Ishtopdesh-Gujarati (English transliteration). Shlok: 16-21.

< Previous Page   Next Page >


Combined PDF/HTML Page 4 of 8

 

Page 47 of 146
PDF/HTML Page 61 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 47
अत्राह शिष्यः ‘कथं धनं निन्द्यं ? येन पुण्यमुपार्ज्यते इति’ पात्रदानदेवार्चनादिक्रियायाः
पुण्यहेतोर्धनं विना असंभवात् पुण्यसाधनं धनं कथं निन्द्यं ? किं तर्हि प्रशस्यमेवातो यथा
कथंचिद्धनमुपार्ज्य पात्रादौ च नियोज्य सुखाय पुण्यमुपार्ज नीयमिति
अत्राह
त्यागाय श्रेयसे वित्तमवित्तः संचिनोति यः
स्वशरीरं स पङ्केन स्नास्यामीति विलम्पति ।।१६।।
यहाँ पर शिष्यका कहना है कि धन जिससे पुण्यका उपार्जन किया जाता है, वह
निंद्य-निंदाके योग्य क्यों है ? पात्रोंको दान देना, देवकी पूजा करना, आदि क्रियाएँ पुण्यकी
कारण हैं, वे सब धनके बिना हो नहीं सकती
इसलिए पुण्यका साधनरूप धन निंद्य क्यों ?
वह तो प्रशंसनीय ही है इसलिए जैसे बने वैसे धनको कमाकर पात्रादिकोंमें देकर सुखके
लिए पुण्य संचय करना चाहिए इस विषयमें आचार्य कहते हैं
पुण्य हेतु दानादिको, निर्धन धन संचेय
स्नान हेतु निज तन कुधी, कीचड़से लिम्पेय ।।१६।।
अर्थजो निर्धन, पुण्यप्राप्ति होगी इसलिए दान करनेके लिए धन कमाता या
जोड़ता है, वह ‘स्नान कर लूँगा’ ऐसे ख्यालसे अपने शरीरको कीचड़से लपेटता है
jIvan(Ayu)nA vinAsh taraph lakSha ApatA nathI. Am vyAmohanun kAraN hovAthI dhan
dhikkArane pAtra chhe. 15.
ahIn, shiShya kahe chhejenAthI puNyanun upArjan thAy chhe te dhan nindya (nindAne
yogya), kem? puNyanA heturUp pAtra dAn, devArchanAdi kriyAo dhan vinA asambhavit chhe.
to puNyanA sAdhanarUp dhan kevI rIte nindavA yogya chhe? te to prashasya (stutipAtra) ja chhe.
mATe koI rIte dhanopArjan karI (dhan kamAIne) pAtrAdimAn vAparI sukh mATe puNya
upArjan
karavun joIe.
ahIn, AchArya kahe chhe
dAnhetu udyam kare, nirdhan dhan sanchey,
dehe kAdav lepIne, mAne ‘snAn karey’. 16.
anvayArtha :[यः ] je [अवित्तः ] nirdhan [श्रेयसे ] puNyanI prApti arthe [त्यागाय ]

Page 48 of 146
PDF/HTML Page 62 of 160
single page version

48 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
टीकायोऽवित्तो निर्धनः सन् संचिनोति सेवाकृष्यादिकर्मणोपार्जयति किं ? तद्वित्तं
धनं कस्मै ? त्यागाय पात्रदानदेवपूजाद्यर्थं त्यागायेत्यस्य देवपूजाद्युपलक्षणार्थत्वात् कस्मै
त्यागः ? श्रेयसे अपूर्वपुण्याय पूर्वोपात्तपापक्षयाय यस्य तु चक्रवर्त्यादेरिवायत्नेन धनं सिद्धयति
स तेन श्रयोऽर्थं पात्रदानादिकमपि करोत्विति भावः स किं करोतीत्याह विलिम्पति विलेपनं
करोति कोऽसौ ? सः किं तत् ? स्वशरीरं केन ? पङ्केन कर्दमेन कथं कृत्वेत्याह
स्नास्यामीति अयमर्थो, यथा कश्चिन्निर्मलाङ्गं स्नानं करिष्यामीति पङ्केन विलिम्पन्नसमीक्षकारी
अर्थजो निर्धन ऐसा ख्याल करे कि ‘पात्रदान, देवपूजा आदि करनेसे नवीन
पुण्यकी प्राप्ति और पूर्वोपार्जित पापकी हानि होगी, इसलिए पात्रदानादि करनेके लिए धन
कमाना चाहिए’। नौकरी, खेती आदि करके धन कमाता है, समझना चाहिए कि वह ‘स्नान
कर डालूँगा’ ऐसा विचार कर अपने शरीरको कीचड़से लिप्त करता है
खुलासा यह है
कि जैसे कोई आदमी अपने निर्मल अंगको ‘स्नान कर लूँगा’का ख्याल कर कीचड़से लिप्त
कर डाले, तो वह बेवकूफ ही गिना जाएगा
उसी तरह पापके द्वारा पहिले धन कमा
लिया जाय, पीछे पात्रदानादिके पुण्यसे उसे नष्ट कर डालूँगा, ऐसे ख्यालसे धनके कमानेमें
dAn karavA mATe [वित्तं ] dhanano [संचिनोति ] sanchay kare chhe, [सः ] te [स्नास्यामि इति ] ‘snAn
karI laIsh’ em samajI [स्वशरीरं ] potAnA sharIrane [पद्केन ] kAdavathI [विलिम्पति ] kharaDe
chhe(arthAt potAnA sharIre kAdav lapeDe chhe.)
TIkA :je paisA vinAno eTale nirdhan chhe, te nokarI, khetI Adi kAryathI sanchay
kare chheupArjan kare chhe. shun te (sanchay kare chhe)? vitta eTale dhan. shA mATe? tyAg mATe
arthAt pAtradAn, devapUjA Adi (kArya) mATe; kAraN ke ‘tyAg’ shabdamAn devpUjAdino artha
garbhit chhe. shAne mATe tyAg? kalyAN eTale apUrva puNyane mATe ane pUrvopArjit pApanA
kShayane mATe.
jene chakravartI AdinI mAphak yatna vinA dhananI siddhi (prApti) hoy chhe, to te
dhanathI puNyArthe pAtradAnAdik kareevo bhAv chhe.
(shiShya) pUchhe chhe‘te shun kare chhe?’ lapeDe chhekharaDe chhe (chopaDe chhe). koN te?
te (tyAg karanAr). kone (kharaDe chhe)? potAnA sharIrane. shA vaDe? pank vaDekAdav vaDe.
(shiShya) pUchhe chhe‘shun samajIne?’ ‘snAn karI laIsh’ em samajIne, Ano artha
e chhe kejem koI ek (manuShya), ‘snAn karI laIsh’ em samajI potAnA nirmaL
(svachchha) angane (sharIrane) kAdavathI kharaDe chhe, te avichArI (mUrkha) chhe, tem pApathI

Page 49 of 146
PDF/HTML Page 63 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 49
तथा पापेन धनमुपार्ज्य पात्रदानादिपुण्येन क्षपयिष्यामीति धनार्जने प्रवर्तमानोऽपि न च
शुद्धवृत्त्या कस्यापि धनार्जनं संभवति
तथा चोक्तम् [आत्मानुशासने ]
‘‘शुद्धैर्धनैर्विवर्धन्ते सतामपि न संपदः
नहि स्वच्छाम्बुभिः पूर्णाः कदाचिदपि सिंधवः ।।’’
लगा हुआ व्यक्ति भी समझना चाहिए संस्कृतटीकामें यह भी लिखा हुआ है कि, चक्रवर्ती
आदिकोंकी तरह जिसको बिना यत्न किये हुए धनकी प्राप्ति हो जाय, तो वह उस धनसे
कल्याणके लिये पात्रदानादिक करे तो करे
फि र किसीको भी धनका उपार्जन, शुद्ध वृत्तिसे हो भी नहीं सकता, जैसा कि
श्रीगुणभद्राचार्यने आत्मानुशासनमें कहा है‘‘शुद्धैर्धनैर्विवर्धन्ते’’
अर्थ‘‘सत्पुरुषोंकी सम्पत्तियाँ, शुद्ध ही शुद्ध धनसे बढ़ती हैं, यह बात नहीं है
देखो, नदियाँ स्वच्छ जलसेही परिपूर्ण नहीं हुआ करती हैं वर्षामें गँदे पानीसे भी भरी
रहती हैं’’ ।।१६।।
dhanopArjit karI pAtradAnAdinA puNyathI teno (pApano) nAsh karIsh, em samajI dhan
kamAvAnI pravRutti karanAr manuShya paN tevo chhe (avichArI chhe). koIne paN shuddha vRuttithI
(dAnatathI) dhanopArjan sambhavatun nathI.
vaLI, ‘AtmAnushAsan’mAn kahyun chhe ke
satpuruShonI sampatti shuddha dhanathI (nyAyopArjit dhanathI) vadhatI nathI. nadIomAn kadI
paN svachchha pANInun pUr Avatun nathI. (arthAt te varShARUtumAn melA pANIthI ja bharapUr
rahe chhe) (jem varShARUtumAn nadIomAn melA pANInun pUr Ave chhe, tem anyAyathI upArjit
dhanathI dhanamAn ghaNo vadhAro thAy chhe).
bhAvArtha :‘pUjApAtradAnAdimAn dhan kharcha karavAthI navIn puNyathI prApti thashe
ane pUrvopArjit pApano kShay thashe’em samajI dhanahIn mANas dAn mATe nokarI, khetI
Adi kArya karI dhan kamAy chhe. (dhan kamAvAno bhAv svayam pApabhAv chhe.) te mANas, ‘snAn
karI laIsh’ em samajI potAnA sharIr upar kAdav chopaDanAr mUrkha mANas jevo chhe.
jem koI mANas potAnA nirmaL sharIr upar kAdav chopaDI pachhI snAn kare to
te mUrkha gaNAy chhe, tem koI mANas dhan kamAI te dhan dAnAdimAn kharcha kare to te mANas

Page 50 of 146
PDF/HTML Page 64 of 160
single page version

50 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
पुनराह शिष्यः ‘भोगोपभोगायेति ’ भगवन् ! यद्येवं धनार्जनस्य पापप्रायतया
दुःखहेतुत्वात् धनं निन्द्यं, तर्हि धनं विना सुखहेतोर्भोगोपभोगस्यासंभवात्तदर्थं स्यादिति प्रशस्यं
भविष्यति
भोगो भोजनताम्बूलादिः उपभोगो वस्तु कामिन्यादिः भोगोश्चोपभोगाश्च
भोगोपभोगं तस्मै अत्राह गुरुः तदपि नेति न केवलं पुण्यहेतुतया धनं प्रशस्यमिति यत्त्वयोक्तं
तदुक्तरीत्या न स्यात् किं तर्हि ? भोगोपभोगार्थं धनं तत्साधनं प्रशस्यमिति यत्त्वया संप्रत्युच्यते
तदपि न स्यात् कुत इति चेत्, यतः
उत्थानिकाफि र शिष्य कहता है कि भगवन् ! धनके कमानेमें यदि ज्यादातर पाप
होता है, और दुःखका कारण होनेसे धन निंद्य है, तो धनके बिना भोग और उपभोग भी
नहीं हो सकते, इसलिए उनके लिए धन होना ही चाहिए, और इस तरह धन प्रशंसनीय
माना जाना चाहिए
इस विषयमें आचार्य कहते हैं कि ‘यह बात भी नहीं है’ अर्थात् ‘पुण्यका
कारण होनेसे धन प्रशंसनीय है,’ यह जो तुमने कहा था, सो वैसा ख्याल कर धन कमाना
उचित नहीं, यह पहिले ही बताया जा चुका है
‘भोग और उपभोगके लिए धन साधन है,’
यह जो तुम कह रहे हो, सो भी बात नहीं है, यदि कहो क्यों ? तो उसके लिये कहते हैं :
paN tenA jevo ja mUrkha chhe, kAraN ke te em samaje chhe ke dhanopArjanamAn je pAp thashe te
dAnAdithI upArjit puNyathI nAsh pAmashe, paN A eno bhram chhe.
jem varShARUtumAn nadIo melA pANIthI ja ubharAy chhe, tem pApabhAvI dhananun upArjan
thAy chhe. mATe dhanopArjan karavAno pApabhAv karavo ane pachhI te dhanane puNyopArjan mATe
pUjA
pAtradAnAdi shubhakAryamAn ‘hun te kharchIsh’ evo agnAnabhAv karavo mUDhatA chhe. 16.
shiShya pharIthI kahe chhe‘bhog ane upabhogane mATe’ he bhagavan! jo e rIte
dhanopArjanamAn prAya pAp hoy, dhan dukhanun kAraN hoy ane tethI te nindya hoy, to dhan
vinA sukhanA kAraNarUp bhog
upabhog asambhavit bane; tethI te (bhogupabhog) mATe
dhan hoy to te prashansanIy chhe.
bhojan, tAmbul Adi te bhog chhe ane vastu, strI Adi upabhog chhe. bhog
ane upabhogte bhogopabhogte mATe (dhan hovun yogya chhe, em shiShyanI dalIl chhe).
ahIn, AchArya kahe chhete vAt paN nathI. ‘puNyanA kAraNe dhan prashansanIy chheem
je ten kahyun te rIte (prashansanIy) hoI shake nahi. vaLI bhogupabhog mATe tenun (dhananun)
sAdhan prashansanIy chhe, em je ten hamaNAn kahyun te paN kem banI shake? jo tun kahe, ‘kem?’
to kAraN e chhe ke

Page 51 of 146
PDF/HTML Page 65 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 51
आरम्भे तापकान्प्राप्तावतृप्तिप्रतिपादकान्
अन्ते सुदुस्त्यजान् कामान् कामं कः सेवते सुधी ।।१७।।
टीकाको, न कश्चित् सुधीर्विद्वान् सेवते इन्द्रियप्रणालिकयानुभवति कान्
भोगोपभोगान्
उक्तं च
‘‘तदात्त्वे सुखसंज्ञेषु भोगेष्वज्ञोऽनुरज्यते
हितमेवानुरुध्यन्ते प्रपरीक्ष्य परीक्षकाः ।।’’
भोगार्जन दुःखद महा, भोगत तृष्णा बाढ़
अंत त्यजत गुरु कष्ट हो, को बुध भोगत गाढ़ ।।१७।।
अर्थआरंभमें संतापके कारण और प्राप्त होने पर अतृप्तिके करनेवाले तथा अन्तमें
जो बड़ी मुश्किलोंसे भी छोड़े नहीं जा सकते, ऐसे भोगोपभोगोंको कौन विद्वान्समझदार-
ज्यादती व आसक्तिके साथ सेवन करेगा ?
विशदार्थभोगोपभोग कमाये जानेके समय, शरीर इन्द्रिय और मनको क्लेश
पहुँचानेका कारण होते हैं यह सभी जन जानते हैं कि गेहूँ, चना, जौ आदि अन्नादिक
भोग्य द्रव्योंके पैदा करनेके लिये खेती करनेमें एड़ीसे चोटी तक पसीना बहाना आदि दुःसह
bhogArjan dukhad mahA, pAmye tRuShNA amAp,
tyAgsamay ati kaShTa jyAn, ko seve dhImAn? 17.
anvayArtha :[आरम्भे ] ArambhamAn [तापकान् ] santAp karanAr, [प्राप्तौ अतृप्ति-
प्रतिपादकान् ] prApta thatAn atRupti karanAr ane [अन्ते सुदुस्त्यजान् ] antamAn mahA mushkelIthI
paN chhoDI na shakAy tevA [कामान् ] bhogopabhogone [कः सुधीः ] koN buddhishALI [कामं ]
AsaktithI [सेवते ] sevashe?
TIkA :koN? koI buddhishALIvidvAn sevashe nahi arthAt indriyo dvArA
bhogavashe nahi. kone? bhogopabhogone. kahyun chhe ke‘तदात्त्वेसुखसंज्ञेषु........’
te vakhate sukh nAmathI oLakhAtA bhogomAn agnAnI (heyupAdeyano vivek nahi
karanAr) anurAg kare chhe, parantu parIkShApradhAnI jano barAbar parIkShA karIne hitane ja
anusare chhe (jenAthI hit thAy tenun ja anusaraN kare chhe).’

Page 52 of 146
PDF/HTML Page 66 of 160
single page version

52 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
कथं भूतान्, तापकान् देहेन्द्रियमनः क्लेशहेतून् क्व ? आरम्भे उत्पत्त्युपक्रमे
अन्नादिभोग्यद्रव्यसंपादनस्य कृष्यादिक्लेशबहुलतायाः सर्वजनसुप्रसिद्धत्वात् तर्हि भुज्यमानाः
कामाः सुखहेतवः सन्तीतिसेव्यास्ते इत्याह, प्राप्तावित्यादि प्राप्तौ इन्द्रियेण सम्बन्धे सति अतृप्तेः
सुतृष्णायाः प्रतिपादकान् दायकान्
उक्तं च [ज्ञानार्णवे २०३० ]
‘‘अपिं संकल्पिताः कामाः संभवन्ति यथा यथा
तथा तथा मनुष्याणां तृष्णा विश्वं विसर्पति ।।’’
क्लेश हुआ करते हैं कदाचित् यह कहो कि भोगे जा रहे भोगोपभोग तो सुखके कारण
होते हैं ! इसके लिये यह कहना है कि इन्द्रियोंके द्वारा सम्बन्ध होने पर वे अतृप्ति यानी
बढ़ी हुई तृष्णाके कारण होते हैं, जैसा कि कहा गया है :
‘‘अपि संकल्पिता; कामाः’’
‘‘ज्यों ज्यों संकल्पित किए हुए भोगोपभोग, प्राप्त होते जाते हैं, त्यों त्यों मनुष्योंकी
तृष्णा बढ़ती हुई सारे लोकमें फै लती जाती है मनुष्य चाहता है, कि अमुक मिले उसके
मिल जाने पर आगे बढ़ता है, कि अमुक और मिल जाय उसके भी मिल जाने पर
मनुष्यकी तृष्णा विश्वके समस्त ही पदाथोंको चाहने लग जाती है कि वे सब ही मुझे मिल
जाएँ
परंतु यदि यथेष्ट भोगोपभोगोंको भोगकर तृप्त हो जाय तब तो तृष्णारूपी सन्ताप
ठण्डा पड़ जाएगा ! इसलिए वे सेवन करने योग्य हैं आचार्य कहते हैं कि वे भोग लेने
kevA (bhogopabhogone)? santAp karanAr arthAt deh, indriyo ane manane kleshanA
kAraNarUp. kyAre? ArambhamAnutpattinA kramamAn, kAraN ke annAdi bhogya dravya (vastu)
sampAdan karavAmAn khetI Adi sambandhI bahu klesh rahe chhe e sarva janomAn suprasiddha chhe.
tyAre kahe chhe ke bhogavavAmAn AvatA bhogo to sukhanun kAraN chhe, tethI te sevavA yogya
chhe. to (javAbamAn) kahe chhe ke
प्राप्तावित्यादिprApti samaye eTale indriyo sAthe sambandh thatAn
te (bhogo) atRupti karanAr arthAt bahu tRuShNA utpanna karanAr chhe. kahyun chhe ke‘अपि
संकल्पिताः’
‘jem jem sankalpit (kalpelA) bhogopabhog prApta thAy chhe, tem tem manuShyonI
tRuShNA (vadhI jaI) badhA vishvamAn phelAI jAy chhe.’
(shiShya) kahe chhetyAre ichchhA pramANe te (bhogopabhogane) bhogavIne tRupta thatAn,
tRuShNArUpI santAp shamI jashe. tethI te sevavA yogya chhe.

Page 53 of 146
PDF/HTML Page 67 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 53
तर्हि यथेष्टं भुक्त्वा तृप्तेषु तेषु तृष्णासंतापः शाम्यतीति सेव्यास्ते इत्याह अन्ते
सुदुस्त्यजान् भुक्तिप्रान्ते त्यक्तुमशक्यान् सुभुक्तेष्वपि तेषु मनोव्यतिषङ्गस्य दुर्निवारत्वात्
उक्तं च(श्री चन्द्रप्रभकाव्ये)
‘‘दहनस्तृणकाष्ठसंचयैरपि तृप्येदुदधिर्नदीशतैः
न तु कामसुखैः पुमानहो बलवत्ता खलु कापि कर्मणः ।।
अपि चकिमपींदं विषयमयं विषमतिविषमं पुमानयं येन
प्रसभमनुभूय मनो भवे भवे नैव चेतयते ।।’’
पर अन्तमें छोड़े नहीं जा सकते, अर्थात् उनके खूब भोग लेने पर भी मनकी आसक्ति
नहीं हटती,’’ जैसा कि कहा भी है
‘‘दहनस्तृणकाष्ठसंचयैरपि’’
‘‘यद्यपि अग्नि, घास, लकड़ी आदिके ढेरसे तृप्त हो जाय समुद्र, सैकड़ों नदियोंसे
तृप्त हो जाय, परंतु वह पुरुष इच्छित सुखोंसे कभी भी तृप्त नहीं होता अहो ! कर्मोंकी
कोई ऐसी ही सामर्थ्य या जबर्दस्ती है ’’ और भी कहा है :‘‘किमपीदं विषयमयं’’
‘‘अहो ! यह विषयमयी विष कैसा गजबका विष है, कि जिसे जबर्दस्ती खाकर यह
मनुष्य, भव भवमें नहीं चेत पाता है ’’
(AchArya) kahe chheante te chhoDavA mushkel chhe arthAt bhogavyA pachhI teo chhoDavA
ashakya chhe, kAraN ke temane sArI rIte bhogavavA chhatAn, mananI Asakti nivAravI mushkel
chhe. kahyun chhe ke
‘दहन....’.
joke agni, ghAs, lAkaDAn AdinA DhagalAthI tRupta thaI jAy ane samudra, senkaDo
nadIothI tRupta thaI jAy, parantu puruSh ichchhit sukhothI tRupta thato nathI. aho? karmanI
evI koI (vichitra) baLajabarAI (balavAnapaNun) chhe!’
vaLI, kahyun chhe ke‘किमपीदं......’
‘aho! A viShayamayI viSh kevun ati viSham (bhayankar) chhe, ke jethI A puruSh
teno bhav bhavamAn atyant anubhav karavA chhatAn (viShay sukhanA anubhavathI utpanna thatAn
dukhone anubhavavA chhatAn) tenun man chetatun ja nathI’
shiShya pUchhe chhetattvagnAnIoe paN bhogo na bhogavyA hoy, em sAmbhaLavAmAn
Avyun nathI (arthAt tattvagnAnIo paN bhogo bhogave chhe e jANItun chhe); to ‘koN

Page 54 of 146
PDF/HTML Page 68 of 160
single page version

54 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
इस तरह आरम्भ, मध्य और अन्तमें क्लेश-तृष्णा एवं आसक्तिके कारणभूत इन
भोगोपभोगोंको कौन बुद्धिमान् इन्द्रियरूपी नलियोंसे अनुभवन करेगा ? कोई भी नहीं
यहाँ पर शिष्य शंका करता है कि तत्त्वज्ञानियोंने भोगोंको न भोगा हो यह बात
सुननेमें नहीं आती है अर्थात् बड़े बड़े तत्त्वज्ञानियोंने भी भोगोंको भोगा है, यही प्रसिद्ध
है तब ‘भोगोंको कौन बुद्धिमान-तत्त्वज्ञानी सेवन करेगा ?’ यह उपदेश कैसे मान्य किया
जाय ? इस बात पर कैसे श्रद्धान किया जाय ? आचार्य जवाब देते हैंकि हमने उपर्युक्त
कथनके साथ ‘‘कामं अत्यर्थं’’ आसक्तिके साथ रुचिपूर्वक यह भी विशेषण लगाया है
तात्पर्य यह है, कि चारित्रमोहके उदयसे भोगोंको छोड़नेके लिये असमर्थ होते हुए भी
तत्त्वज्ञानी पुरुष भोगोंको त्याज्य-छोड़ने योग्य समझते हुए ही सेवन करते हैं
और जिसका
मोहोदय मंद पड़ गया है, वह ज्ञान-वैराग्यकी भावनासे इन्द्रियोंको रोककर, इन्द्रियोंको
वशमें कर, शीघ्र ही अपने (आत्म) कार्य करनेके लिये कटिबद्ध-तैयार हो जाता है
जैसा कि कहा गया हैइदं फलमियं क्रिया’’
buddhimAn bhogone sevashe (bhogavashe’evA upadeshamAn kevI rIte shraddhA karAy? (arthAt
evo upadesh kevI rIte manAy?......)
AchArya kahe chhe(gnAnI) ‘कामम्’ eTale atishayapaNe (AsaktipUrvakruchipUrvak
te sevato nathI) ahIn tAtparya e chhe ke
chAritramohanA udayathI bhogone chhoDavA asamartha hovA chhatAn, tattvagnAnI bhogone
heyarUpe samajIne (eTale teo chhoDavA yogya chhe em samajIne) seve chhe. jeno mohano
uday mand paDI gayo chhe, tevo te (gnAnI) gnAn ane vairAgyanI bhAvanAthI indriy
samUhane
vash karI (indriyo taraphanA valaNane sanyamit karI) ekAek (shIghra) AtmakArya mATe
utsAhit thAy chhe; tathA kahyun chhe ke
‘इदंफलमियं......’
‘A phal chhe, A kriyA chhe, A karaN chhe, A kram chhe, A vyay (hAnikharcha)
chhe, A AnuShangik (bhogone anusaratun) phal chhe, A mArI dashA chhe, A mitra chhe, A
shatru chhe, A desh chhe, A kAl chhe
e sarva vAto upar pUro khyAl rAkhI buddhimAn
puruSh prayatna kare chhe, parantu bIjo (koI mUrkha) tem karato nathI.’
AchArya pharIthI kahe chhe‘यदर्थमेतदेवंविधमिति’.
bhAvArtha :Adi, madhya ane antamAn bhogopabhog klesh, tRuShNA ane AsaktinA
kAraNabhUt chhe. bhogya vastuone prApta karavAmAn kRuShi, nokarI Adi kAraNothI ArambhamAn

Page 55 of 146
PDF/HTML Page 69 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 55
ननु तत्त्वविदोपि भोगानभुक्तवन्तो न श्रूयन्त इति कामान् कः सेवते सुधीरित्युपदेशः
कथं श्रद्धयत इत्याह काममिति अत्यर्थं इदमत्र तात्पर्यं चारित्रमोहोदयात् भोगान्
त्यक्तुमशक्नुवन्नपि तत्त्वज्ञो हेयरूपतया कामान्पश्यन्नेव सेवते मन्दीभवन्मोहोदयस्तु
ज्ञानवैराग्यभावनया करणग्रामं संयम्य सहसा स्वकार्यायोत्सहंत एव
‘‘यह फल है, यह क्रिया है, यह करण है, यह क्रम-सिलसिला है, यह खर्च है,
यह आनुषंगिक (ऊपरी) फल है, यह मेरी अवस्था है, यह मित्र है, यह शत्रु है, यह
देश है, यह काल है, इन सब बातों पर ख्याल देते हुए बुद्धिमान् पुरुष प्रयत्न किया
करता है
मूर्ख ऐसा नहीं करता ’’ ।।१७।।
sharIr, indriyo ane man sambandhI klesh thAy chheatyant kaShTa paDe chhe. jyAre bhogya vastuo
mushkelIthI prApta thAy chhe, tyAre tene bhogavavA chhatAn tRupti thatI nathI, pharI pharI te
bhogavavAnI ichchhA thAy chhe ane tethI chitta vyAkul rahe chhe. atRuptivash tene (bhogone)
chhoDavAno bhAv thato nathI.
jem agnimAn game teTalAn kAShThatRuN nAkho, topaN te tRupta thatI nathI ane samudra
senkaDo nadIonAn pANIthI paN tRupta thato nathI, tem manuShyanI tRuShNA anek bhogothI paN
kadI tRupta thatI nathI, kintu vadhatI jAy chhe.
kleshajanak, atRuptikArak ane Asaktine lIdhe chhoDavA mushkelevA bhogone koN
buddhimAn puruSh sevashe? arthAt koI buddhimAn sevashe nahi.
ahIn shiShyano prashna chhe, ke jo bhogo bhogavavAno bhAv ahitakar hoy ane
te sevavA yogya nathIevo jo tamAro upadesh hoy to bharat jevA gnAnI puruShone paN
bhogo bhogavatA sAmbhaLavAmAn AvyA chhe. to A vAt ApanA upadesh sAthe asangat Thare
chhe (
bandh besatI nathI). tenun kem?
AchArya samAdhAn kare chhe kejoke gnAnI puruSho chAritramohanIy karmanA udayavash
bhogone bhogavavAno bhAv chhoDavA asamartha chhe, parantu temane te prati Antarik rAg nathI.
shraddhA ane gnAnamAn teo te rAgane ahitakar mAne chhe, tethI jevI rIte agnAnI bhogone
hitakar samajI tene ekatAbuddhithI bhogave chhe, tevI rIte gnAnIne bhogavavAno bhAv nathI.
tene par dravyanA svAmIpaNAno tathA kartApaNAno abhiprAy nathI. rAgarUp pariNaman chhe te
chAritranI nabaLAIthI chhe. teno te gnAtA chhe, tethI agnAnarUp kartApaNun ke bhoktApaNun tene
nathI. e apekShAe gnAnI bhogone sevato *hovA chhatAn te sevato nathI, kAraN ke
* juo, shrI samayasAr gA. 195, 196, 197.

Page 56 of 146
PDF/HTML Page 70 of 160
single page version

56 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
तथा चोक्तम्
‘इदं फलमियं क्रिया करणमेतदेष क्रमो, व्ययोयमनुषङ्गजं फलमिदं दशेयं मम
अयं
सुहृदयं द्विषन् प्रयतदेशकालाविमाविति प्रतिवितर्कयन् प्रयतते बुधो नेतरः
किंच ‘यदर्थमेतदेवंविधमिति ’ भद्र ! यत्कायलक्षणं वस्तुसंतापाद्युपेतं कर्तुकामेन भोगाः
प्रार्थ्यन्ते तद्द्वक्ष्यमाणलक्षणमित्यर्थः स एवंविध इति पाठः तद्यथा
भवन्ति प्राप्त यत्सङ्गमशुचीनि शुचीन्यपि
स कायः संततापायस्तदर्थं प्रार्थना वृथा ।।१८।।
उत्थानिकाआचार्य फि र और भी कहते हैं कि जिस (काय) के लिए सब
कुछ (भोगोपभोगादि) किया जाता है वह (काय) तो महा अपवित्र है, जैसा कि आगे बताया
जाता है
शुचि पदार्थ भी संग ते, महा अशुचि हो जाँय
विघ्न करण नित काय हित, भोगेच्छा विफलाय ।।१८।।
अर्थजिसके सम्बन्धको पाकर-जिसके साथ भिड़कर पवित्र भी पदार्थ अपवित्र
हो जाते हैं, वह शरीर हमेशा अपायों, उपद्रवों, झंझटों, विघ्नों एवं विनाशों कर सहित
है, अतः उसको भोगोपभोगोंको चाहना व्यर्थ है !
bhogavavAnI kriyA vakhate paN tenun gnAnarUp pariNaman chhUTatun nathI. asthiratAne lIdhe je
rAg dekhAy chhe, teno abhiprAyamAn tene niShedh chhe. 17
AchArya pharIthI kahe chhevaLI, jenA mATe te chhe te A prakAre chhearthAt ‘bhadra!
je sharIranA mATe tun (anek) dukho veThI (bhogopabhoganI) vastuo prApta karavA ichchhe,
tenun lakShaN (svarUp) AgaL batAvavAmAn Ave chhe, evo artha chhe te A pramANe chhe
shuchi padArtha jas sangathI, mahA ashuchi thaI jAy,
vighnarUp tas kAy hiy, ichchhA vyartha jaNAy. 18.
anvayArtha :[यत्संगं ] jeno sang [प्राप्य ] pAmI [शुचीनि अपि ] pavitra padArtho
paN [अशुचीनि ] apavitra [भवन्ति ] thaI jAy chhe, [सः कायः ] te sharIr [सततापायः ] hammeshAn
bAdhAo (upadrav) sahit chhe; tethI [तदर्थं ] tenA mATe [प्रार्थना ] (bhogopabhoganI) prArthanA
(AkAnkShA) karavI [वृथा ] vyartha chhe.

Page 57 of 146
PDF/HTML Page 71 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 57
वर्तते कोऽसौ, सःकायःशरीरम् किंविशिष्टः ? संततापायः नित्यक्षुधाद्युपतापः
क, इत्याहयत्संगे येन कायेन सह संबन्धं प्राप्य लब्ध्वा शुचीन्यपि पवित्ररम्याण्यपि
भोजनवस्त्रादिवस्तुन्यशुचीनि भवन्ति यतश्चैवं ततस्तदर्थं तं संततापायं कायं शुचिवस्तुभिरुपकर्तुं
प्रार्थना आकाङ्क्षा तेषामेव वृथा व्यर्था केनचिदुपायेन निवारितेऽपि एकस्मिन्नपाये क्षणे
क्षणेऽपरापरापायोपनिपातसम्भवात्
पुनरप्याह शिष्य :‘तर्हि धनादिनाप्यात्मोपकारो भविष्यतीति ’ भगवन् !
विशदार्थजिस शरीरके साथ सम्बन्ध करके पवित्र एवं रमणिक भोजन, वस्त्र
आदिक पदार्थ अपवित्र घिनावने हो जाते हैं, ऐसा वह शरीर हमेशा भूख, प्यास आदि
संतापोंकर सहित है
जब वह ऐसा है तब उसको पवित्र अच्छे-अच्छे पदार्थोंसे भला
बनानेके लिये आकांक्षा करना व्यर्थ है, कारण कि किसी उपायसे यदि उसका एकाध अपाय
दूर भी किया जाय तो क्षण
क्षणमें दूसरेदूसरे अपाय आ खड़े हो सकते हैं ।।१८।।
उत्थानिकाफि र भी शिष्यका कहना है कि भगवन् कायके हमेशा अपायवाले
TIkA :varte chhe. koN te? te kAysharIr. kevun (sharIr)? satat (hammeshA)
bAdhAvALun arthAt nitya kShudhAdi bAdhAvALun chhe. (shiShya) pUchhe chhe‘‘te koN chhe?’’ jenA
sange arthAt je sharIranI sAthe sambandh karIne (pAmIne) pavitra tathA ramaNIy bhojan, vastrAdi
vastuo paN apavitra thaI jAy chhe. em chhe tethI tene mATe arthAt te satat bAdhAvALI
kAyA upar pavitra vastuothI upakAr karavA mATe prArthanA eTale AkAnkShA (karavI) vRuthA
eTale vyartha chhe, kAraN ke koI upAyathI ekAd bAdhA dUr karavAmAn Ave, chhatAn pratikShaN
(kShaN
kShaN) bIjI bIjI bAdhAo AvI paDe tevI sambhAvanA chhe.
bhAvArtha :sharIr pratyeno rAg hammeshAn santApajanak chhe, kAraN ke tenA ange kShudhA
tRuShAdi anek vedanAo utpanna thAy chhe, te roganun ghar chhe ane pavitra tathA sundar bhojan
vastrAdi vastuo paN tenA samparkathI malin, durgandhit ane apavitra thaI jAy chhe.
AvA ghRuNit sharIrane sArun rAkhavAnI draShTie bhogopabhoganI sAmagrInI ichchhA karavI te
nirarthak chhe.
vAstavamAn sharIrAdi santApanun kAraN nathI, parantu tenA pratyeno mamatvabhAv ekatAbuddhi
te ja santApanun kharun kAraN chhe. jene sharIr pratye mamatvabhAv nathI, tene sharIrane sArun
rAkhavAnI buddhie bhogopabhoganI sAmagrInI chintA ke ichchhA rahetI nathI. 18.
pharIthI shiShya kahe chhetyAre dhanAdithI paN AtmAno upakAr thashe, arthAt bhagavan!

Page 58 of 146
PDF/HTML Page 72 of 160
single page version

58 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
संततापायतया कायस्य धनादिना यद्युपकारो न स्यात्तर्हि धनादिनापि न केवलमनशनादि-
तपश्चरणेनेत्यपि शब्दार्थः
आत्मनो जीवस्योपकारोऽनुग्रहो भविष्यतीत्यर्थः
गुरुराह तन्नेति यत्त्वया धनादिना आत्मोपकारभवनं संभाज्यते तन्नास्ति यतः
यज्जीवस्योपकाराय तद्देहस्यापकारकम्
यद्देहस्योपकाराय तज्जीवस्यापकारकम् ।।१९।।
होनेसे यदि धनादिकके द्वारा कायका उपकार नहीं हो सकता, तो आत्माका
उपकार तो केवल उपवास आदि तपश्चर्यासे ही नहीं, बल्कि धनादि पदार्थोंसे भी हो
जायगा
आचार्य उत्तर देते हुए बोले, ऐसी बात नहीं है कारण कि
आतम हित जो करत है, सो तनको अपकार
जो तनका हित करत है, सो जियको अपकार ।।१९।।
अर्थजो जीव (आत्मा)का उपकार करनेवाले होते हैं, वे शरीरका अपकार (बुरा)
करनेवाले होते हैं जो चीजें शरीरका हित या उपकार करनेवाली होती हैं, वही चीजें
आत्माका अहित करनेवाली होती हैं
sharIr satat bAdhAnun kAraN hovAthI tenA upar dhanAdithI upakAr na thAy, to AtmAno
upakAr kevaL upavAs Adi tapashcharyAthI ja nahi, kintu dhanAdithI paN thashe, AtmAno
eTale jIvano upakAr eTale anugrah thashe evo artha chhe.
guru kahe chhetem nathI arthAt dhanAdithI tun AtmAno upakAr thavo mAne chhe, paN
tem nathI, kAraN ke
je AtmAne hit kare, te tanane apakAr,
kare hit je dehane, te jIvane apakAr. 19.
anvayArtha :[यत् ] je [जीवस्य उपकाराय ] jIvane (AtmAne) upakArak chhe, [तद् ]
te [देहस्य अपकारक ] dehane apakArak [भवति ] chhe [तथा ] ane [यद् ] je [देहस्य उपकाराय ]
dehane upakArak chhe, [तद् ] te [जीवस्य अपकारकं ] jIvane apakArak [भवति ] chhe.

Page 59 of 146
PDF/HTML Page 73 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 59
टीकायदनशनादितपोऽनुष्ठानं जीवस्य पूर्वापूर्वपापक्षणनिवारणाभ्यामुपकाराय
स्यात्तद्देहस्यापकारकं ग्लान्यादिनिमित्तत्वात् यत्पुनर्घनादिकं देहस्य भोजनाद्युपयोगेन
क्षुधाद्युपतापक्षयत्वादुपकाराय स्यात्तज्जीवस्योपार्जनादौ पापजनकत्वेन दुर्गति दुःखनिमित्तत्वाद-
पकारकं स्यादतो जानीहि जीवस्य धनादिना नोपकारगन्धोप्यस्ति धर्मस्यैव तदुपकारत्वात्
विशदार्थदेखो जो अनशनादि तपका अनुष्ठान करना, जीवके पुराने व नवीन
पापोंको नाश करनेवाला होनेके कारण, जीवके लिये उपकारक है, उसकी भलाई करनेवाला
है, वही आचरण या अनुष्ठान शरीरमें ग्लानि शिथिलतादि भावोंको कर देता है, अतः उसके
लिए अपकारक है, उसे कष्ट व हानि पहुँचानेवाला है
और जो धनादिक हैं, वे
भोजनादिकके उपयोग द्वारा क्षुधादिक पीड़ाओंको दूर करनेमें सहायक होते हैं अतः वे
शरीरके उपकारक हैं किन्तु उसी धनका अर्जनादिक पापपूर्वक होता है व पापपूर्वक
होनेसे दुर्गतिके दुःखोंकी प्राप्तिके लिये कारणीभूत है अतः वह जीवका अहित या बुरा
करनेवाला है इसलिए यह समझ रक्खो कि धनादिकके द्वारा जीवका लेशमात्र भी उपकार
नहीं हो सकता उसका उपकारक तो धर्म ही है उसीका अनुष्ठान करना चाहिए
अथवा कायका हित सोचा जाता है, अर्थात् कायके द्वारा होनेवाले उपकारका विचार
किया जाता है देखिये कहा जाता है कि ‘‘शरीरमाद्यं खलु धर्मसाधनम्’’ शरीर धर्म-
TIkA :je anashanAdi tapanun anuShThAn, jIvanAn jUnAn ane navAn pApono nAsh
karavAmAn tathA dUr karavAmAn kAraNabhUt hovAthI jIvane upakArak chhe, te (tapAdi AcharaN)
dehane glAni Adinun kAraN hovAthI apakArak chhe; ane vaLI je dhanAdik, bhojanAdikanA
upayog dvArA kShudhAdi pIDAne nAsh karavAnun kAraN hovAthI sharIrane upakArak chhe, te (dhananA)
upArjanAdikamAn pAp utpanna thatun hovAthI ane te pAp durgatinA dukhanun kAraN hovAthI,
jIvane apakArak chhe. mATe dhanAdik dvArA jIvane upakAranI gandh paN nathI, kintu dharmano
ja tenA upar upakAr chhe, em jAN.
bhAvArtha : nishchay anashanAdi tapanA anuShThAnathI jUnAn tathA navAn karmono abhAv
thAy chhe, tethI te jIvane upakArak chhe, parantu te tapAdinA anuShThAnathI sharIramAn shithilatAdi
utpanna thAy chhe, tethI sharIrane te apakArak (ahitakar) chhe.
bhojanAdinA bhog dvArA kShudhAdi pIDAone dUr karavAmAn dhanAdik nimitta chhe, tethI
sharIrane upakArak chhe, parantu te dhan kamAvAmAn pAp thAy chhe ane pApathI durgatinAn dukhonI
prApti thAy chhe, tethI dhanAdik jIvane apakArak
ahitakar chhe.

Page 60 of 146
PDF/HTML Page 74 of 160
single page version

60 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
अत्राह शिष्यः तर्हि कायस्योपकारश्चिन्त्यते इति भगवन् ! यद्येवं तर्हि ‘शरीरमाद्यं खलु
धर्मसाधनम्’ इत्यभिधानात्तस्यापायनिरासाय यत्नः क्रियते न च कायस्यापायनिरासो दुष्कर इति
वाच्यम् ध्यानेन तस्यापि सुकरत्वात् तथा चोक्तम् [तत्त्वानुशासने ]
‘‘यदात्रिकं फलं किंचित्फलमामुत्रिकं च यत्
एतस्य द्विगुणस्यापि ध्यानमेवाग्रकारणम्’’ ।।२१७।।
‘झाणस्स ण दुल्लहं किंपीति च’अत्र गुरुः प्रतिषेधमाह तन्नेति ध्यानेन
कायस्योपकारो न चिन्त्य इत्यर्थः
सेवनका मुख्य साधन-सहारा है इतना ही नहीं, उसमें यदि रोगादिक हो जाते हैं, तो
उनके दूर करनेके लिये प्रयत्न भी किये जाते हैं कायके रोगादिक अपायोंका दूर किया
जाना मुश्किल भी नहीं है, कारण कि ध्यानके द्वारा वह (रोगादिकका दूर किया जाना)
आसानीसे कर दिया जाता है, जैसा कि तत्त्वानुशासनमें कहा है
‘‘यत्रादिकं फलं
किंचित् ।।१९।।
जो इस लोक सम्बन्धि फल हैं, या जो कुछ परलोक सम्बन्धी फल हैं, उन दोनों ही
फलोंका प्रधान कारण ध्यान ही है मतलब यह है कि ‘‘झाणस्स ण दुल्लहं किं पीति च’’
ध्यानके लिये कोई भी व कुछ भी दुर्लभ नहीं है, ध्यानसे सब कुछ मिल सकता है इस विषयमें
आचार्य निषेध करते हैं, कि ध्यानके द्वारा कायका उपकार नहीं चिंतवन करना चाहिए
mATe samajavun ke dhanAdik dvArA jIvane leshamAtra upakAr thato nathI, jIvano upakAr
to nishchay AtmadharmathI ja thAy chhe. 19.
ahIn shiShya kahe chhetyAre sharIranA upakAr sambandhI vichAr karavAmAn Ave chhe,
bhagavan! jo em hoy to, ‘sharIr kharekhar dharmanun Adya sAdhan chhe’e kathanathI teno
(rogAdithI) nAsh thato aTakAvavAne prayatna karavAmAn Ave chhe ane sharIranA (rogAdik)
apAyone (bAdhAone) dUr karavA paN mushkel nathI
em vAchya chhe, kAraN ke dhyAn dvArA te
(rogAdikanun dUr karavun) sahelAIthI karAy chhe; tathA ‘तत्त्वानुशासन’ shlok 217mAn kahyun chhe ke
‘je A lok sambandhI phaL chhe ane je paralok sambandhI phaL chhete banne phaLonun pradhAn
kAraN dhyAn ja chhe.’ ‘dhyAnane mATe kaIpaN durlabh nathI.’
A viShayamAn AchArya niShedh karI kahe chhe‘tem nathI; dhyAn dvArA sharIrano upakAr
chintavavo joIe nahi’evo artha chhe.

Page 61 of 146
PDF/HTML Page 75 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 61
इतश्चिन्तामणिर्दिव्य इतः पिण्याकखण्डकम्
ध्यानेन चेदुभे लभ्ये क्वाद्रियन्तां विवेकिनः ।।२०।।
टीकाअस्ति कोऽसौ ? चिन्तामणि चिंतितार्थप्रदो रत्नविशेषः किं विशिष्टो ?
दिव्यो देवेनाधिष्ठितः क्व, इत अस्मिन्नेकस्मिन् पक्षे इतश्चान्यस्मिन् पक्षे पिण्याकखण्डकं
कुत्सितमल्पं वा खलखण्डकमस्ति एते च उभे द्वे अपि यदि ध्यानेन लभ्येते अवश्यं लभ्येते
तर्हि कथय क्व द्वयोर्मध्ये कतरस्मिन्नेकस्मिन् विवेकिनो लोभच्छेदविचारचतुरा आद्रियन्तां आदरं
इत चिंतामणि है महत, उत खल टूक असार
ध्यान उभय यदि देत बुध, किसको मानत सार ।।२०।।
अर्थइसी ध्यानसे दिव्य चिंतामणि मिल सकता है, इसीसे खलीकें टुकड़े भी
मिल सकते हैं जब कि ध्यानके द्वारा दोनों मिल सकते हैं, तब विवेकी लोक किस ओर
आदरबुद्धि करेंगे ?
विशदार्थएक तरफ तो देवाधिष्ठित चिन्तित अर्थको देनेवाला चिन्तामणि और
दूसरी ओर बुरा व छोटासा खलीका टुकड़ा, ये दोनों भी यदि ध्यानके द्वारा अवश्य मिल
जाते हैं, तो कहो, दोनोंमेंसे किसकी ओर विवेकी लोभके नाश करनेके विचार करनेमें
चतुर
पुरुष आदर करेंगे ? इसलिए इस लोक सम्बन्धी फल कायकी नीरोगता आदिकी
chhe chintAmaNi divya jyAn, tyAn chhe khoL asAr,
pAme beu dhyAnathI, budh mAne shun sAr? 20.
anvayArtha :[इतः दिव्यः चिन्तामणिः ] ek bAju divya chintAmaNi chhe, [इतः च
पिण्याकखण्डकम् ] ane bIjI bAju khalIno (khoLano) TukaDo chhe; [चेत् ] jo [ध्यानेन ] dhyAn
dvArA [उभे ] banne [लभ्ये ] maLI shake tem chhe, to [विवेकिनः ] vivekI jano [क्व आद्रियन्ताम् ]
kono Adar karashe?
TIkA :chhe. koN te? chintAmaNi arthAt chintit padArtha denAr ratnavisheSh. kevo
(chintAmaNi)? divya arthAt dev dvArA adhiShThit. kyAn? ek bAjue eTale ek pakShe
(chintAmaNi chhe) ane bIjI bAjue eTale bIjA pakShe kharAb vA halako khalIno (khoLano)
TukaDo chhe. te beu
banne paN jo dhyAnathI prApta thAyavashya maLI jAyto kaho
bannemAnthI kayA ekamAn, vivekI jano arthAt lobhano nAsh karavAnA vichAramAn chatur puruSho,
Adar karashe? tethI A lok sambandhI phaLanI abhilAShA chhoDI paralok sambandhI (lokottar)

Page 62 of 146
PDF/HTML Page 76 of 160
single page version

62 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
कुर्वन्तु तदैहिकफलाभिलाषं त्यकत्वा आमुत्रिकफलसिद्धयर्थमेवात्मा ध्यातव्यः उक्तं च
[तत्त्वानुशासने ]
‘‘यद्धयानं रौद्रमार्त्तं वा यदैहिकफलार्थिनाम्
तस्मादेतत्परित्यज्य धर्म्यं शुक्लमुपास्यताम् ।।’’
अथैवमुद्वोधितश्रद्धानो विनेयः पृच्छति स आत्मा कीदृश इति यो
युष्माभिर्ध्यतव्यतयोपदिष्टः पुमान् स किंस्वरूप इत्यर्थः गुरुराहः
अभिलाषाको छोड़कर परलोक सम्बन्धी फलकी सिद्धि-प्राप्तिके लिये ही आत्माका ध्यान
करना चाहिए
कहा भी है कि, ‘‘यद् ध्यानं रौद्रमार्तं वा’’ ।।२०।।
‘‘वह सब रौद्रध्यान या आर्त्तध्यान है, जो इसलोक सम्बन्धी फलके चाहनेवालेको
होता है इसलिए रौद्र व आर्त्तध्यानको छोड़कर धर्मध्यान व शुक्लध्यानकी उपासना करनी
चाहिए ’’
अब वह शिष्य जिसे समझाये जानेसे श्रद्धान उत्पन्न हो रहा है, पूछता है कि जिसे
आपने ध्यान करने योग्य रूपसे बतलाया है, वह कैसा है ? उस आत्माका क्या स्वरूप
है ? आचार्य कहते हैं
phaLanI siddhi mATe ja AtmAnun dhyAn karavun joIe. ‘तत्त्वानुशासन’shlok. 220mAn kahyun
chhe ke
‘je raudradhyAn ane ArtadhyAn chhe te A lok sambandhI phaLanI ichchhA karanArAone
hoy chhe. tethI teno tyAg karIne dharmadhyAn ane shukladhyAnanI upAsanA karavI joIe.’
bhAvArtha :ek bAju chintAmaNi ratna chhe ane bIjI bAjue khoLano TukaDo chhe.
bannenI prApti dhyAnathI thAy chhe, parantu e banne chIjomAnthI vivekI puruSh chintAmaNi ratnano
ja Adar karashe; tevI rIte dharmI jIv, khoLanA TukaDA samAn A lok sambandhI parAdhIn
indriyajanit sukh je vAstavamAn dukh chhe teno Adar chhoDI dharma
shuklarUp dhyAnanI
ArAdhanA dvArA chintAmaNi samAn vAstavik Atmik sukhanI prApti karavAnun pasand karashe.
mATe Arta ane raudrae banne dhyAnono parityAg karI, AtmasvarUpanI prApti mATe
dharma ane shukale banne dhyAnonI upAsanA karavI joIe. 20.
‘dhyAn karavA yogya chhe,’ evo Ape jeno upadesh Apyo chhe te AtmAnun svarUp
shun chhe? evo artha chhe. guru kahe chhe

Page 63 of 146
PDF/HTML Page 77 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 63
स्वसंवेदनसुव्यक्तस्तनुमात्रो निरत्ययः
अत्यन्तसौख्यवानात्मा लोकालोकविलोकनः ।।२१।।
टीकाअस्ति ! कोऽसौ ? आत्मा कीद्दशः, लोकालोकविलोकनः लोको
जीवाद्याकीर्णमाकाशं ततोऽन्यदलोकः तौ विशेषेण अशेषविशेषनिष्ठतया लोक्यते पश्यति
जानाति
एतेन ‘‘ज्ञानशून्यं चैतन्यमात्रमात्मा’’ इति सांख्यमतं, बुद्धयादिगुणोज्झितः पुमानिति
यौगमतं च प्रत्युक्तम् प्रतिध्वस्तश्च नैरात्म्यवादो बौद्धानाम् पुन कीदृशः ? अत्यन्तसौख्यवान्
निज अनुभवसे प्रगट है, नित्य शरीरप्रमान
लोकालोक निहारता, आतम अति सुखवान ।।२१।।
अर्थआत्मा लोक और अलोकको देखने जाननेवाला, अत्यन्त अनंत सुख
स्वभाववाला, शरीरप्रमाण, नित्य, स्वसंवेदनसे तथा कहे हुए गुणोंसे योगिजनों द्वारा अच्छी
तरह अनुभवमें आया हुआ है
विशदार्थजीवादिक द्रव्योंसे घिरे हुए आकाशको लोक और उससे अन्य सिफ र्
आकाशको अलोक कहते हैं इन दोनोंको विशेषरूपसे उनके समस्त विशेषोंमें रहते हुए
जो जाननेदेखनेवाला है, वह आत्मा है ऐसा कहनेसे ‘‘ज्ञानशून्यचैतन्यमात्रमात्मा’’ ज्ञानसे
शून्य सिफ र् चैतन्यमात्र ही आत्मा है, ऐसा सांख्यदर्शन तथा ‘‘बुद्ध्यादिगुणोज्झितः पुमान्’’
nij anubhavathI pragaT je, nitya sharIr pramAN,
lokAlok vilokato, AtmA atisukhavAn. 21.
anvayArtha :[आत्मा ] AtmA [लोकालोकविलोकनः ] lok ane alokano gnAtA
draShTA, [अत्यन्तसौख्यवान् ] atyantaanantsukhasvabhAvavALo, [तनुमात्रः ] sharIr pramAN,
[निरत्ययः ] avinAshI (nitya) ane [स्वसंवेदनसुव्यक्तः अस्ति ] svasamvedan dvArA sArI rIte
vyakta (pragaT) chhe(arthAt svasamvedanapratyakSha chhe).
TIkA :chhe. koN te? AtmA. kevo (AtmA)? lok ane alokano gnAtA
draShTAarthAt jIvAdi dravyothI vyApta AkAsh te lok ane tenAthI anya (AkAsh) te
alokte bannene visheSharUpathI arthAt asheSharUpe (kAI paN bAkI rAkhyA vagar) paripUrNarUpe
je avaloke chhedekhe chhejANe chhe, te enAthI (em kahIne)
‘ज्ञानशून्यं चैतन्यमात्रमात्मा’
gnAnashUnya chaitanyamAtra ja AtmA chheevA sAnkhyamatanun tathA
‘बुद्धयादिगुणोज्झितः पुमानिति’

Page 64 of 146
PDF/HTML Page 78 of 160
single page version

64 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
अनन्तसुखस्वभावः एतेन सांख्ययौगतन्त्रं प्रत्याहतम् पुनरपि कीदृशस्तनुमात्रः
स्वोपात्तशरीरपरिमाणः एतेन व्यापकं वटकणिकामात्रं चात्मानं वदन्तौ प्रत्याख्यातौ
पुनरपिकीदृशः, निरत्ययः द्रव्यरूपतया नित्यः एतेन गर्भादिमरणपर्यन्तं जीवं प्रतिजानानश्चार्वाको
निराकृतः ननु प्रमाणसिद्धे वस्तुन्येवं गुणवादः श्रेयान्न चात्मनस्तथा प्रमाण-
सिद्धत्त्वमस्तीत्याशंकायामाह स्वसंवेदनसुव्यक्त इति [उक्तं च तत्त्वानुशासने ]
बुद्धि सुख-दुःखादि गुणोंसे रहित पुरुष है, ऐसा योगदर्शन खंडित हुआ समझना चाहिए
और बौद्धोंका ‘नैरात्म्यवाद’ भी खंडित हो गया
फि र बतलाया गया है कि ‘वह आत्मा
सौख्यवान् अनंत सुखस्वभाववाला है’। ऐसा कहनेसे सांख्य और योगदर्शन खंडित हो गया
फि र कहा गया कि वह ‘‘तनुमात्रः’’ ‘अपने द्वारा ग्रहण किये गये शरीरपरिमाणवाला है’
ऐसा कहनेसे जो लोग कहते हैं कि ‘आत्मा व्यापक है’ अथवा ‘आत्मा वटकणिका मात्र
है’ उनका खंडन हो गया
फि र वह आत्मा ‘‘निरत्ययः’’ ‘द्रव्यरूपसे नित्य है’ ऐसा
कहनेसे, जो चार्वाक यह कहता था कि ‘‘गर्भसे लगाकर मरणपर्यन्त ही जीव रहता है,’’
उसका खण्डन हो गया
यहाँ पर किसीकी यह शंका है कि प्रमाणसिद्ध वस्तुका ही गुण-गान करना उचित
है; परन्तु आत्मामें प्रमाणसिद्धता ही नहीं हैवह किसी प्रमाणसे सिद्ध नहीं है तब ऊपर
buddhi Adi (buddhi, sukh, dukh Adi) guNothI rahit puruSh (AtmA chhe)evA
yogamatanun khanDan karyun tathA 1bauddhonA ‘नैरात्म्यवाद’nun paN khanDan thaI gayun.
vaLI (AtmA) kevo chhe? atyant saukhyavAn arthAt anantasukhasvabhAvI chhe. tenAthI
(em kahevAthI) sAnkhya ane yog mat (darshan)nun khanDan thayun; vaLI (AtmA) kevo chhe?
‘तनमात्रः’ eTale pote grahaN karelA sharIr pramAN chhe. tenAthI (e kathanathI) AtmA vyApak
chhe athavA ‘वटकणिकामात्रं’ chhe, arthAt ‘AtmA vaDanA bIj jevo atyant nAno chhe’evun
kahenArAonun khanDan karyun. vaLI (te AtmA) kevo chhe? ‘निरत्ययः’ eTale dravyarUpe AtmA
nitya chhe. tenAthI ‘garbhAdithI maraN paryant ja jIv rahe chhe’evun kahenAr chArvAkanun khanDan
karyun.
shiShyanI AshankA chhe kepramANasiddha vastuno ja evo guNavAd ThIk (uchit) chhe,
parantu AtmAnI tevI pramANasiddhatA to nathI, (to uparokta visheShaNothI AtmAno guNavAd
kem sambhave?) evI shankAnun samAdhAn karatAn AchArya kahe chhe
१. अभावात्मको मोक्षः ।

Page 65 of 146
PDF/HTML Page 79 of 160
single page version

kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 65
‘‘वेद्यत्वं वेदकत्वं च यत्स्वस्य स्वेन योगिनः
तत्स्वसंवेदनं प्राहुरात्मनोऽनुभवं दृशम् ।।१६१।।’’
इत्येवंलक्षणस्वसंवेदनप्रत्यक्षेण सकलप्रमाणधुर्येण सुष्ठु उक्तैश्च गुणैः संपूर्णतया व्यक्तः
विशदतयानुभूतो योगिभि त्वेकदेशेन
कहे हुए विशेषणोंसे किसका और कैसा गुणवाद ? ऐसी शंका होने पर आचार्य कहते हैं
कि वह आत्मा ‘स्वसंवेदन
सुव्यक्त है,’ स्वसंवेदन नामक प्रमाणके द्वारा अच्छी तरह प्रगट
है ‘‘वेद्यत्वं वेदकत्वं च’’
‘‘जो योगीको खुदका वेद्यत्व व खुदके द्वारा वेदकत्व होता है, बस, वही स्वसंवेदन
कहलाता है अर्थात् उसीको आत्माका अनुभव व दर्शन कहते हैं अर्थात् जहाँ आत्मा
ही ज्ञेय और आत्मा ही ज्ञायक होता है, चैतन्यकी उस परिणतिको स्वसंवेदन प्रमाण कहते
हैं
उसीको आत्मानुभव व आत्मदर्शन भी कहते हैं इस प्रकारके स्वरूपवाले स्वसंवेदन-
प्रत्यक्ष (जो कि सब प्रमाणोंमें मुख्य या अग्रणी प्रमाण है) से तथा कहे हुए गुणोंसे
सम्पूर्णतया प्रकट वह आत्मा योगिजनोंको एकदेश विशदरूपसे अनुभवमें आता है
’’ २१।।
te AtmA ‘स्वसंवेदनसुव्यक्तः’ svasamvedan dvArA sArI rIte vyakta chhe (arthAt AtmA
svasamvedanpratyakSha chhe), tethI te sambhave chhe.
‘तत्त्वानुशासन’shlo. 161mAn kahyun chhe ke
‘yogIne potAnA AtmAnun AtmA dvArA je vedyapaNun tathA vedakapaNun chhe, tene
svasamvedan kahe chhe. te AtmAno anubhav vA darshan chhe.’
AvA prakAranA lakShaNavALo svasamvedanpratyakSha AtmA je sarva pramANomAn mukhya A
agraNI pramAN chhe, tenAthI tathA ukta guNothI sArI rIte sampUrNapaNe vyakta (pragaT) chhe,
te yogIone ekadesh vishadarUpathI anubhavavAmAn Ave chhe.
bhAvArtha :A shlokamAn AchArye, (1) lokalokane jANanAr, (2) atyant
anantasukhasvabhAvavALo, (3) sharIr pramAN, (4) avinAshI ane (5) svasamvedanagamya
AtmAnAn AvAn pAnch visheShaNo ApI AtmAnI vishiShThatA darshAvI chhe. tenI spaShTatA A
pramANe chhe
(1) sarvagnano AtmA lokAlokane jANe chhe. e vyavahAranayanun kathan chhe, paN teno
artha e nathI ke teo jANatA ja nathI. teo jANe to chhe, parantu par padArthonI sAthe ekatA

Page 66 of 146
PDF/HTML Page 80 of 160
single page version

66 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
karI (ekamek thaI) jANatA nathI. jo teo ekatA karI jANe to teo anya jIvonA rAg
dveShanA kartA ane te jIvonA sukhdukhanA bhoktA thAyje kadI bane nahi.
darpaNanI jem AtmAmAn (gnAnamAn) evI nirmaLatA chhe ke traN lokanA sarva padArtho
temAn pratibimbit thAy chhe. tethI potAnA AtmAne jANatAn badhA padArtho temAn jaNAI jAy
chhe.
kevaLagnAnanI ek samayanI paryAy, traN lokanA anant padArtho, temanA pratyekanA
anantanant guNo ane darek guNanI trikAlavartI anantanant paryAyone, yugapat (ekI
sAthe) jem chhe tem jANe chhe; arthAt je dravyanI je paryAy je kAle je kShetre thaI gaI hoy,
thavAnI hoy ane thatI hoy tem ja te te paryAyone anukUL je je bAhya nimitto hoy,
te badhAnne kevaLI bhagavAn ekI sAthe jem chhe tem jANe chhe. evun temanA gnAnanun achintya
sAmarthya chhe.
sarvagnanI shakti viShe shrI pravachanasAramAn kahyun chhe ke
‘‘.....have, ek gnAyakabhAvano sarva gneyone jANavAno svabhAv hovAthI, krame pravartatA,
anant, bhUtvartamAnbhAvi vichitra paryAyasamUhavALAn, agAdhasvabhAv ane gambhIr evAn
samasta dravyamAtranejANe ke te dravyo gnAyakamAn kotarAI gayA hoy, chItarAI gayA hoy, daTAI
gayA hoy, khodAI gayA hoy, DUbI gayA hoy, samAI gayA hoy, pratibimbit thayAn hoy em
ek kShaNamAn ja je (shuddha AtmA) pratyakSha kare chhe......’’ (gAthA 200TIkA)
‘‘te (jIvAdi) dravya jAtionA samasta vidyamAn ane avidyamAn paryAyo,
tAtkAlik (vartamAn) paryAyonI mAphak, vishiShTatApUrvak (potapotAnA bhinnabhinna svarUpe)
gnAnamAn varte chhe. (gAthA37)
‘‘je (paryAyo) adyApi utpanna thayA nathI tathA je utpanna thaIne vilay pAmI gayA
chhe, te (paryAyo) kharekhar avidyamAn hovA chhatAn, gnAn prati niyat hovAthI (gnAnamAn
nishchit
sthirchonTelAn hovAthI, gnAnamAn sIdhAn jaNAtAn hovAthI) gnAnapratyakSha vartatA thakA,
pattharanA stambhamAn kotarAelA bhUt ane bhAvi devonI (tIrthankaradevonI) mAphak potAnun svarUp
akampapaNe (gnAnane) arpatA evA (te paryAyo) vidyamAn ja chhe.’’ (gAthA
38 TIkA)
‘‘.....A rIte AtmAnI adbhUt gnAnashakti ane dravyonI adbhut gneyatvashaktine
lIdhe kevaLagnAnamAn samasta dravyonA traNe kALanA paryAyonun ek ja samaye bhAsavun aviruddha
chhe.’’ (gA. 37
bhAvArtha)