Ishtopdesh-Gujarati (simplified iso15919 transliteration). Shlok: 16-21.

< Previous Page   Next Page >


Combined PDF/HTML Page 4 of 8

 

Page 47 of 146
PDF/HTML Page 61 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 47
अत्राह शिष्यः ‘कथं धनं निन्द्यं ? येन पुण्यमुपार्ज्यते इति’ पात्रदानदेवार्चनादिक्रियायाः
पुण्यहेतोर्धनं विना असंभवात् पुण्यसाधनं धनं कथं निन्द्यं ? किं तर्हि प्रशस्यमेवातो यथा
कथंचिद्धनमुपार्ज्य पात्रादौ च नियोज्य सुखाय पुण्यमुपार्ज नीयमिति
अत्राह
त्यागाय श्रेयसे वित्तमवित्तः संचिनोति यः
स्वशरीरं स पङ्केन स्नास्यामीति विलम्पति ।।१६।।
यहाँ पर शिष्यका कहना है कि धन जिससे पुण्यका उपार्जन किया जाता है, वह
निंद्य-निंदाके योग्य क्यों है ? पात्रोंको दान देना, देवकी पूजा करना, आदि क्रियाएँ पुण्यकी
कारण हैं, वे सब धनके बिना हो नहीं सकती
इसलिए पुण्यका साधनरूप धन निंद्य क्यों ?
वह तो प्रशंसनीय ही है इसलिए जैसे बने वैसे धनको कमाकर पात्रादिकोंमें देकर सुखके
लिए पुण्य संचय करना चाहिए इस विषयमें आचार्य कहते हैं
पुण्य हेतु दानादिको, निर्धन धन संचेय
स्नान हेतु निज तन कुधी, कीचड़से लिम्पेय ।।१६।।
अर्थजो निर्धन, पुण्यप्राप्ति होगी इसलिए दान करनेके लिए धन कमाता या
जोड़ता है, वह ‘स्नान कर लूँगा’ ऐसे ख्यालसे अपने शरीरको कीचड़से लपेटता है
jīvan(āyu)nā vināsh taraph lakṣha āpatā nathī. ām vyāmohanun kāraṇ hovāthī dhan
dhikkārane pātra chhe. 15.
ahīn, shiṣhya kahe chhejenāthī puṇyanun upārjan thāy chhe te dhan nindya (nindāne
yogya), kem? puṇyanā heturūp pātra dān, devārchanādi kriyāo dhan vinā asambhavit chhe.
to puṇyanā sādhanarūp dhan kevī rīte nindavā yogya chhe? te to prashasya (stutipātra) ja chhe.
māṭe koī rīte dhanopārjan karī (dhan kamāīne) pātrādimān vāparī sukh māṭe puṇya
upārjan
karavun joīe.
ahīn, āchārya kahe chhe
dānhetu udyam kare, nirdhan dhan sañchey,
dehe kādav lepīne, māne ‘snān karey’. 16.
anvayārtha :[यः ] je [अवित्तः ] nirdhan [श्रेयसे ] puṇyanī prāpti arthe [त्यागाय ]

Page 48 of 146
PDF/HTML Page 62 of 160
single page version

48 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
टीकायोऽवित्तो निर्धनः सन् संचिनोति सेवाकृष्यादिकर्मणोपार्जयति किं ? तद्वित्तं
धनं कस्मै ? त्यागाय पात्रदानदेवपूजाद्यर्थं त्यागायेत्यस्य देवपूजाद्युपलक्षणार्थत्वात् कस्मै
त्यागः ? श्रेयसे अपूर्वपुण्याय पूर्वोपात्तपापक्षयाय यस्य तु चक्रवर्त्यादेरिवायत्नेन धनं सिद्धयति
स तेन श्रयोऽर्थं पात्रदानादिकमपि करोत्विति भावः स किं करोतीत्याह विलिम्पति विलेपनं
करोति कोऽसौ ? सः किं तत् ? स्वशरीरं केन ? पङ्केन कर्दमेन कथं कृत्वेत्याह
स्नास्यामीति अयमर्थो, यथा कश्चिन्निर्मलाङ्गं स्नानं करिष्यामीति पङ्केन विलिम्पन्नसमीक्षकारी
अर्थजो निर्धन ऐसा ख्याल करे कि ‘पात्रदान, देवपूजा आदि करनेसे नवीन
पुण्यकी प्राप्ति और पूर्वोपार्जित पापकी हानि होगी, इसलिए पात्रदानादि करनेके लिए धन
कमाना चाहिए’। नौकरी, खेती आदि करके धन कमाता है, समझना चाहिए कि वह ‘स्नान
कर डालूँगा’ ऐसा विचार कर अपने शरीरको कीचड़से लिप्त करता है
खुलासा यह है
कि जैसे कोई आदमी अपने निर्मल अंगको ‘स्नान कर लूँगा’का ख्याल कर कीचड़से लिप्त
कर डाले, तो वह बेवकूफ ही गिना जाएगा
उसी तरह पापके द्वारा पहिले धन कमा
लिया जाय, पीछे पात्रदानादिके पुण्यसे उसे नष्ट कर डालूँगा, ऐसे ख्यालसे धनके कमानेमें
dān karavā māṭe [वित्तं ] dhanano [संचिनोति ] sañchay kare chhe, [सः ] te [स्नास्यामि इति ] ‘snān
karī laīsh’ em samajī [स्वशरीरं ] potānā sharīrane [पद्केन ] kādavathī [विलिम्पति ] kharaḍe
chhe(arthāt potānā sharīre kādav lapeḍe chhe.)
ṭīkā :je paisā vināno eṭale nirdhan chhe, te nokarī, khetī ādi kāryathī sañchay
kare chheupārjan kare chhe. shun te (sañchay kare chhe)? vitta eṭale dhan. shā māṭe? tyāg māṭe
arthāt pātradān, devapūjā ādi (kārya) māṭe; kāraṇ ke ‘tyāg’ shabdamān devpūjādino artha
garbhit chhe. shāne māṭe tyāg? kalyāṇ eṭale apūrva puṇyane māṭe ane pūrvopārjit pāpanā
kṣhayane māṭe.
jene chakravartī ādinī māphak yatna vinā dhananī siddhi (prāpti) hoy chhe, to te
dhanathī puṇyārthe pātradānādik kareevo bhāv chhe.
(shiṣhya) pūchhe chhe‘te shun kare chhe?’ lapeḍe chhekharaḍe chhe (chopaḍe chhe). koṇ te?
te (tyāg karanār). kone (kharaḍe chhe)? potānā sharīrane. shā vaḍe? paṅk vaḍekādav vaḍe.
(shiṣhya) pūchhe chhe‘shun samajīne?’ ‘snān karī laīsh’ em samajīne, āno artha
e chhe kejem koī ek (manuṣhya), ‘snān karī laīsh’ em samajī potānā nirmaḷ
(svachchha) aṅgane (sharīrane) kādavathī kharaḍe chhe, te avichārī (mūrkha) chhe, tem pāpathī

Page 49 of 146
PDF/HTML Page 63 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 49
तथा पापेन धनमुपार्ज्य पात्रदानादिपुण्येन क्षपयिष्यामीति धनार्जने प्रवर्तमानोऽपि न च
शुद्धवृत्त्या कस्यापि धनार्जनं संभवति
तथा चोक्तम् [आत्मानुशासने ]
‘‘शुद्धैर्धनैर्विवर्धन्ते सतामपि न संपदः
नहि स्वच्छाम्बुभिः पूर्णाः कदाचिदपि सिंधवः ।।’’
लगा हुआ व्यक्ति भी समझना चाहिए संस्कृतटीकामें यह भी लिखा हुआ है कि, चक्रवर्ती
आदिकोंकी तरह जिसको बिना यत्न किये हुए धनकी प्राप्ति हो जाय, तो वह उस धनसे
कल्याणके लिये पात्रदानादिक करे तो करे
फि र किसीको भी धनका उपार्जन, शुद्ध वृत्तिसे हो भी नहीं सकता, जैसा कि
श्रीगुणभद्राचार्यने आत्मानुशासनमें कहा है‘‘शुद्धैर्धनैर्विवर्धन्ते’’
अर्थ‘‘सत्पुरुषोंकी सम्पत्तियाँ, शुद्ध ही शुद्ध धनसे बढ़ती हैं, यह बात नहीं है
देखो, नदियाँ स्वच्छ जलसेही परिपूर्ण नहीं हुआ करती हैं वर्षामें गँदे पानीसे भी भरी
रहती हैं’’ ।।१६।।
dhanopārjit karī pātradānādinā puṇyathī teno (pāpano) nāsh karīsh, em samajī dhan
kamāvānī pravr̥utti karanār manuṣhya paṇ tevo chhe (avichārī chhe). koīne paṇ shuddha vr̥uttithī
(dānatathī) dhanopārjan sambhavatun nathī.
vaḷī, ‘ātmānushāsan’mān kahyun chhe ke
satpuruṣhonī sampatti shuddha dhanathī (nyāyopārjit dhanathī) vadhatī nathī. nadīomān kadī
paṇ svachchha pāṇīnun pūr āvatun nathī. (arthāt te varṣhār̥̄utumān melā pāṇīthī ja bharapūr
rahe chhe) (jem varṣhār̥̄utumān nadīomān melā pāṇīnun pūr āve chhe, tem anyāyathī upārjit
dhanathī dhanamān ghaṇo vadhāro thāy chhe).
bhāvārtha :‘pūjāpātradānādimān dhan kharcha karavāthī navīn puṇyathī prāpti thashe
ane pūrvopārjit pāpano kṣhay thashe’em samajī dhanahīn māṇas dān māṭe nokarī, khetī
ādi kārya karī dhan kamāy chhe. (dhan kamāvāno bhāv svayam pāpabhāv chhe.) te māṇas, ‘snān
karī laīsh’ em samajī potānā sharīr upar kādav chopaḍanār mūrkha māṇas jevo chhe.
jem koī māṇas potānā nirmaḷ sharīr upar kādav chopaḍī pachhī snān kare to
te mūrkha gaṇāy chhe, tem koī māṇas dhan kamāī te dhan dānādimān kharcha kare to te māṇas

Page 50 of 146
PDF/HTML Page 64 of 160
single page version

50 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
पुनराह शिष्यः ‘भोगोपभोगायेति ’ भगवन् ! यद्येवं धनार्जनस्य पापप्रायतया
दुःखहेतुत्वात् धनं निन्द्यं, तर्हि धनं विना सुखहेतोर्भोगोपभोगस्यासंभवात्तदर्थं स्यादिति प्रशस्यं
भविष्यति
भोगो भोजनताम्बूलादिः उपभोगो वस्तु कामिन्यादिः भोगोश्चोपभोगाश्च
भोगोपभोगं तस्मै अत्राह गुरुः तदपि नेति न केवलं पुण्यहेतुतया धनं प्रशस्यमिति यत्त्वयोक्तं
तदुक्तरीत्या न स्यात् किं तर्हि ? भोगोपभोगार्थं धनं तत्साधनं प्रशस्यमिति यत्त्वया संप्रत्युच्यते
तदपि न स्यात् कुत इति चेत्, यतः
उत्थानिकाफि र शिष्य कहता है कि भगवन् ! धनके कमानेमें यदि ज्यादातर पाप
होता है, और दुःखका कारण होनेसे धन निंद्य है, तो धनके बिना भोग और उपभोग भी
नहीं हो सकते, इसलिए उनके लिए धन होना ही चाहिए, और इस तरह धन प्रशंसनीय
माना जाना चाहिए
इस विषयमें आचार्य कहते हैं कि ‘यह बात भी नहीं है’ अर्थात् ‘पुण्यका
कारण होनेसे धन प्रशंसनीय है,’ यह जो तुमने कहा था, सो वैसा ख्याल कर धन कमाना
उचित नहीं, यह पहिले ही बताया जा चुका है
‘भोग और उपभोगके लिए धन साधन है,’
यह जो तुम कह रहे हो, सो भी बात नहीं है, यदि कहो क्यों ? तो उसके लिये कहते हैं :
paṇ tenā jevo ja mūrkha chhe, kāraṇ ke te em samaje chhe ke dhanopārjanamān je pāp thashe te
dānādithī upārjit puṇyathī nāsh pāmashe, paṇ ā eno bhram chhe.
jem varṣhār̥̄utumān nadīo melā pāṇīthī ja ubharāy chhe, tem pāpabhāvī dhananun upārjan
thāy chhe. māṭe dhanopārjan karavāno pāpabhāv karavo ane pachhī te dhanane puṇyopārjan māṭe
pūjā
pātradānādi shubhakāryamān ‘hun te kharchīsh’ evo agnānabhāv karavo mūḍhatā chhe. 16.
shiṣhya pharīthī kahe chhe‘bhog ane upabhogane māṭe’ he bhagavan! jo e rīte
dhanopārjanamān prāyaḥ pāp hoy, dhan duḥkhanun kāraṇ hoy ane tethī te nindya hoy, to dhan
vinā sukhanā kāraṇarūp bhog
upabhog asambhavit bane; tethī te (bhogupabhog) māṭe
dhan hoy to te prashansanīy chhe.
bhojan, tāmbul ādi te bhog chhe ane vastu, strī ādi upabhog chhe. bhog
ane upabhogte bhogopabhogte māṭe (dhan hovun yogya chhe, em shiṣhyanī dalīl chhe).
ahīn, āchārya kahe chhete vāt paṇ nathī. ‘puṇyanā kāraṇe dhan prashansanīy chheem
je ten kahyun te rīte (prashansanīy) hoī shake nahi. vaḷī bhogupabhog māṭe tenun (dhananun)
sādhan prashansanīy chhe, em je ten hamaṇān kahyun te paṇ kem banī shake? jo tun kahe, ‘kem?’
to kāraṇ e chhe keḥ

Page 51 of 146
PDF/HTML Page 65 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 51
आरम्भे तापकान्प्राप्तावतृप्तिप्रतिपादकान्
अन्ते सुदुस्त्यजान् कामान् कामं कः सेवते सुधी ।।१७।।
टीकाको, न कश्चित् सुधीर्विद्वान् सेवते इन्द्रियप्रणालिकयानुभवति कान्
भोगोपभोगान्
उक्तं च
‘‘तदात्त्वे सुखसंज्ञेषु भोगेष्वज्ञोऽनुरज्यते
हितमेवानुरुध्यन्ते प्रपरीक्ष्य परीक्षकाः ।।’’
भोगार्जन दुःखद महा, भोगत तृष्णा बाढ़
अंत त्यजत गुरु कष्ट हो, को बुध भोगत गाढ़ ।।१७।।
अर्थआरंभमें संतापके कारण और प्राप्त होने पर अतृप्तिके करनेवाले तथा अन्तमें
जो बड़ी मुश्किलोंसे भी छोड़े नहीं जा सकते, ऐसे भोगोपभोगोंको कौन विद्वान्समझदार-
ज्यादती व आसक्तिके साथ सेवन करेगा ?
विशदार्थभोगोपभोग कमाये जानेके समय, शरीर इन्द्रिय और मनको क्लेश
पहुँचानेका कारण होते हैं यह सभी जन जानते हैं कि गेहूँ, चना, जौ आदि अन्नादिक
भोग्य द्रव्योंके पैदा करनेके लिये खेती करनेमें एड़ीसे चोटी तक पसीना बहाना आदि दुःसह
bhogārjan duḥkhad mahā, pāmye tr̥uṣhṇā amāp,
tyāgsamay ati kaṣhṭa jyān, ko seve dhīmān? 17.
anvayārtha :[आरम्भे ] ārambhamān [तापकान् ] santāp karanār, [प्राप्तौ अतृप्ति-
प्रतिपादकान् ] prāpta thatān atr̥upti karanār ane [अन्ते सुदुस्त्यजान् ] antamān mahā mushkelīthī
paṇ chhoḍī na shakāy tevā [कामान् ] bhogopabhogone [कः सुधीः ] koṇ buddhishāḷī [कामं ]
āsaktithī [सेवते ] sevashe?
ṭīkā :koṇ? koī buddhishāḷīvidvān sevashe nahi arthāt indriyo dvārā
bhogavashe nahi. kone? bhogopabhogone. kahyun chhe ke‘तदात्त्वेसुखसंज्ञेषु........’
te vakhate sukh nāmathī oḷakhātā bhogomān agnānī (heyupādeyano vivek nahi
karanār) anurāg kare chhe, parantu parīkṣhāpradhānī jano barābar parīkṣhā karīne hitane ja
anusare chhe (jenāthī hit thāy tenun ja anusaraṇ kare chhe).’

Page 52 of 146
PDF/HTML Page 66 of 160
single page version

52 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
कथं भूतान्, तापकान् देहेन्द्रियमनः क्लेशहेतून् क्व ? आरम्भे उत्पत्त्युपक्रमे
अन्नादिभोग्यद्रव्यसंपादनस्य कृष्यादिक्लेशबहुलतायाः सर्वजनसुप्रसिद्धत्वात् तर्हि भुज्यमानाः
कामाः सुखहेतवः सन्तीतिसेव्यास्ते इत्याह, प्राप्तावित्यादि प्राप्तौ इन्द्रियेण सम्बन्धे सति अतृप्तेः
सुतृष्णायाः प्रतिपादकान् दायकान्
उक्तं च [ज्ञानार्णवे २०३० ]
‘‘अपिं संकल्पिताः कामाः संभवन्ति यथा यथा
तथा तथा मनुष्याणां तृष्णा विश्वं विसर्पति ।।’’
क्लेश हुआ करते हैं कदाचित् यह कहो कि भोगे जा रहे भोगोपभोग तो सुखके कारण
होते हैं ! इसके लिये यह कहना है कि इन्द्रियोंके द्वारा सम्बन्ध होने पर वे अतृप्ति यानी
बढ़ी हुई तृष्णाके कारण होते हैं, जैसा कि कहा गया है :
‘‘अपि संकल्पिता; कामाः’’
‘‘ज्यों ज्यों संकल्पित किए हुए भोगोपभोग, प्राप्त होते जाते हैं, त्यों त्यों मनुष्योंकी
तृष्णा बढ़ती हुई सारे लोकमें फै लती जाती है मनुष्य चाहता है, कि अमुक मिले उसके
मिल जाने पर आगे बढ़ता है, कि अमुक और मिल जाय उसके भी मिल जाने पर
मनुष्यकी तृष्णा विश्वके समस्त ही पदाथोंको चाहने लग जाती है कि वे सब ही मुझे मिल
जाएँ
परंतु यदि यथेष्ट भोगोपभोगोंको भोगकर तृप्त हो जाय तब तो तृष्णारूपी सन्ताप
ठण्डा पड़ जाएगा ! इसलिए वे सेवन करने योग्य हैं आचार्य कहते हैं कि वे भोग लेने
kevā (bhogopabhogone)? santāp karanār arthāt deh, indriyo ane manane kleshanā
kāraṇarūp. kyāre? ārambhamānutpattinā kramamān, kāraṇ ke annādi bhogya dravya (vastu)
sampādan karavāmān khetī ādi sambandhī bahu klesh rahe chhe e sarva janomān suprasiddha chhe.
tyāre kahe chhe ke bhogavavāmān āvatā bhogo to sukhanun kāraṇ chhe, tethī te sevavā yogya
chhe. to (javābamān) kahe chhe ke
प्राप्तावित्यादिprāpti samaye eṭale indriyo sāthe sambandh thatān
te (bhogo) atr̥upti karanār arthāt bahu tr̥uṣhṇā utpanna karanār chhe. kahyun chhe ke‘अपि
संकल्पिताः’
‘jem jem saṅkalpit (kalpelā) bhogopabhog prāpta thāy chhe, tem tem manuṣhyonī
tr̥uṣhṇā (vadhī jaī) badhā vishvamān phelāī jāy chhe.’
(shiṣhya) kahe chhetyāre ichchhā pramāṇe te (bhogopabhogane) bhogavīne tr̥upta thatān,
tr̥uṣhṇārūpī santāp shamī jashe. tethī te sevavā yogya chhe.

Page 53 of 146
PDF/HTML Page 67 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 53
तर्हि यथेष्टं भुक्त्वा तृप्तेषु तेषु तृष्णासंतापः शाम्यतीति सेव्यास्ते इत्याह अन्ते
सुदुस्त्यजान् भुक्तिप्रान्ते त्यक्तुमशक्यान् सुभुक्तेष्वपि तेषु मनोव्यतिषङ्गस्य दुर्निवारत्वात्
उक्तं च(श्री चन्द्रप्रभकाव्ये)
‘‘दहनस्तृणकाष्ठसंचयैरपि तृप्येदुदधिर्नदीशतैः
न तु कामसुखैः पुमानहो बलवत्ता खलु कापि कर्मणः ।।
अपि चकिमपींदं विषयमयं विषमतिविषमं पुमानयं येन
प्रसभमनुभूय मनो भवे भवे नैव चेतयते ।।’’
पर अन्तमें छोड़े नहीं जा सकते, अर्थात् उनके खूब भोग लेने पर भी मनकी आसक्ति
नहीं हटती,’’ जैसा कि कहा भी है
‘‘दहनस्तृणकाष्ठसंचयैरपि’’
‘‘यद्यपि अग्नि, घास, लकड़ी आदिके ढेरसे तृप्त हो जाय समुद्र, सैकड़ों नदियोंसे
तृप्त हो जाय, परंतु वह पुरुष इच्छित सुखोंसे कभी भी तृप्त नहीं होता अहो ! कर्मोंकी
कोई ऐसी ही सामर्थ्य या जबर्दस्ती है ’’ और भी कहा है :‘‘किमपीदं विषयमयं’’
‘‘अहो ! यह विषयमयी विष कैसा गजबका विष है, कि जिसे जबर्दस्ती खाकर यह
मनुष्य, भव भवमें नहीं चेत पाता है ’’
(āchārya) kahe chheante te chhoḍavā mushkel chhe arthāt bhogavyā pachhī teo chhoḍavā
ashakya chhe, kāraṇ ke temane sārī rīte bhogavavā chhatān, mananī āsakti nivāravī mushkel
chhe. kahyun chhe ke
‘दहन....’.
joke agni, ghās, lākaḍān ādinā ḍhagalāthī tr̥upta thaī jāy ane samudra, seṅkaḍo
nadīothī tr̥upta thaī jāy, parantu puruṣh ichchhit sukhothī tr̥upta thato nathī. aho? karmanī
evī koī (vichitra) baḷajabarāī (balavānapaṇun) chhe!’
vaḷī, kahyun chhe ke‘किमपीदं......’
‘aho! ā viṣhayamayī viṣh kevun ati viṣham (bhayaṅkar) chhe, ke jethī ā puruṣh
teno bhav bhavamān atyant anubhav karavā chhatān (viṣhay sukhanā anubhavathī utpanna thatān
duḥkhone anubhavavā chhatān) tenun man chetatun ja nathī’
shiṣhya pūchhe chhetattvagnānīoe paṇ bhogo na bhogavyā hoy, em sāmbhaḷavāmān
āvyun nathī (arthāt tattvagnānīo paṇ bhogo bhogave chhe e jāṇītun chhe); to ‘koṇ

Page 54 of 146
PDF/HTML Page 68 of 160
single page version

54 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
इस तरह आरम्भ, मध्य और अन्तमें क्लेश-तृष्णा एवं आसक्तिके कारणभूत इन
भोगोपभोगोंको कौन बुद्धिमान् इन्द्रियरूपी नलियोंसे अनुभवन करेगा ? कोई भी नहीं
यहाँ पर शिष्य शंका करता है कि तत्त्वज्ञानियोंने भोगोंको न भोगा हो यह बात
सुननेमें नहीं आती है अर्थात् बड़े बड़े तत्त्वज्ञानियोंने भी भोगोंको भोगा है, यही प्रसिद्ध
है तब ‘भोगोंको कौन बुद्धिमान-तत्त्वज्ञानी सेवन करेगा ?’ यह उपदेश कैसे मान्य किया
जाय ? इस बात पर कैसे श्रद्धान किया जाय ? आचार्य जवाब देते हैंकि हमने उपर्युक्त
कथनके साथ ‘‘कामं अत्यर्थं’’ आसक्तिके साथ रुचिपूर्वक यह भी विशेषण लगाया है
तात्पर्य यह है, कि चारित्रमोहके उदयसे भोगोंको छोड़नेके लिये असमर्थ होते हुए भी
तत्त्वज्ञानी पुरुष भोगोंको त्याज्य-छोड़ने योग्य समझते हुए ही सेवन करते हैं
और जिसका
मोहोदय मंद पड़ गया है, वह ज्ञान-वैराग्यकी भावनासे इन्द्रियोंको रोककर, इन्द्रियोंको
वशमें कर, शीघ्र ही अपने (आत्म) कार्य करनेके लिये कटिबद्ध-तैयार हो जाता है
जैसा कि कहा गया हैइदं फलमियं क्रिया’’
buddhimān bhogone sevashe (bhogavashe’evā upadeshamān kevī rīte shraddhā karāy? (arthāt
evo upadesh kevī rīte manāy?......)
āchārya kahe chhe(gnānī) ‘कामम्’ eṭale atishayapaṇe (āsaktipūrvakruchipūrvak
te sevato nathī) ahīn tātparya e chhe ke
chāritramohanā udayathī bhogone chhoḍavā asamartha hovā chhatān, tattvagnānī bhogone
heyarūpe samajīne (eṭale teo chhoḍavā yogya chhe em samajīne) seve chhe. jeno mohano
uday mand paḍī gayo chhe, tevo te (gnānī) gnān ane vairāgyanī bhāvanāthī indriy
samūhane
vash karī (indriyo taraphanā valaṇane sanyamit karī) ekāek (shīghra) ātmakārya māṭe
utsāhit thāy chhe; tathā kahyun chhe ke
‘इदंफलमियं......’
‘ā phal chhe, ā kriyā chhe, ā karaṇ chhe, ā kram chhe, ā vyay (hānikharcha)
chhe, ā ānuṣhaṅgik (bhogone anusaratun) phal chhe, ā mārī dashā chhe, ā mitra chhe, ā
shatru chhe, ā desh chhe, ā kāl chhe
e sarva vāto upar pūro khyāl rākhī buddhimān
puruṣh prayatna kare chhe, parantu bījo (koī mūrkha) tem karato nathī.’
āchārya pharīthī kahe chhe‘यदर्थमेतदेवंविधमिति’.
bhāvārtha :ādi, madhya ane antamān bhogopabhog klesh, tr̥uṣhṇā ane āsaktinā
kāraṇabhūt chhe. bhogya vastuone prāpta karavāmān kr̥uṣhi, nokarī ādi kāraṇothī ārambhamān

Page 55 of 146
PDF/HTML Page 69 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 55
ननु तत्त्वविदोपि भोगानभुक्तवन्तो न श्रूयन्त इति कामान् कः सेवते सुधीरित्युपदेशः
कथं श्रद्धयत इत्याह काममिति अत्यर्थं इदमत्र तात्पर्यं चारित्रमोहोदयात् भोगान्
त्यक्तुमशक्नुवन्नपि तत्त्वज्ञो हेयरूपतया कामान्पश्यन्नेव सेवते मन्दीभवन्मोहोदयस्तु
ज्ञानवैराग्यभावनया करणग्रामं संयम्य सहसा स्वकार्यायोत्सहंत एव
‘‘यह फल है, यह क्रिया है, यह करण है, यह क्रम-सिलसिला है, यह खर्च है,
यह आनुषंगिक (ऊपरी) फल है, यह मेरी अवस्था है, यह मित्र है, यह शत्रु है, यह
देश है, यह काल है, इन सब बातों पर ख्याल देते हुए बुद्धिमान् पुरुष प्रयत्न किया
करता है
मूर्ख ऐसा नहीं करता ’’ ।।१७।।
sharīr, indriyo ane man sambandhī klesh thāy chheatyant kaṣhṭa paḍe chhe. jyāre bhogya vastuo
mushkelīthī prāpta thāy chhe, tyāre tene bhogavavā chhatān tr̥upti thatī nathī, pharī pharī te
bhogavavānī ichchhā thāy chhe ane tethī chitta vyākul rahe chhe. atr̥uptivash tene (bhogone)
chhoḍavāno bhāv thato nathī.
jem agnimān game teṭalān kāṣhṭhatr̥uṇ nākho, topaṇ te tr̥upta thatī nathī ane samudra
seṅkaḍo nadīonān pāṇīthī paṇ tr̥upta thato nathī, tem manuṣhyanī tr̥uṣhṇā anek bhogothī paṇ
kadī tr̥upta thatī nathī, kintu vadhatī jāy chhe.
kleshajanak, atr̥uptikārak ane āsaktine līdhe chhoḍavā mushkelevā bhogone koṇ
buddhimān puruṣh sevashe? arthāt koī buddhimān sevashe nahi.
ahīn shiṣhyano prashna chhe, ke jo bhogo bhogavavāno bhāv ahitakar hoy ane
te sevavā yogya nathīevo jo tamāro upadesh hoy to bharat jevā gnānī puruṣhone paṇ
bhogo bhogavatā sāmbhaḷavāmān āvyā chhe. to ā vāt āpanā upadesh sāthe asaṅgat ṭhare
chhe (
bandh besatī nathī). tenun kem?
āchārya samādhān kare chhe kejoke gnānī puruṣho chāritramohanīy karmanā udayavash
bhogone bhogavavāno bhāv chhoḍavā asamartha chhe, parantu temane te prati āntarik rāg nathī.
shraddhā ane gnānamān teo te rāgane ahitakar māne chhe, tethī jevī rīte agnānī bhogone
hitakar samajī tene ekatābuddhithī bhogave chhe, tevī rīte gnānīne bhogavavāno bhāv nathī.
tene par dravyanā svāmīpaṇāno tathā kartāpaṇāno abhiprāy nathī. rāgarūp pariṇaman chhe te
chāritranī nabaḷāīthī chhe. teno te gnātā chhe, tethī agnānarūp kartāpaṇun ke bhoktāpaṇun tene
nathī. e apekṣhāe gnānī bhogone sevato *hovā chhatān te sevato nathī, kāraṇ ke
* juo, shrī samayasār gā. 195, 196, 197.

Page 56 of 146
PDF/HTML Page 70 of 160
single page version

56 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
तथा चोक्तम्
‘इदं फलमियं क्रिया करणमेतदेष क्रमो, व्ययोयमनुषङ्गजं फलमिदं दशेयं मम
अयं
सुहृदयं द्विषन् प्रयतदेशकालाविमाविति प्रतिवितर्कयन् प्रयतते बुधो नेतरः
किंच ‘यदर्थमेतदेवंविधमिति ’ भद्र ! यत्कायलक्षणं वस्तुसंतापाद्युपेतं कर्तुकामेन भोगाः
प्रार्थ्यन्ते तद्द्वक्ष्यमाणलक्षणमित्यर्थः स एवंविध इति पाठः तद्यथा
भवन्ति प्राप्त यत्सङ्गमशुचीनि शुचीन्यपि
स कायः संततापायस्तदर्थं प्रार्थना वृथा ।।१८।।
उत्थानिकाआचार्य फि र और भी कहते हैं कि जिस (काय) के लिए सब
कुछ (भोगोपभोगादि) किया जाता है वह (काय) तो महा अपवित्र है, जैसा कि आगे बताया
जाता है
शुचि पदार्थ भी संग ते, महा अशुचि हो जाँय
विघ्न करण नित काय हित, भोगेच्छा विफलाय ।।१८।।
अर्थजिसके सम्बन्धको पाकर-जिसके साथ भिड़कर पवित्र भी पदार्थ अपवित्र
हो जाते हैं, वह शरीर हमेशा अपायों, उपद्रवों, झंझटों, विघ्नों एवं विनाशों कर सहित
है, अतः उसको भोगोपभोगोंको चाहना व्यर्थ है !
bhogavavānī kriyā vakhate paṇ tenun gnānarūp pariṇaman chhūṭatun nathī. asthiratāne līdhe je
rāg dekhāy chhe, teno abhiprāyamān tene niṣhedh chhe. 17
āchārya pharīthī kahe chhevaḷī, jenā māṭe te chhe te ā prakāre chhearthāt ‘bhadra!
je sharīranā māṭe tun (anek) duḥkho veṭhī (bhogopabhoganī) vastuo prāpta karavā ichchhe,
tenun lakṣhaṇ (svarūp) āgaḷ batāvavāmān āve chhe, evo artha chhe te ā pramāṇe chheḥ
shuchi padārtha jas saṅgathī, mahā ashuchi thaī jāy,
vighnarūp tas kāy hiy, ichchhā vyartha jaṇāy. 18.
anvayārtha :[यत्संगं ] jeno saṅg [प्राप्य ] pāmī [शुचीनि अपि ] pavitra padārtho
paṇ [अशुचीनि ] apavitra [भवन्ति ] thaī jāy chhe, [सः कायः ] te sharīr [सततापायः ] hammeshān
bādhāo (upadrav) sahit chhe; tethī [तदर्थं ] tenā māṭe [प्रार्थना ] (bhogopabhoganī) prārthanā
(ākāṅkṣhā) karavī [वृथा ] vyartha chhe.

Page 57 of 146
PDF/HTML Page 71 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 57
वर्तते कोऽसौ, सःकायःशरीरम् किंविशिष्टः ? संततापायः नित्यक्षुधाद्युपतापः
क, इत्याहयत्संगे येन कायेन सह संबन्धं प्राप्य लब्ध्वा शुचीन्यपि पवित्ररम्याण्यपि
भोजनवस्त्रादिवस्तुन्यशुचीनि भवन्ति यतश्चैवं ततस्तदर्थं तं संततापायं कायं शुचिवस्तुभिरुपकर्तुं
प्रार्थना आकाङ्क्षा तेषामेव वृथा व्यर्था केनचिदुपायेन निवारितेऽपि एकस्मिन्नपाये क्षणे
क्षणेऽपरापरापायोपनिपातसम्भवात्
पुनरप्याह शिष्य :‘तर्हि धनादिनाप्यात्मोपकारो भविष्यतीति ’ भगवन् !
विशदार्थजिस शरीरके साथ सम्बन्ध करके पवित्र एवं रमणिक भोजन, वस्त्र
आदिक पदार्थ अपवित्र घिनावने हो जाते हैं, ऐसा वह शरीर हमेशा भूख, प्यास आदि
संतापोंकर सहित है
जब वह ऐसा है तब उसको पवित्र अच्छे-अच्छे पदार्थोंसे भला
बनानेके लिये आकांक्षा करना व्यर्थ है, कारण कि किसी उपायसे यदि उसका एकाध अपाय
दूर भी किया जाय तो क्षण
क्षणमें दूसरेदूसरे अपाय आ खड़े हो सकते हैं ।।१८।।
उत्थानिकाफि र भी शिष्यका कहना है कि भगवन् कायके हमेशा अपायवाले
ṭīkā :varte chhe. koṇ te? te kāysharīr. kevun (sharīr)? satat (hammeshā)
bādhāvāḷun arthāt nitya kṣhudhādi bādhāvāḷun chhe. (shiṣhya) pūchhe chhe‘‘te koṇ chhe?’’ jenā
saṅge arthāt je sharīranī sāthe sambandh karīne (pāmīne) pavitra tathā ramaṇīy bhojan, vastrādi
vastuo paṇ apavitra thaī jāy chhe. em chhe tethī tene māṭe arthāt te satat bādhāvāḷī
kāyā upar pavitra vastuothī upakār karavā māṭe prārthanā eṭale ākāṅkṣhā (karavī) vr̥uthā
eṭale vyartha chhe, kāraṇ ke koī upāyathī ekād bādhā dūr karavāmān āve, chhatān pratikṣhaṇ
(kṣhaṇ
kṣhaṇ) bījī bījī bādhāo āvī paḍe tevī sambhāvanā chhe.
bhāvārtha :sharīr pratyeno rāg hammeshān santāpajanak chhe, kāraṇ ke tenā aṅge kṣhudhā
tr̥uṣhādi anek vedanāo utpanna thāy chhe, te roganun ghar chhe ane pavitra tathā sundar bhojan
vastrādi vastuo paṇ tenā samparkathī malin, durgandhit ane apavitra thaī jāy chhe.
āvā ghr̥uṇit sharīrane sārun rākhavānī draṣhṭie bhogopabhoganī sāmagrīnī ichchhā karavī te
nirarthak chhe.
vāstavamān sharīrādi santāpanun kāraṇ nathī, parantu tenā pratyeno mamatvabhāv ekatābuddhi
te ja santāpanun kharun kāraṇ chhe. jene sharīr pratye mamatvabhāv nathī, tene sharīrane sārun
rākhavānī buddhie bhogopabhoganī sāmagrīnī chintā ke ichchhā rahetī nathī. 18.
pharīthī shiṣhya kahe chhetyāre dhanādithī paṇ ātmāno upakār thashe, arthāt bhagavan!

Page 58 of 146
PDF/HTML Page 72 of 160
single page version

58 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
संततापायतया कायस्य धनादिना यद्युपकारो न स्यात्तर्हि धनादिनापि न केवलमनशनादि-
तपश्चरणेनेत्यपि शब्दार्थः
आत्मनो जीवस्योपकारोऽनुग्रहो भविष्यतीत्यर्थः
गुरुराह तन्नेति यत्त्वया धनादिना आत्मोपकारभवनं संभाज्यते तन्नास्ति यतः
यज्जीवस्योपकाराय तद्देहस्यापकारकम्
यद्देहस्योपकाराय तज्जीवस्यापकारकम् ।।१९।।
होनेसे यदि धनादिकके द्वारा कायका उपकार नहीं हो सकता, तो आत्माका
उपकार तो केवल उपवास आदि तपश्चर्यासे ही नहीं, बल्कि धनादि पदार्थोंसे भी हो
जायगा
आचार्य उत्तर देते हुए बोले, ऐसी बात नहीं है कारण कि
आतम हित जो करत है, सो तनको अपकार
जो तनका हित करत है, सो जियको अपकार ।।१९।।
अर्थजो जीव (आत्मा)का उपकार करनेवाले होते हैं, वे शरीरका अपकार (बुरा)
करनेवाले होते हैं जो चीजें शरीरका हित या उपकार करनेवाली होती हैं, वही चीजें
आत्माका अहित करनेवाली होती हैं
sharīr satat bādhānun kāraṇ hovāthī tenā upar dhanādithī upakār na thāy, to ātmāno
upakār kevaḷ upavās ādi tapashcharyāthī ja nahi, kintu dhanādithī paṇ thashe, ātmāno
eṭale jīvano upakār eṭale anugrah thashe evo artha chhe.
guru kahe chhetem nathī arthāt dhanādithī tun ātmāno upakār thavo māne chhe, paṇ
tem nathī, kāraṇ keḥ
je ātmāne hit kare, te tanane apakār,
kare hit je dehane, te jīvane apakār. 19.
anvayārtha :[यत् ] je [जीवस्य उपकाराय ] jīvane (ātmāne) upakārak chhe, [तद् ]
te [देहस्य अपकारक ] dehane apakārak [भवति ] chhe [तथा ] ane [यद् ] je [देहस्य उपकाराय ]
dehane upakārak chhe, [तद् ] te [जीवस्य अपकारकं ] jīvane apakārak [भवति ] chhe.

Page 59 of 146
PDF/HTML Page 73 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 59
टीकायदनशनादितपोऽनुष्ठानं जीवस्य पूर्वापूर्वपापक्षणनिवारणाभ्यामुपकाराय
स्यात्तद्देहस्यापकारकं ग्लान्यादिनिमित्तत्वात् यत्पुनर्घनादिकं देहस्य भोजनाद्युपयोगेन
क्षुधाद्युपतापक्षयत्वादुपकाराय स्यात्तज्जीवस्योपार्जनादौ पापजनकत्वेन दुर्गति दुःखनिमित्तत्वाद-
पकारकं स्यादतो जानीहि जीवस्य धनादिना नोपकारगन्धोप्यस्ति धर्मस्यैव तदुपकारत्वात्
विशदार्थदेखो जो अनशनादि तपका अनुष्ठान करना, जीवके पुराने व नवीन
पापोंको नाश करनेवाला होनेके कारण, जीवके लिये उपकारक है, उसकी भलाई करनेवाला
है, वही आचरण या अनुष्ठान शरीरमें ग्लानि शिथिलतादि भावोंको कर देता है, अतः उसके
लिए अपकारक है, उसे कष्ट व हानि पहुँचानेवाला है
और जो धनादिक हैं, वे
भोजनादिकके उपयोग द्वारा क्षुधादिक पीड़ाओंको दूर करनेमें सहायक होते हैं अतः वे
शरीरके उपकारक हैं किन्तु उसी धनका अर्जनादिक पापपूर्वक होता है व पापपूर्वक
होनेसे दुर्गतिके दुःखोंकी प्राप्तिके लिये कारणीभूत है अतः वह जीवका अहित या बुरा
करनेवाला है इसलिए यह समझ रक्खो कि धनादिकके द्वारा जीवका लेशमात्र भी उपकार
नहीं हो सकता उसका उपकारक तो धर्म ही है उसीका अनुष्ठान करना चाहिए
अथवा कायका हित सोचा जाता है, अर्थात् कायके द्वारा होनेवाले उपकारका विचार
किया जाता है देखिये कहा जाता है कि ‘‘शरीरमाद्यं खलु धर्मसाधनम्’’ शरीर धर्म-
ṭīkā :je anashanādi tapanun anuṣhṭhān, jīvanān jūnān ane navān pāpono nāsh
karavāmān tathā dūr karavāmān kāraṇabhūt hovāthī jīvane upakārak chhe, te (tapādi ācharaṇ)
dehane glāni ādinun kāraṇ hovāthī apakārak chhe; ane vaḷī je dhanādik, bhojanādikanā
upayog dvārā kṣhudhādi pīḍāne nāsh karavānun kāraṇ hovāthī sharīrane upakārak chhe, te (dhananā)
upārjanādikamān pāp utpanna thatun hovāthī ane te pāp durgatinā duḥkhanun kāraṇ hovāthī,
jīvane apakārak chhe. māṭe dhanādik dvārā jīvane upakāranī gandh paṇ nathī, kintu dharmano
ja tenā upar upakār chhe, em jāṇ.
bhāvārtha : nishchay anashanādi tapanā anuṣhṭhānathī jūnān tathā navān karmono abhāv
thāy chhe, tethī te jīvane upakārak chhe, parantu te tapādinā anuṣhṭhānathī sharīramān shithilatādi
utpanna thāy chhe, tethī sharīrane te apakārak (ahitakar) chhe.
bhojanādinā bhog dvārā kṣhudhādi pīḍāone dūr karavāmān dhanādik nimitta chhe, tethī
sharīrane upakārak chhe, parantu te dhan kamāvāmān pāp thāy chhe ane pāpathī durgatinān duḥkhonī
prāpti thāy chhe, tethī dhanādik jīvane apakārak
ahitakar chhe.

Page 60 of 146
PDF/HTML Page 74 of 160
single page version

60 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
अत्राह शिष्यः तर्हि कायस्योपकारश्चिन्त्यते इति भगवन् ! यद्येवं तर्हि ‘शरीरमाद्यं खलु
धर्मसाधनम्’ इत्यभिधानात्तस्यापायनिरासाय यत्नः क्रियते न च कायस्यापायनिरासो दुष्कर इति
वाच्यम् ध्यानेन तस्यापि सुकरत्वात् तथा चोक्तम् [तत्त्वानुशासने ]
‘‘यदात्रिकं फलं किंचित्फलमामुत्रिकं च यत्
एतस्य द्विगुणस्यापि ध्यानमेवाग्रकारणम्’’ ।।२१७।।
‘झाणस्स ण दुल्लहं किंपीति च’अत्र गुरुः प्रतिषेधमाह तन्नेति ध्यानेन
कायस्योपकारो न चिन्त्य इत्यर्थः
सेवनका मुख्य साधन-सहारा है इतना ही नहीं, उसमें यदि रोगादिक हो जाते हैं, तो
उनके दूर करनेके लिये प्रयत्न भी किये जाते हैं कायके रोगादिक अपायोंका दूर किया
जाना मुश्किल भी नहीं है, कारण कि ध्यानके द्वारा वह (रोगादिकका दूर किया जाना)
आसानीसे कर दिया जाता है, जैसा कि तत्त्वानुशासनमें कहा है
‘‘यत्रादिकं फलं
किंचित् ।।१९।।
जो इस लोक सम्बन्धि फल हैं, या जो कुछ परलोक सम्बन्धी फल हैं, उन दोनों ही
फलोंका प्रधान कारण ध्यान ही है मतलब यह है कि ‘‘झाणस्स ण दुल्लहं किं पीति च’’
ध्यानके लिये कोई भी व कुछ भी दुर्लभ नहीं है, ध्यानसे सब कुछ मिल सकता है इस विषयमें
आचार्य निषेध करते हैं, कि ध्यानके द्वारा कायका उपकार नहीं चिंतवन करना चाहिए
māṭe samajavun ke dhanādik dvārā jīvane leshamātra upakār thato nathī, jīvano upakār
to nishchay ātmadharmathī ja thāy chhe. 19.
ahīn shiṣhya kahe chhetyāre sharīranā upakār sambandhī vichār karavāmān āve chhe,
bhagavan! jo em hoy to, ‘sharīr kharekhar dharmanun ādya sādhan chhe’e kathanathī teno
(rogādithī) nāsh thato aṭakāvavāne prayatna karavāmān āve chhe ane sharīranā (rogādik)
apāyone (bādhāone) dūr karavā paṇ mushkel nathī
em vāchya chhe, kāraṇ ke dhyān dvārā te
(rogādikanun dūr karavun) sahelāīthī karāy chhe; tathā ‘तत्त्वानुशासन’ shlok 217mān kahyun chhe ke
‘je ā lok sambandhī phaḷ chhe ane je paralok sambandhī phaḷ chhete banne phaḷonun pradhān
kāraṇ dhyān ja chhe.’ ‘dhyānane māṭe kānīpaṇ durlabh nathī.’
ā viṣhayamān āchārya niṣhedh karī kahe chhe‘tem nathī; dhyān dvārā sharīrano upakār
chintavavo joīe nahi’evo artha chhe.

Page 61 of 146
PDF/HTML Page 75 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 61
इतश्चिन्तामणिर्दिव्य इतः पिण्याकखण्डकम्
ध्यानेन चेदुभे लभ्ये क्वाद्रियन्तां विवेकिनः ।।२०।।
टीकाअस्ति कोऽसौ ? चिन्तामणि चिंतितार्थप्रदो रत्नविशेषः किं विशिष्टो ?
दिव्यो देवेनाधिष्ठितः क्व, इत अस्मिन्नेकस्मिन् पक्षे इतश्चान्यस्मिन् पक्षे पिण्याकखण्डकं
कुत्सितमल्पं वा खलखण्डकमस्ति एते च उभे द्वे अपि यदि ध्यानेन लभ्येते अवश्यं लभ्येते
तर्हि कथय क्व द्वयोर्मध्ये कतरस्मिन्नेकस्मिन् विवेकिनो लोभच्छेदविचारचतुरा आद्रियन्तां आदरं
इत चिंतामणि है महत, उत खल टूक असार
ध्यान उभय यदि देत बुध, किसको मानत सार ।।२०।।
अर्थइसी ध्यानसे दिव्य चिंतामणि मिल सकता है, इसीसे खलीकें टुकड़े भी
मिल सकते हैं जब कि ध्यानके द्वारा दोनों मिल सकते हैं, तब विवेकी लोक किस ओर
आदरबुद्धि करेंगे ?
विशदार्थएक तरफ तो देवाधिष्ठित चिन्तित अर्थको देनेवाला चिन्तामणि और
दूसरी ओर बुरा व छोटासा खलीका टुकड़ा, ये दोनों भी यदि ध्यानके द्वारा अवश्य मिल
जाते हैं, तो कहो, दोनोंमेंसे किसकी ओर विवेकी लोभके नाश करनेके विचार करनेमें
चतुर
पुरुष आदर करेंगे ? इसलिए इस लोक सम्बन्धी फल कायकी नीरोगता आदिकी
chhe chintāmaṇi divya jyān, tyān chhe khoḷ asār,
pāme beu dhyānathī, budh māne shun sār? 20.
anvayārtha :[इतः दिव्यः चिन्तामणिः ] ek bāju divya chintāmaṇi chhe, [इतः च
पिण्याकखण्डकम् ] ane bījī bāju khalīno (khoḷano) ṭukaḍo chhe; [चेत् ] jo [ध्यानेन ] dhyān
dvārā [उभे ] banne [लभ्ये ] maḷī shake tem chhe, to [विवेकिनः ] vivekī jano [क्व आद्रियन्ताम् ]
kono ādar karashe?
ṭīkā :chhe. koṇ te? chintāmaṇi arthāt chintit padārtha denār ratnavisheṣh. kevo
(chintāmaṇi)? divya arthāt dev dvārā adhiṣhṭhit. kyān? ek bājue eṭale ek pakṣhe
(chintāmaṇi chhe) ane bījī bājue eṭale bījā pakṣhe kharāb vā halako khalīno (khoḷano)
ṭukaḍo chhe. te beu
banne paṇ jo dhyānathī prāpta thāyavashya maḷī jāyto kaho
bannemānthī kayā ekamān, vivekī jano arthāt lobhano nāsh karavānā vichāramān chatur puruṣho,
ādar karashe? tethī ā lok sambandhī phaḷanī abhilāṣhā chhoḍī paralok sambandhī (lokottar)

Page 62 of 146
PDF/HTML Page 76 of 160
single page version

62 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
कुर्वन्तु तदैहिकफलाभिलाषं त्यकत्वा आमुत्रिकफलसिद्धयर्थमेवात्मा ध्यातव्यः उक्तं च
[तत्त्वानुशासने ]
‘‘यद्धयानं रौद्रमार्त्तं वा यदैहिकफलार्थिनाम्
तस्मादेतत्परित्यज्य धर्म्यं शुक्लमुपास्यताम् ।।’’
अथैवमुद्वोधितश्रद्धानो विनेयः पृच्छति स आत्मा कीदृश इति यो
युष्माभिर्ध्यतव्यतयोपदिष्टः पुमान् स किंस्वरूप इत्यर्थः गुरुराहः
अभिलाषाको छोड़कर परलोक सम्बन्धी फलकी सिद्धि-प्राप्तिके लिये ही आत्माका ध्यान
करना चाहिए
कहा भी है कि, ‘‘यद् ध्यानं रौद्रमार्तं वा’’ ।।२०।।
‘‘वह सब रौद्रध्यान या आर्त्तध्यान है, जो इसलोक सम्बन्धी फलके चाहनेवालेको
होता है इसलिए रौद्र व आर्त्तध्यानको छोड़कर धर्मध्यान व शुक्लध्यानकी उपासना करनी
चाहिए ’’
अब वह शिष्य जिसे समझाये जानेसे श्रद्धान उत्पन्न हो रहा है, पूछता है कि जिसे
आपने ध्यान करने योग्य रूपसे बतलाया है, वह कैसा है ? उस आत्माका क्या स्वरूप
है ? आचार्य कहते हैं
phaḷanī siddhi māṭe ja ātmānun dhyān karavun joīe. ‘तत्त्वानुशासन’shlok. 220mān kahyun
chhe ke
‘je raudradhyān ane ārtadhyān chhe te ā lok sambandhī phaḷanī ichchhā karanārāone
hoy chhe. tethī teno tyāg karīne dharmadhyān ane shukladhyānanī upāsanā karavī joīe.’
bhāvārtha :ek bāju chintāmaṇi ratna chhe ane bījī bājue khoḷano ṭukaḍo chhe.
bannenī prāpti dhyānathī thāy chhe, parantu e banne chījomānthī vivekī puruṣh chintāmaṇi ratnano
ja ādar karashe; tevī rīte dharmī jīv, khoḷanā ṭukaḍā samān ā lok sambandhī parādhīn
indriyajanit sukh je vāstavamān duḥkh chhe teno ādar chhoḍī dharma
shuklarūp dhyānanī
ārādhanā dvārā chintāmaṇi samān vāstavik ātmik sukhanī prāpti karavānun pasand karashe.
māṭe ārta ane raudrae banne dhyānono parityāg karī, ātmasvarūpanī prāpti māṭe
dharma ane shukale banne dhyānonī upāsanā karavī joīe. 20.
‘dhyān karavā yogya chhe,’ evo āpe jeno upadesh āpyo chhe te ātmānun svarūp
shun chhe? evo artha chhe. guru kahe chheḥ

Page 63 of 146
PDF/HTML Page 77 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 63
स्वसंवेदनसुव्यक्तस्तनुमात्रो निरत्ययः
अत्यन्तसौख्यवानात्मा लोकालोकविलोकनः ।।२१।।
टीकाअस्ति ! कोऽसौ ? आत्मा कीद्दशः, लोकालोकविलोकनः लोको
जीवाद्याकीर्णमाकाशं ततोऽन्यदलोकः तौ विशेषेण अशेषविशेषनिष्ठतया लोक्यते पश्यति
जानाति
एतेन ‘‘ज्ञानशून्यं चैतन्यमात्रमात्मा’’ इति सांख्यमतं, बुद्धयादिगुणोज्झितः पुमानिति
यौगमतं च प्रत्युक्तम् प्रतिध्वस्तश्च नैरात्म्यवादो बौद्धानाम् पुन कीदृशः ? अत्यन्तसौख्यवान्
निज अनुभवसे प्रगट है, नित्य शरीरप्रमान
लोकालोक निहारता, आतम अति सुखवान ।।२१।।
अर्थआत्मा लोक और अलोकको देखने जाननेवाला, अत्यन्त अनंत सुख
स्वभाववाला, शरीरप्रमाण, नित्य, स्वसंवेदनसे तथा कहे हुए गुणोंसे योगिजनों द्वारा अच्छी
तरह अनुभवमें आया हुआ है
विशदार्थजीवादिक द्रव्योंसे घिरे हुए आकाशको लोक और उससे अन्य सिफ र्
आकाशको अलोक कहते हैं इन दोनोंको विशेषरूपसे उनके समस्त विशेषोंमें रहते हुए
जो जाननेदेखनेवाला है, वह आत्मा है ऐसा कहनेसे ‘‘ज्ञानशून्यचैतन्यमात्रमात्मा’’ ज्ञानसे
शून्य सिफ र् चैतन्यमात्र ही आत्मा है, ऐसा सांख्यदर्शन तथा ‘‘बुद्ध्यादिगुणोज्झितः पुमान्’’
nij anubhavathī pragaṭ je, nitya sharīr pramāṇ,
lokālok vilokato, ātmā atisukhavān. 21.
anvayārtha :[आत्मा ] ātmā [लोकालोकविलोकनः ] lok ane alokano gnātā
draṣhṭā, [अत्यन्तसौख्यवान् ] atyantaanantsukhasvabhāvavāḷo, [तनुमात्रः ] sharīr pramāṇ,
[निरत्ययः ] avināshī (nitya) ane [स्वसंवेदनसुव्यक्तः अस्ति ] svasamvedan dvārā sārī rīte
vyakta (pragaṭ) chhe(arthāt svasamvedanapratyakṣha chhe).
ṭīkā :chhe. koṇ te? ātmā. kevo (ātmā)? lok ane alokano gnātā
draṣhṭāarthāt jīvādi dravyothī vyāpta ākāsh te lok ane tenāthī anya (ākāsh) te
alokte bannene visheṣharūpathī arthāt asheṣharūpe (kāī paṇ bākī rākhyā vagar) paripūrṇarūpe
je avaloke chhedekhe chhejāṇe chhe, te enāthī (em kahīne)
‘ज्ञानशून्यं चैतन्यमात्रमात्मा’
gnānashūnya chaitanyamātra ja ātmā chheevā sāṅkhyamatanun tathā
‘बुद्धयादिगुणोज्झितः पुमानिति’

Page 64 of 146
PDF/HTML Page 78 of 160
single page version

64 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
अनन्तसुखस्वभावः एतेन सांख्ययौगतन्त्रं प्रत्याहतम् पुनरपि कीदृशस्तनुमात्रः
स्वोपात्तशरीरपरिमाणः एतेन व्यापकं वटकणिकामात्रं चात्मानं वदन्तौ प्रत्याख्यातौ
पुनरपिकीदृशः, निरत्ययः द्रव्यरूपतया नित्यः एतेन गर्भादिमरणपर्यन्तं जीवं प्रतिजानानश्चार्वाको
निराकृतः ननु प्रमाणसिद्धे वस्तुन्येवं गुणवादः श्रेयान्न चात्मनस्तथा प्रमाण-
सिद्धत्त्वमस्तीत्याशंकायामाह स्वसंवेदनसुव्यक्त इति [उक्तं च तत्त्वानुशासने ]
बुद्धि सुख-दुःखादि गुणोंसे रहित पुरुष है, ऐसा योगदर्शन खंडित हुआ समझना चाहिए
और बौद्धोंका ‘नैरात्म्यवाद’ भी खंडित हो गया
फि र बतलाया गया है कि ‘वह आत्मा
सौख्यवान् अनंत सुखस्वभाववाला है’। ऐसा कहनेसे सांख्य और योगदर्शन खंडित हो गया
फि र कहा गया कि वह ‘‘तनुमात्रः’’ ‘अपने द्वारा ग्रहण किये गये शरीरपरिमाणवाला है’
ऐसा कहनेसे जो लोग कहते हैं कि ‘आत्मा व्यापक है’ अथवा ‘आत्मा वटकणिका मात्र
है’ उनका खंडन हो गया
फि र वह आत्मा ‘‘निरत्ययः’’ ‘द्रव्यरूपसे नित्य है’ ऐसा
कहनेसे, जो चार्वाक यह कहता था कि ‘‘गर्भसे लगाकर मरणपर्यन्त ही जीव रहता है,’’
उसका खण्डन हो गया
यहाँ पर किसीकी यह शंका है कि प्रमाणसिद्ध वस्तुका ही गुण-गान करना उचित
है; परन्तु आत्मामें प्रमाणसिद्धता ही नहीं हैवह किसी प्रमाणसे सिद्ध नहीं है तब ऊपर
buddhi ādi (buddhi, sukh, duḥkh ādi) guṇothī rahit puruṣh (ātmā chhe)evā
yogamatanun khaṇḍan karyun tathā 1bauddhonā ‘नैरात्म्यवाद’nun paṇ khaṇḍan thaī gayun.
vaḷī (ātmā) kevo chhe? atyant saukhyavān arthāt anantasukhasvabhāvī chhe. tenāthī
(em kahevāthī) sāṅkhya ane yog mat (darshan)nun khaṇḍan thayun; vaḷī (ātmā) kevo chhe?
‘तनमात्रः’ eṭale pote grahaṇ karelā sharīr pramāṇ chhe. tenāthī (e kathanathī) ātmā vyāpak
chhe athavā ‘वटकणिकामात्रं’ chhe, arthāt ‘ātmā vaḍanā bīj jevo atyant nāno chhe’evun
kahenārāonun khaṇḍan karyun. vaḷī (te ātmā) kevo chhe? ‘निरत्ययः’ eṭale dravyarūpe ātmā
nitya chhe. tenāthī ‘garbhādithī maraṇ paryant ja jīv rahe chhe’evun kahenār chārvākanun khaṇḍan
karyun.
shiṣhyanī āshaṅkā chhe kepramāṇasiddha vastuno ja evo guṇavād ṭhīk (uchit) chhe,
parantu ātmānī tevī pramāṇasiddhatā to nathī, (to uparokta visheṣhaṇothī ātmāno guṇavād
kem sambhave?) evī shaṅkānun samādhān karatān āchārya kahe chhe
१. अभावात्मको मोक्षः ।

Page 65 of 146
PDF/HTML Page 79 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 65
‘‘वेद्यत्वं वेदकत्वं च यत्स्वस्य स्वेन योगिनः
तत्स्वसंवेदनं प्राहुरात्मनोऽनुभवं दृशम् ।।१६१।।’’
इत्येवंलक्षणस्वसंवेदनप्रत्यक्षेण सकलप्रमाणधुर्येण सुष्ठु उक्तैश्च गुणैः संपूर्णतया व्यक्तः
विशदतयानुभूतो योगिभि त्वेकदेशेन
कहे हुए विशेषणोंसे किसका और कैसा गुणवाद ? ऐसी शंका होने पर आचार्य कहते हैं
कि वह आत्मा ‘स्वसंवेदन
सुव्यक्त है,’ स्वसंवेदन नामक प्रमाणके द्वारा अच्छी तरह प्रगट
है ‘‘वेद्यत्वं वेदकत्वं च’’
‘‘जो योगीको खुदका वेद्यत्व व खुदके द्वारा वेदकत्व होता है, बस, वही स्वसंवेदन
कहलाता है अर्थात् उसीको आत्माका अनुभव व दर्शन कहते हैं अर्थात् जहाँ आत्मा
ही ज्ञेय और आत्मा ही ज्ञायक होता है, चैतन्यकी उस परिणतिको स्वसंवेदन प्रमाण कहते
हैं
उसीको आत्मानुभव व आत्मदर्शन भी कहते हैं इस प्रकारके स्वरूपवाले स्वसंवेदन-
प्रत्यक्ष (जो कि सब प्रमाणोंमें मुख्य या अग्रणी प्रमाण है) से तथा कहे हुए गुणोंसे
सम्पूर्णतया प्रकट वह आत्मा योगिजनोंको एकदेश विशदरूपसे अनुभवमें आता है
’’ २१।।
te ātmā ‘स्वसंवेदनसुव्यक्तः’ svasamvedan dvārā sārī rīte vyakta chhe (arthāt ātmā
svasamvedanpratyakṣha chhe), tethī te sambhave chhe.
‘तत्त्वानुशासन’shlo. 161mān kahyun chhe ke
‘yogīne potānā ātmānun ātmā dvārā je vedyapaṇun tathā vedakapaṇun chhe, tene
svasamvedan kahe chhe. te ātmāno anubhav vā darshan chhe.’
āvā prakāranā lakṣhaṇavāḷo svasamvedanpratyakṣha ātmā je sarva pramāṇomān mukhya ā
agraṇī pramāṇ chhe, tenāthī tathā ukta guṇothī sārī rīte sampūrṇapaṇe vyakta (pragaṭ) chhe,
te yogīone ekadesh vishadarūpathī anubhavavāmān āve chhe.
bhāvārtha :ā shlokamān āchārye, (1) lokalokane jāṇanār, (2) atyant
anantasukhasvabhāvavāḷo, (3) sharīr pramāṇ, (4) avināshī ane (5) svasamvedanagamya
ātmānān āvān pāñch visheṣhaṇo āpī ātmānī vishiṣhṭhatā darshāvī chhe. tenī spaṣhṭatā ā
pramāṇe chheḥ
(1) sarvagnano ātmā lokālokane jāṇe chhe. e vyavahāranayanun kathan chhe, paṇ teno
artha e nathī ke teo jāṇatā ja nathī. teo jāṇe to chhe, parantu par padārthonī sāthe ekatā

Page 66 of 146
PDF/HTML Page 80 of 160
single page version

66 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
karī (ekamek thaī) jāṇatā nathī. jo teo ekatā karī jāṇe to teo anya jīvonā rāg
dveṣhanā kartā ane te jīvonā sukhduḥkhanā bhoktā thāyje kadī bane nahi.
darpaṇanī jem ātmāmān (gnānamān) evī nirmaḷatā chhe ke traṇ lokanā sarva padārtho
temān pratibimbit thāy chhe. tethī potānā ātmāne jāṇatān badhā padārtho temān jaṇāī jāy
chhe.
kevaḷagnānanī ek samayanī paryāy, traṇ lokanā anant padārtho, temanā pratyekanā
anantanant guṇo ane darek guṇanī trikālavartī anantanant paryāyone, yugapat (ekī
sāthe) jem chhe tem jāṇe chhe; arthāt je dravyanī je paryāy je kāle je kṣhetre thaī gaī hoy,
thavānī hoy ane thatī hoy tem ja te te paryāyone anukūḷ je je bāhya nimitto hoy,
te badhānne kevaḷī bhagavān ekī sāthe jem chhe tem jāṇe chhe. evun temanā gnānanun achintya
sāmarthya chhe.
sarvagnanī shakti viṣhe shrī pravachanasāramān kahyun chhe keḥ
‘‘.....have, ek gnāyakabhāvano sarva gneyone jāṇavāno svabhāv hovāthī, krame pravartatā,
anant, bhūtvartamānbhāvi vichitra paryāyasamūhavāḷān, agādhasvabhāv ane gambhīr evān
samasta dravyamātranejāṇe ke te dravyo gnāyakamān kotarāī gayā hoy, chītarāī gayā hoy, daṭāī
gayā hoy, khodāī gayā hoy, ḍūbī gayā hoy, samāī gayā hoy, pratibimbit thayān hoy em
ek kṣhaṇamān ja je (shuddha ātmā) pratyakṣha kare chhe......’’ (gāthā 200ṭīkā)
‘‘te (jīvādi) dravya jātionā samasta vidyamān ane avidyamān paryāyo,
tātkālik (vartamān) paryāyonī māphak, vishiṣhṭatāpūrvak (potapotānā bhinnabhinna svarūpe)
gnānamān varte chhe. (gāthā37)
‘‘je (paryāyo) adyāpi utpanna thayā nathī tathā je utpanna thaīne vilay pāmī gayā
chhe, te (paryāyo) kharekhar avidyamān hovā chhatān, gnān prati niyat hovāthī (gnānamān
nishchit
sthirchoṇṭelān hovāthī, gnānamān sīdhān jaṇātān hovāthī) gnānapratyakṣha vartatā thakā,
pattharanā stambhamān kotarāelā bhūt ane bhāvi devonī (tīrthaṅkaradevonī) māphak potānun svarūp
akampapaṇe (gnānane) arpatā evā (te paryāyo) vidyamān ja chhe.’’ (gāthā
38 ṭīkā)
‘‘.....ā rīte ātmānī adbhūt gnānashakti ane dravyonī adbhut gneyatvashaktine
līdhe kevaḷagnānamān samasta dravyonā traṇe kāḷanā paryāyonun ek ja samaye bhāsavun aviruddha
chhe.’’ (gā. 37
bhāvārtha)