Page 27 of 146
PDF/HTML Page 41 of 160
single page version
हैं :
padArtho chhe; temane sva tathA AtmIy (svIy)
gAthAmAn tem ja TIkAmAn sarvathA shabda vAparyo chhe.
adhyavasAy (viparIt mAnyatA) kare chhe. 8
ahIn, eTale sharIrAdi madhye je hitakArak eTale upakArak strI Adino varga eTale
mATe) ame draShTAnta eTale udAharaN ApIe chhIe. te A pramANe chhe
Page 28 of 146
PDF/HTML Page 42 of 160
single page version
दिशाओं व देशोंमें उड़ जाते हैं
दिशा व देशकी ओर उड़ जाते हैं
dishAo ane deshothI; dishAo eTale pUrvAdi dash dishAo; desh eTale teno ek bhAg
temano javAno niyam UlaTo chhe evo nirdesh chhe, arthAt javAnA niyamano abhAv chhe.
evo artha chhe. je je dishAethI AvyAn te te ja dishAmAn jAy ane je deshathI AvyAn
te te ja deshamAn jAy
Page 29 of 146
PDF/HTML Page 43 of 160
single page version
आयातः स तस्यामेव दिशि गच्छति यश्च यस्माद्देशादायात् स तस्मिन्नेवदेशे गच्छतीति नास्ति
नियमः
देवगत्यादिस्थानेष्वनियमेन स्वायुःकालान्ते गच्छन्तीति प्रतीहि
त्वयि तदवस्थे एव कथमवस्थान्तरं गच्छेयुः यदि च एते तावकाः स्युस्तर्हि कथं त्वत्प्रयोगमंतरेणैव
यत्र क्वापि प्रयान्तीति मोहग्रहावेशमपसार्य यथावत्पश्येति दार्ष्टान्ते दर्शनीयम्
हैं, और फि र अपने अपने कर्मोंके अनुसार, आयुके अंतमें देवगत्यादि स्थानोंमें चले जाते हैं
तेरी आत्मा व आत्मीय बुद्धि कैसी ? अरे ! यदि ये शरीरादिक पदार्थ तुम्हारे स्वरूप होते
तो तुम्हारे तद्वस्थ रहते हुए, अवस्थान्तरोंको कैसे प्राप्त हो जाते ? यदि ये तुम्हारे स्वरूप
नहीं अपितु तुम्हारे होते तो प्रयोगके बिना ही ये जहाँ चाहे कैसे चले जाते ? अतः मोहनीय
पिचाशके आवेशको दूर हटा ठीक ठीक देखनेकी चेष्टा कर
parAdhInatAne lIdhe. kyAre kyAre (jAy chhe)? savAre, savAre.
parAdhInatAne lIdhe aniyamathI (niyam vinA) devagati Adi sthAnomAn chAlyA jAy chhe
kevo? jo kharekhar teo (sharIrAdik) tArA AtmasvarUp hoy, to tun te avasthAmAn ja
hovA chhatAn teo bIjI avasthAne kem prApta thAy chhe? jo teo tArAn hoy to tArA
prayog vinA teo jyAn
Page 30 of 146
PDF/HTML Page 44 of 160
single page version
ही ऐसे भावोंको दूर करनेके लिए प्रेरणा भी करते हैं :
yA dishAmAn UDI jAy chhe, tevI rIte sansArI jIvo narakagati AdirUp sthAnothI AvI
ek kuTumbamAn janma le chhe ane tyAn potAnA AyukAl sudhI kuTumbIjano sAthe rahe chhe,
pachhI potAnI Ayu pUrI thatAn teo potapotAnI yogyatAnusAr devagati Adi sthAnomAn
chAlyA jAy chhe.
hatA te ja gati
chhe? jo teo tArA AtmasvarUp hoy to AtmA to tenA trikAlI svarUpe teno te
ja rahe chhe ane tenI sAthe sharIrAdi sanyogI padArtho to tenA te rahetA nathI. jo
teo AtmasvarUp hoy to AtmAnI sAthe ja rahevAn joIe paN tem to jovAmAn
Avatun nathI; mATe temane AtmasvarUp mAnavA te bhram chhe arthAt sharIrAdi par padArthomAn
hitabuddhie AtmabhAv yA AtmIyabhAv karavo te agnAnatA chhe. vastusvarUp samajI
AtmabhAv vA AtmIyabhAvano parityAg karavo te shreyaskar chhe.’’ ahIn paN ‘sarvathA’
sambandhI A pUrvenI gAthAmAn jem kahyun chhe tem samajavun.
Page 31 of 146
PDF/HTML Page 45 of 160
single page version
जँचता नहीं
kopAyamAn thAy chhe? koN te? virAdhak eTale apakAr karanAr mANas. konA upar (kop
kare chhe)? haNanAr mANas upar eTale sAmo apakAr karanAr lok upar.
Page 32 of 146
PDF/HTML Page 46 of 160
single page version
कचरा आदिके समेटनेके काममें आनेवाले ‘अंगुल’ नामक यंत्रको पैरोंले जमीन पर गिराता
है, तो यह बिना किसी अन्यकी प्रेरणाके स्वयं ही हाथमें पकड़े हुए डंडेसे गिरा दिया जाता
है
hAthamAn rAkhelA kAShTa (lAkaDA) vaDe. kevI rIte? svayam pADavAmAn Ave chhe
arthAt traN AngaLAnnA AkAravALAn kUDA
tryangulane nIche pADe chhe to tryangulano danD paN tene nIche pADe chhe; tem jo tame koIne dukhI
karo ane bIjo koI tamane dukhI kare ane tenA upar gusse thAo
Page 33 of 146
PDF/HTML Page 47 of 160
single page version
Ape chhe, tene bIjA taraphathI sukh yA dukh ja prApta thAy chhe.
kArya kare chhe, jethI rAg
Page 34 of 146
PDF/HTML Page 48 of 160
single page version
आत्मभ्रान्तिसे-अतिदीर्घ काल तक घूमता (चक्कर काटता) रहता है
lAmbA kAL sudhI. shAthI?
chhe
Page 35 of 146
PDF/HTML Page 49 of 160
single page version
anya sarva doShonun mUL rAg-dveSh chhe).
pariNamavun te chhe. netarAnnA AkarShaNathI abhimukh lAvelo upamAnabhUt (jenI sAthe jIvanI
sarakhAmaNI chhe tevo) manthanadanD bhamavA yogya chhe.
Page 36 of 146
PDF/HTML Page 50 of 160
single page version
संसारीजीव, अनादिकालसे संसारमें घूम रहा है, घूमा था और घूमता रहेगा
रहा है और हमेशा तक चलता रहेगा
होता है, शरीर होनेसे इन्द्रियोंकी रचना होती है, इन इन्द्रियोंसे विषयों (रूप रसादि)का
vaLI, ‘panchAstikAy’mAn kahyun chhe ke
chhe.’........(128)
Page 37 of 146
PDF/HTML Page 51 of 160
single page version
है
rAg
banneno paraspar avinAbhAvasambandh chhe.
Page 38 of 146
PDF/HTML Page 52 of 160
single page version
किया करते हैं ? इस विषयमें आचार्य कहते हैं
jIvone sukhanI ja prApti iShTa chhe, to pachhI sant puruSho sansAranA nAsh mATe kem prayatna
kare chhe?
Page 39 of 146
PDF/HTML Page 53 of 160
single page version
आ उपस्थित हो जाती हैं
पदावर्तमें एक विपत्तिके बाद दूसरी बहुतसी विपत्तियाँ जीवके सामने आ खड़ी होती हैं
parivartan thatun rahe chhe,
te pahelAn bIjI pATalI) upasthit thAy chhe. koN? (upasthit thAy chhe.) anya eTale apUrva
ane prachur eTale bahu vipattio
Page 40 of 146
PDF/HTML Page 54 of 160
single page version
pachhI ek yantra chalAvanAranI sAme upasthit (hAjar) thAy chhe, tem sansAramAn ek vipatti
(ApadA) dUr karAy ke tarat ja bIjI anek vipattio tenI sAme hAjar ja thAy chhe.
ahambhAv, kartRutvabhAv tathA rAg dveShAdirUp bhAv
sansArano paN svayam abhAv thaI jAy chhe. 12.
Page 41 of 146
PDF/HTML Page 55 of 160
single page version
रक्षा करना कठिन है और फि र भी नष्ट हो जानेवाले हैं, ऐसे धन आदिकोंसे अपनेको
सुखी मानने लग जाता है
तरह कोई कोई (सभी नहीं) धन, दौलत, स्त्री आदिक जिनका कि उपार्जित करना कठिन
mAne chhe
tathA durdhyAnanA AveshathI kaShTathI
vinAsh sambhavit hovAthI ashAshvat
Page 42 of 146
PDF/HTML Page 56 of 160
single page version
जिनकी रक्षी बड़ी कठिनाईसे होती है, तथा जो नष्ट हो जाते, स्थिर नहीं रहते ऐसे
धनादिकोंसे दुःख ही होता है, जैसा कि कहा है
lIdhelA) ghI vaDe potAne svastha (nIrogI) mAne chhe arthAt potAnI jAtane rogarahit mAne
chhe, tem mushkelIthI upArjit, kaShTathI rakShit ane kShaNabhangur [kShaNamAn nAsh pAmatA]
tathA rakShit evA kShaNabhangur dhanAdi vaDe potAne sukhI mAne chhe.
dukh ane teno nAsh thatAn (viyog thatAn) paN dukh thAy chhe. em darek hAlatamAn dhan
dukhanun ja nimittakAraN chhe. mATe lakShmIvAn loko dhanAdithI sukhI chhe
Page 43 of 146
PDF/HTML Page 57 of 160
single page version
सम्पत्तिको लोग छोड़ क्यों नहीं देते ? आचार्य उत्तर देते हैं
Page 44 of 146
PDF/HTML Page 58 of 160
single page version
वृक्षमारूढो जनो यथा आत्मनो मृगाणामिव विपत्तिं न पश्यति
विपत्तियोंका ख्याल नहीं करता है
आपत्तिको नहीं देखता है, अर्थात् वह यह नहीं ख्याल करता कि जैसे दूसरे लोग
विपत्तियोंके शिकार होते हैं, उसी तरह मैं भी विपत्तियोंका शिकार बन सकता हूँ
हूँ
(vipattithI) gherAI jaIsh (vipattino bhog banIsh) em te khyAl karato nathI
mRugonI vipattinI jem potAnI vipattine dekhato nathI.
jvALAothI bhasmIbhUt banatAn prANIone nIhALe chhe. te vakhate em dhAre chhe ke, ‘hun to
vRukSha upar sahIsalAmat chhun.’ agni mane nukashAn karashe nahi; parantu te agnAnIne khabar
nathI ke agni thoDI vAramAn vRukShane ane tene paN bharakhI jashe. e pramANe mUDh jIv,
Page 45 of 146
PDF/HTML Page 59 of 160
single page version
देखते हैं, कारण कि
कि अपने जीवनसे धन ज्यादा इष्ट है
mAne chhe ane kadI vichAr paN karato nathI
Page 46 of 146
PDF/HTML Page 60 of 160
single page version
(vyAj)nA utkarShanun kAraN chhe arthAt kAlanun antar (vyAjanI AmadAnImAn) vRuddhinun kAraN
chhe
kem ichchhe? mATe dhan AvA vyAmohanun kAraN hovAthI tene dhikkAr ho!
tethI tene (kAlagamanane) te utkarShanun (AbAdInun) kAraN gaNe chhe.
ke kAlanA nirgamanathI jem divaso vadhashe tem vyAj vagere vadhashe, paN teTalA divaso temanA
AyumAnthI ochhA thashe tenun temane bhAn hotun nathI. teo dhanavRuddhinA lobhamAn potAnA