं जीवलक्षणमिति । किञ्च ज्ञानदर्शनोपयोगविवक्षायामुपयोगशब्देन
gāthā – 6
gāthārthaḥ — vyavahāranayathī āṭh prakāranān gnān ane chār prakāranān darshan — e
sāmānyapaṇe jīvanun lakṣhaṇ kahyun chhe. shuddhanayanī apekṣhāe shuddha gnān – darshanane jīvanun lakṣhaṇ
kahyun chhe.
ṭīkāḥ — ‘‘अट्ठ चदु णाणदंसण सामण्णं जीवलक्खणं भणियं’’ āṭh prakāranā gnān
ane chār prakāranā darshanane sāmānyapaṇe jīvanun lakṣhaṇ kahyun chhe. ahīn ‘sāmānya’ e kathanano
sho artha chhe? e artha chhe ke ā lakṣhaṇamān sansārī jīv ke mukta jīvanī vivakṣhā nathī
athavā shuddha ke ashuddha gnān - darshananī vivakṣhā nathī. evo artha kem? ‘vivakṣhāno abhāv —
e sāmānyanun lakṣhaṇ chhe’ — evun vachan hovāthī.
kaī apekṣhāe jīvanun sāmānya lakṣhaṇ kahyun chhe? ‘‘ववहारा’’
vyavahārathī – vyavahāranayanī apekṣhāe kahyun chhe. ahīn kevaḷagnān – darshan pratye ‘shuddha sadbhūt’
vyavahārathī vāchya ‘anupacharit sadbhūt’ vyavahār chhe, chhadmasthanān apūrṇa gnān - darshananī
apekṣhāe ‘ashuddha sadbhūt’ shabdathī vāchya ‘upacharit sadbhūt’ vyavahār chhe ane kumati,
kushrut, kuavadhi — e traṇe gnānane viṣhe ‘upacharit asadbhūt’ vyavahār chhe.
‘‘सुद्धणया सुद्धं पुण दंसणं णाणं’’ shuddhanishchayanayathī shuddha akhaṇḍ kevaḷagnān ane
kevaḷadarshan — e be jīvanun lakṣhaṇ chhe.
ṣhaḍdravya-pañchāstikāy adhikār [ 21