Ishtopdesh-Gujarati (simplified iso15919 transliteration). Shlok: 22-26.

< Previous Page   Next Page >


Combined PDF/HTML Page 5 of 8

 

Page 67 of 146
PDF/HTML Page 81 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 67
अत्राह शिष्यः यद्येवमात्मास्ति तस्योपास्तिः कथमिति स्पष्टम् आत्मसेवोपायप्रश्नोऽयम्
यहाँ पर शिष्य कहता है कि यदि इस तरहका आत्मा है तो उसकी उपासना कैसे
की जानी चाहिए ? इसमें आत्मध्यान या आत्मभावना करनेके उपायोंको पूछा गया है
(2) ātmā anantasaukhyavān chhe eṭale ke ātmānā dravyasvabhāvamān atīndriy
anant sukh chhe. āvun paripūrṇa sukh sarvagna bhagavānane ja hoy, 1kāraṇ ke
(1) ghātikarmonā abhāvane līdhe, (2) pariṇām (pariṇaman) koī upādhi nahī hovāthī
ane (3) kevaḷagnān niṣhkamp
sthiranākuḷ hovāne līdhe, kevaḷagnān sukhasvarūp ja chhe,
joke ātmāne sansār - avasthāmān karma sāthe sambandh hovāthī te guṇ vibhāvarūp
pariṇame chhe, te vāstavik sukharūp pariṇamato nathī, parantu jyāre ātmā ghātikarmathī sarvathā
mukta thāy chhe arthāt svātmopalabdhine prāpta kare chhe, tyāre te guṇano pūrṇa vikās thatān
ātmā anantasukhasvabhāvarūp pariṇame chhe.
(3) vyavahāranayathī ā jīv nāmakarmaprāpta deh pramāṇ chhe, parantu nishchayanayathī te
lokākāsh pramāṇ asaṅkhyātapradeshī chhe. joke vyavahāranayathī te pradeshonā saṅkochavistār sahit
chhe. topaṇ siddha avasthāmān saṅkoch
vistārathī rahit sharīr pramāṇe teno ākār chhe.2
(4) dravyārthikanayathī ātmā ṭaṅkotkīrṇa gnānanā akhaṇḍ svabhāve dhruv chheavināshī
chhe, parantu paryāyārthikanaye te utpādvyay sahit chhe, arthāt pratikṣhaṇ vināshik chhe.
(5) ātmā svasamvedanagamya chhe. ‘अहं अस्मि’ hun chhun evā antarmukhākārarūpathī je
gnān athavā anubhav thāy chhe, tenāthī ātmānī sattā svataḥsiddha thāy chhe. gnānījanane
antarbāhya jalpo athavā saṅkalpono parityāg karī ātmasvarūpanun ātmā dvārā ātmāmān ja
je anubhav yā vedan thāy chhe, te svasamvedan chhe. ā svasamvedananī apekṣhāe ātmā pratyakṣha
chhe.
jyān ātmā ja gney ane ātmā ja gnāyak hoy chhe, tyān chaitanyanī te pariṇatine
svasamvedan pramāṇ kahe chhe. tene ātmānubhav yā ātmadarshan paṇ kahe chhe. 21.
ahīn shiṣhya kahe chhe ke jo ātmā āvā prakārano chhe, to tenī upāsanā kevī rīte
karavī joīe? ātmaupāsanānā upāyano ā prashna chhee spaṣhṭa chhe.
1. juo, shrī pravachanasārgu. āvr̥utti gā. 60 bhāvārtha.
2. juo, shrī paramātmaprakāshakgā. 43/
2 bhāvārtha ane dravyasaṅgrah gāthā10.

Page 68 of 146
PDF/HTML Page 82 of 160
single page version

68 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
गुरुराह
संयम्य करणग्राममेकाग्रत्वेन चेतसः
आत्मानमात्मवान्न् ध्यायेदात्मनैवात्मनि स्थितम् ।।२२।।
टीकाध्यायेत् भावयेत् कोऽसौ ? आत्मवान् गुप्तेन्द्रियमना ध्वस्तस्वायत्तवृतिर्वा
कं ? आत्मानं यथोक्तस्वभावं पुरुषम् केन ? आत्मनैव स्वसंवेदनरूपेण स्वेनैव तज्ज्ञप्तौ
करणान्तराभावात्
आचार्य कहते हैं
मनको कर एकाग्र, सब इन्द्रियविषय मिटाय
आतमज्ञानी आत्ममें, निजको निजसे ध्याय ।।२२।।
अर्थमनकी एकाग्रतासे इन्द्रियोंको वशमें कर ध्वस्त-नष्ट कर दी है, स्वच्छन्द
वृत्ति जिसने ऐसा पुरुष अपनेमें ही स्थित आत्माको अपने ही द्वारा ध्यावे
विशदार्थजिसने इन्द्रिय और मनको रोक लिया है अथवा जिसने इन्द्रिय और
मनकी उच्छृंखला एवं स्वैराचाररूप प्रवृत्तिको ध्वस्त कर दिया है, ऐसा आत्मा जिसका
स्वरूप पहिले (नं
२१ के श्लोकमें) बता आये हैं, आत्माको आत्मासे ही यानी स्वसंवेदनरूप
āchārya kahe chheḥ
indriyviṣhayo nigrahī, man ekāgra lagāy,
ātmāmān sthit ātmane, gnānī nijathī dhyāy. 22
anvayārtha :[चेतसः ] (bhāv) mananī [एकाग्रत्वेन ] ekāgratāthī [करणग्रामं ]
indriyonā samūhane [संयम्य ] vash karī [आत्मवान् ] ātmavān puruṣhe [आत्मनि ] potānāmān
(ātmāmān) [स्थितं ] sthit [आत्मानं ] ātmāne [आत्मना एव ] ātmā dvārā ja [ध्यायेत् ]
dhyāvo joīe.
ṭīkā :dhyāvavo joīebhāvavo joīe. koṇe? ātmavān (puruṣhe) arthāt
jeṇe indriyo ane manane gopavel chhe. (sanyamamān rākhel chhe) athavā jeṇe indriyo ane
mananī svairāchārarūp (svachchhand) pravr̥uttino nāsh karī dīdho chhe evā ātmāe. kone
(dhyāvavo)? ātmāne eṭale jeno svabhāv pahelān (shlok 21mān) batāvyo chhe tevā puruṣhane
(ātmāne); shā vaḍe? ātmā vaḍe ja arthāt svasamvedanarūp potāthī ja (pratyakṣha gnānathī ja)

Page 69 of 146
PDF/HTML Page 83 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 69
उक्तं च [तत्त्वानुशासने ]
स्वपरज्ञप्तिरूपत्वात् न तस्य करणान्तरम्
ततश्चिन्तां परित्यज्य स्वसंवित्यैव वेद्यताम् ।।१६२।।
क्व तिष्ठन्तमित्याह, आत्मनि स्थितं, वस्तुतः सर्वभावानां स्वरूपमात्राधारत्वात् किं
कृत्वा ? संयम्य रूपादिभ्यो व्यावृत्य किं ? करणग्रामं चक्षुरादीन्द्रियगणम् केनोपायेन ?
एकाग्रत्वेन एकं विवक्षितमात्मानं तद् द्रव्यं पर्यायो वा अग्रं प्राधान्येनालम्बनं विषयो यस्य अथवा
प्रत्यक्ष ज्ञानसे ही ध्यावे, कारण कि स्वयं आत्मामें ही उसकी ज्ञप्ति (ज्ञान) होती है उस
ज्ञप्तिमें और कोई करणान्तर नहीं होते जैसा कि तत्त्वानुशासनमें कहा है
‘‘स्वपरज्ञप्तिरूपत्वात्’’
‘‘वह आत्मा स्वपर-प्रतिभासस्वरूप है वह स्वयं ही स्वयंको जानता है, और परको
भी जानता है उसमें उससे भिन्न अन्य करणोंकी आवश्यकता नहीं है इसलिए चिन्ताको
छोड़कर स्वसंवित्ति-स्वसंवेदनके द्वारा ही उसे जानो, जो कि खुदमें ही स्थित है कारण
कि परमार्थसे सभी पदार्थ स्वरूपमें ही रहा करते हैं इसके लिए उचित है कि मनको
एकाग्र कर चक्षु आदिक इन्द्रियोंकी अपने-अपने विषयों (रूप आदिकों)से व्यावृत्ति करे ’’
यहाँ पर संस्कृतटीकाकार पंडित आशाधरजीने ‘एकाग्र’ शब्दके दो अर्थ प्रदर्शित किये हैं
(dhyāvavo joīe), kāraṇ ke te gnaptimān bījā karaṇ (sādhan)no abhāv chhe. (svayam ātmā
ja gnaptinun sādhan chhe.)
‘तत्त्वानुशासन’shlok 162mān kahyun chhe keḥ
‘te ātmā svapar gnaptirūp hovāthī (arthāt te svayam svane ane parane paṇ
jāṇato hovāthī tene (tenāthī bhinna) anya karaṇano (sādhanano) abhāv chhe. māṭe chintāne
chhoḍī svasamvitti (eṭale svasamvedan) dvārā ja tene jāṇavo joīe.’
(shiṣhye) pūchhyunkyān rahelā (ātmāne)? ātmāmān sthit (thayelāne), kāraṇ ke
vastutaḥ (vāstavik rīte) sarva padārthone svarūpamātra ja ādhār chhe (arthāt sarva padārtho
potapotānā svarūpamān ja sthit hoy chhe). shun karīne? rūpādi (viṣhayo)thī rokīne (sanyamit
karīne) arthāt pāchhī vāḷīne. kone? indriyonā samūhane
eṭale chakṣhu ādi indriygaṇane.
kayā upāyathī? ekāgrapaṇāthīarthāt ek eṭale vivakṣhit ātmā te dravya vā paryāy
te agra eṭale pradhānapaṇe avalambanabhūt viṣhay chhe, jenote ekāgra;

Page 70 of 146
PDF/HTML Page 84 of 160
single page version

70 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
एकं पूर्वापरपर्यायाऽनुस्यूतं अग्रमात्मग्राह्यं यस्य तदेकाग्रं तद्भावेन कस्य ? चेतसो मनसः
अयमर्थो यत्र क्वचिदात्मन्येव वा श्रुतज्ञानावष्टम्भात् आलम्बितेन मनसा इन्द्रियाणि निरुद्धय
स्वात्मानं च भावयित्वा तत्रैकाग्रतामासाद्य चिन्तां त्यक्त्वा स्वसंवेदनेनैवात्मानमनुभवेत्
उक्तं च
‘‘गहियं तं सुअणाणा पच्छा संवेयणेण भाविज्ज
जो ण हु सुयमवलंवइ सो मुज्झइ अप्पसब्भावो ।।’’
एक कहिए विवक्षित कोई एक आत्मा, अथवा कोई एक द्रव्य, अथवा पर्याय, वही है अग्र
कहिए प्रधानतासे आलम्बनभूत विषय जिसका ऐसे मनको कहेंगे ‘एकाग्र’
अथवा एक
कहिए पूर्वापर पर्यायोंमें अविच्छिन्नरूपसे प्रवर्तमान द्रव्य-आत्मा वही है, अग्र-आत्मग्राह्य
जिसका ऐसे मनको एकाग्र कहेंगे
सारांश यह है, कि जहाँ कहीं अथवा आत्मामें ही श्रुतज्ञानके सहारेसे भावनायुक्त
हुए मनके द्वारा इन्द्रियोंको रोक कर स्वात्माकी भावना कर उसीमें एकाग्रताको प्राप्त कर
चिन्ताको छोड़ कर स्वसंवेदनके ही द्वारा आत्माका अनुभव करे
जैसा कि कहा भी है
‘‘गहियं तं सुअणाणा’’
अर्थ‘‘उस (आत्मा)को श्रुतज्ञानके द्वारा जानकर पीछे संवेदन (स्वसंवेदन)में
अनुभव करे जो श्रुतज्ञानका आलम्बन नहीं लेता वह आत्मस्वभावके विषयमें गड़बड़ा जाता
ekāgrano bījo arthaḥ
ek eṭale pūrvāpar paryāyomān anusyūtarūpathī (avichchhinnarūpathī) pravartamān agra
eṭale ātmā jenote ekāgratenā bhāvathī eṭale ekāgratāthī.
konā? chittanā(bhāv) mananā. teno ā artha chhejyān kahīn athavā ātmāmān ja
shrutagnānanī sahāyathī, mananā ālamban dvārā indriyone rokīne tathā potānā ātmāne bhāvīne
temān ekāgratā prāpta karī, chintā chhoḍī, svasamvedan dvārā ja ātmāno anubhav karavo.
‘अनगारधर्मामृततृतीय अध्याय’mān kahyun chhe ke
‘tene (ātmāne) shrutagnān dvārā grahaṇ karī (jāṇī) samvedan (svasamvedan) dvārā
anubhav karavo. je shrutagnānanun avalamban leto nathī te ātmasvabhāvanā viṣhayamān muñjhāī
jāy chhe (gabharāī jāy chhe).
tathā ‘समाधिशतक’shlok 32mān kahyun chhe keḥ

Page 71 of 146
PDF/HTML Page 85 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 71
तथा च [समाधितंत्रे ]प्रच्याव्य विषयेभ्योऽहं मां मयैव मयि स्थितम्
बोधात्मानं प्रपन्नोऽस्मि परमानन्दनिर्वृतम् ।।३२।।
है इसी तरह यह भी भावना करे कि जैसा कि पूज्यपादस्वामीके समाधिशतकमें कहा
है‘‘प्राच्याव्य विषयेभ्योऽहं’’
‘‘मैं इन्द्रियोंके विषयोंसे अपनेको हटाकर अपनेमें स्थित ज्ञानस्वरूप एवं
परमानन्दमयी आपको अपने ही द्वारा प्राप्त हुआ हूँ ।।२२।।
‘hun indriyonā viṣhayothī haṭhāvī potānāmān sthit gnānasvarūp tathā paramānandamayī
ātmāne ātmā dvārā prāpta thayo chhun.’
bhāvārtha :pratham shrutagnān dvārā ātmāne jāṇavo, pachhī ātmāmān ekāgra thavāthī
indriyonī bāhya pravr̥utti svayam aṭakī jashe arthāt temanī svachchhand pravr̥uttino nāsh thashe ane te
ekāgratāthī anya chintāno nirodh thaī dhyānāvasthāmān svasamvedan dvārā ātmāno anubhav
thashe.
‘‘je gnān pāñch indriy ane chhaṭhṭhā man dvārā pravartatun hatun, te gnān sarva bājuthī
sameṭāī nirvikalpa anubhavamān kevaḷ svarūpasanmukh thayun, kem ke ā gnān kṣhayopashamarūp chhe.
te ek kāḷamān ek gneyane ja jāṇī shake. have te ja gnān svarūp jāṇavāne pravartyun tyāre
anyane jāṇavānun sahej ja bandh thayun. tyān evī dashā thaī ke bāhya anek shabdādik vikār
hovā chhatān paṇ svarūpadhyānīne tenī kāī khabar nathī. e pramāṇe matignān paṇ svarūpasanmukh
thayun. vaḷī nayādikanā vichāro maṭavāthī shrutagnān paṇ svarūpasanmukh thayun......tethī je gnān
indriyo ane man dvārā pravartatun hatun te ja gnān have nij anubhavamān pravarte chhe, tathāpi
ā gnānane atīndriy kahīe chhīe
1.’’
ātmā svapar pratibhāsasvarūp chhe arthāt svapar prakāshak chhe. te svayam potāne
jāṇatān par jaṇāī jāy chhe, tethī jāṇavā māṭe tene bījān karaṇonī (sādhanonī) āvashyakatā
rahetī nathī.
svasamvedanamān gnaptikriyānī niṣhpatti māṭe bījun koī karaṇ athavā sādhakatam hetu
nathī, kāraṇ ke ātmā svayam svapar gnaptirūp chhe. māṭe kāraṇāntaranī (bījā kāraṇanī)
chintā chhoḍī svagnapti dvārā ja ātmāne jāṇavo joīe. 22
1. mokṣhamārga prakāshakgu. ā. shrī ṭoḍaramallajīnī rahasyapūrṇa chiṭhṭhīpr̥u. 345.

Page 72 of 146
PDF/HTML Page 86 of 160
single page version

72 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
अथाह शिष्यः ! आत्मोपासनया किमिति भगवन्नात्मसेवनया किं प्रयोजनं स्यात् ?
फलप्रतिपत्तिपूर्वकत्वात् प्रेक्षावत्प्रवृत्तेरितिपृष्टः सन्नाचष्टे :
अज्ञानोपास्तिरज्ञानं ज्ञानं ज्ञानिसमाश्रयः
ददाति यत्तु यस्मास्ति सुप्रसिद्धमिदं वचः ।।२३।।
टीकाददाति कासौ, अज्ञानस्य देहादेर्मूढभ्रान्तसंदिग्धगुर्वादेर्वा उपास्तिः सेवा किं ?
यहाँ पर शिष्यका कहना है कि भगवन् ! आत्मासे अथवा आत्माकी उपासना करनेसे
क्या मतलब सधेगाक्या फल मिलेगा ? क्योंकि विचारवानोंकी प्रवृत्ति तो फलज्ञानपूर्वक हुआ
करती है, इस प्रकार पूछे जाने पर आचार्य जवाब देते हैं
अज्ञभक्ति अज्ञानको, ज्ञानभक्ति दे ज्ञान
लोकोक्ती जो जो धरे, करे सो ताको दान ।।२३।।
अर्थअज्ञान कहिये ज्ञानसे रहित शरीरादिककी सेवा अज्ञानको देती है, और
ज्ञानी पुरुषोंकी सेवा ज्ञानको देती है यह बात प्रसिद्ध है, कि जिसके पास जो कुछ होता
है, वह उसीको देता है, दूसरी चीज़ जो उसके पास है नहीं, वह दूसरेको कहाँसे देगा ?
विशदार्थअज्ञान शब्दके दो अर्थ हैं, एक तो ज्ञान रहित शरीरादिक और दूसरे
pachhī shiṣhya pūchhe chhe‘bhagavan! ātmānī upāsanānun prayojan shun?
arthāt ātmānī sevāthī sho matalab sare? kāraṇ ke vichāravānonī pravr̥utti to phaḷagnānapūrvak
hoy chhe.
evī rīte pūchhavāmān āvatān āchārya kahe chheḥ
agnabhakti agnānane, gnānbhakti de gnān,
lokokti‘je je dhare, kare te tenun dān.’ 23.
anvayārtha :[अज्ञानोपास्ति ] agnānanī (arthāt gnānarahit sharīrādinī) upāsanā
(sevā) [अज्ञानं ददाति ] agnān āpe chhe (arthāt agnānanī upāsanāthī agnānanī prāpti
thāy chhe), [ज्ञानिसमाश्रयः ] ane gnānīnī sevā [ज्ञानं ददाति ] gnān āpe chhe (arthāt gnānī
puruṣhonī sevāthī gnānanī prāpti thāy chhe). [यत् तु यस्य अस्ति तद् एव ददाति ] jenī pāse
je hoy chhe te ja āpe chhe, [इदं सुप्रसिद्धं वचः ] e suprasiddha vāt chhe.
ṭīkā :āpe chhe. koṇ te? agnānanī upāsanāarthāt agnān eṭale

Page 73 of 146
PDF/HTML Page 87 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 73
अज्ञानं, मोहभ्रमसन्देहलक्षणं तथा ददाति कासौ ? ज्ञानिनः स्वभावस्यात्मनो ज्ञानसंपन्नगुर्वादेर्वा
समाश्रयः अनन्यपरया सेवनम् किं ? ज्ञानं स्वार्थावबोधम्
उक्तं च
ज्ञानमेव फलं ज्ञाने ननु श्लाध्यमनश्वरम्
अहो मोहस्य माहात्म्य मन्यदप्यत्र मृग्यते ।।
मिथ्याज्ञान (मोह-भ्रांति-संदेह)वाले मूढ़-भ्रांत तथा संदिग्ध गुरु आदिक सो इनकी उपासना
या सेवा अज्ञान तथा मोह-भ्रमव संदेह लक्षणात्मक मिथ्याज्ञानको देती है और ज्ञानी
कहिये, ज्ञानस्वभाव आत्मा तथा आत्मज्ञानसम्पन्न गुरुओंकी तत्परताके साथ सेवा,
स्वार्थावबोधरूप ज्ञानको देती है
जैसा कि श्री गुणभद्राचार्यने आत्मानुशासनमें कहा है
‘‘ज्ञानमेव फलं ज्ञाने’’
ज्ञान होनेका फल, प्रशंसनीय एवं अविनाशी ज्ञानका होना ही है, यह निश्चयसे
जानो अहो ! यह मोहका ही माहात्म्य है, जो इसमें ज्ञानको छोड़ कुछ और ही फल
ढूँढ़ा जाता है ज्ञानात्मासे ज्ञानकी ही प्राप्ति होना न्याय है इसलिए हे भद्र ! ज्ञानीकी
उपासना करके प्रगट हुई है स्व पर विवेकरूपी ज्योति जिसको ऐसा आत्मा, आत्माके द्वारा
आत्मामें ही सेवनीय है, अनन्यशरण होकर भावना करनेके योग्य है
’’ ।।२३।।
sharīrādisambandhī mithyā bhrānti athavā sandigdha (agnānī) guru ādik tenī upāsanā
sevā. shun (āpe chhe)? agnānane arthāt mohbhramsandehalakṣhaṇavāḷā agnānane
(mithyāgnānane); tathā āpe chhe, koṇ te? gnānīnīarthāt gnānasvabhāv ātmānī vā
ātmagnānasampanna guru ādinīsevā arthāt ananyaparāthī (tatparatāthī) sevā. shun. (āpe
chhe)? gnān arthāt svārthāvabodhalakṣhaṇavāḷun gnān (āpe chhe).
shrī guṇabhadrāchārye ‘आत्मानुशासन’ shlo175mān kahyun chhe keḥ
‘gnānanun (gnānanī upāsanānun) phaḷ, prashansanīy avināshī samyakgnān ja chhe. e
nishchayathī jāṇo. aho! e mohanun ja māhātmya chhe ke (gnānane chhoḍī) ahīn paṇ (eṭale
ā upāsanāmān paṇ) bījun shodhe chhe.’
shiṣhya pūchhe chheā bābatamān shun draṣhṭānta chhe?
āchārya kahe chhe‘यत्तु यस्यास्ति तदेव ददाति eno artha e chhe ke jenī pāse je
hoy te ja āpe chhearthāt jene svādhīn je chhe, te tenī upāsanā karavāmān āvatān āpe

Page 74 of 146
PDF/HTML Page 88 of 160
single page version

74 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
को अत्र दृष्टान्त इत्याह यदित्यादि ददातीत्यत्रापि योज्यं ‘तुं अवधारणे’ तेनायमर्थः
संपद्यते यद्येव यस्य स्वाधीनं विद्यते स सेव्यमानं तदेव ददातीत्येतद्वाक्यं लोके सुप्रतीतमतो
भद्र ज्ञानिनमुपास्य समुजृम्भितस्वपरविवेकज्योतिरजस्रमात्मानमात्मनि सेवस्व
अत्राप्याह शिष्यः ज्ञानिनोध्यात्मस्वस्थस्य किं भवतीति निष्पन्नयोग्यपेक्षया स्वात्मध्यान-
फलप्रश्नोयम्
गुरुराह
परीषहाद्यविज्ञानादास्रवस्य निरोधिनी
जायतेऽध्यात्मयोगेन कर्मणामाशु निर्जरा ।।२४।।
यहाँ फि र भी शिष्य कहता है कि अध्यात्मलीन ज्ञानीको क्या फल मिलता है ?
इसमें स्वात्मनिष्ठ योगीकी अपेक्षासे स्वात्मध्यानका फल पूछा गया है आचार्य कहते हैं
परिषहादि अनुभव बिना, आतम-ध्यान प्रताप
शीघ्र ससंवर निर्जरा, होत कर्मकी आप ।।२४।।
chhe. ā vākya lokamān supratīt chhe. tethī he bhadra! gnānīnī upāsanā karīne pragaṭ thaī chhe,
sva-par vivekarūpī jyoti jenī evā ātmāne ātmā dvārā ātmāmān ja nirantar sev.
bhāvārthaḥagnānīnī upāsanā karavāthī agnānanī ane gnānīnī upāsanā
karavāthī gnānanī prāpti thāy chhe, kāraṇ ke jenī pāse je hoy te ja prāpta thāy. māṭe jene
sva
paranā bhedavignānanī jyoti pragaṭ thaī chhe, teṇe ātmānī ātmā vaḍe ātmāmān ja
nirantar upāsanā karavī yogya chhe. 23.
ahīn, vaḷī shiṣhya kahe chheadhyātmalīn gnānīne shun thāy chhe (shun phaḷ maḷe chhe)?
niṣhpanna (svātmaniṣhṭha) yogīnī apekṣhāe svātmadhyānanā phaḷano ā prashna chhe.
āchārya kahe chheḥ
ātmadhyānanā yogathī, parīsaho na vedāy,
shīghra sasamvar nirjarā, āsravrodhan thāy. 24.
anvayārtha :[अध्यात्मयोगेन ] adhyātmayogathī (ātmāmān ātmānā [परीषहाद्य-
विज्ञानात् ] parīṣhahādikano (manuṣhya, tiryañch, devādinā ghor upasargo athavā kaṣhṭo ādino)

Page 75 of 146
PDF/HTML Page 89 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 75
टीकाजायते भवति कासौ ? निर्जरा एकदेशेन संक्षयो विश्लेष इत्यर्थः केषां ?
कर्मणां सिद्धयोग्यपेक्षयाऽशुभानां च शुभानां साध्ययोग्यपेक्षया त्वसद्वेद्यादीनां कर्मणाम् कथमाशु
सद्यः। केन ? अध्यात्मयोगेन आत्मन्यात्मनः प्रणिधानेन, किं केवला ? नेत्याहनिरोधिनी
प्रतिषेधयुक्ता, कस्यास्रवस्यागमनस्य कर्मणामित्यत्रापि योज्यम् कुत इत्याह, परीषहाणां
क्षुधादिदुःखभेदानामादिशब्दाद्देवादिकृत्तोपसर्गबाधानां चाविज्ञानादसंवेदनात्
तथा चोक्तम्
अर्थआत्मामें आत्माके चिंतवनरूप ध्यानसे परीषहादिकका अनुभव न होनेसे
कर्मोंके आगमनको रोकनेवाली कर्म-निर्जरा शीघ्र होती है
विशदार्थअध्यात्मयोगसे आत्मामें आत्माका ही ध्यान करनेसे कर्मोंकी निर्जरा
(एकदेशसे कर्मोंका क्षय हो जाना, कर्मोंका सम्बन्ध छूट जाना) हो जाती है उसमें भी
जो सिद्धयोगी हैं, उनके तो अशुभ तथा शुभ दोनों ही प्रकारोंके कर्मोंकी निर्जरा हो जाती
है
और जो साध्ययोगी हैं, उनके असातावेदनीय आदि अशुभ कर्मोंकी निर्जरा होती है
कोरी निर्जरा होती हो सो बात नहीं है अपि तु भूख-प्यास आदि दुःखके भेदों (परीषहों)
anubhav (vedan) nahi hovāthī (upasargādi taraph lakṣha nahi hovāthī) [आस्रवस्य ]
(karmonā) āsravane (āgamanane) [निरोधिनी ] rokavāvāḷī [कर्मणां निर्जरा ] karmonī nirjarā
[आशु ] shīghra [जायते ] thāy chhe.
ṭīkā :thāy chhe. koṇ te? nirjarā arthāt (karmono) ekadesh saṅkṣhayavishleṣh
athavā sambandh chhūṭavo te (kharī paḍavun te) evo artha chhe. konī (nirjarā)? karmonī;
siddhayogīnī apekṣhāe (arthāt je siddhayogī chhe tenān to) ashubh tathā shubh karmonī
nirjarā ane sādhyayogīnī apekṣhāe asātāvedanīy ādinī nirjarā thāy chhe. kevī
rīte? shīghra
jaladī. shā vaḍe? adhyātmayog dvārā eṭale ātmāmān ātmānā dhyānathī.
shun keval (nirjarā thāy chhe)? (gurue) kahyun, ‘‘nā, ‘nirodhinī shabda pratiṣhedh (niṣhedh)
batāve chhe.’’ kono (pratiṣhedh)? āsravano
karmonā āgamanano, em ahīn samajavun.
kahyun, ‘shāthī’? parīṣhahonoarthāt kṣhudhā ādi duḥkhanā bhedorūp parīṣhahono tathā
‘ādi’ shabdathī devo vagerethī karelā upasarganī bādhāno anubhav (vedan) nahi hovāthī
(bādhā taraph upayog nahi hovāthī) athavā tenun samvedan nahi hovāthī (karmonā
āgamanane āsravane rokavārūp) jūnān karmanī nirjarā sāthe samvar paṇ thāy chhe.
vaḷī ‘आत्मानुशासन’shlok 246mān kahyun chhe keḥ

Page 76 of 146
PDF/HTML Page 90 of 160
single page version

76 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
‘यस्य पुण्यं च पापं च निष्फलं गलति स्वयम्
स योगी तस्य निर्वाणं न तस्य पुनरास्रवः’ ।।।।
तथा च[तत्त्वानुशासने ]
‘तथा ह्यचरमाङ्गस्य ध्यानमभ्यस्यतः सदा
निर्जरा संवरश्चास्य सकलाशुभकर्मणाम् ।।२२५।।
अपि च[समाधितन्त्रे ]
की तथा देवादिकोंके द्वारा किये गये उपसर्गोंकी बाधाकों अनुभवमें न लानेसे कर्मोंके
आगमन (आस्रव) को रोक देनेवाली निर्जरा भी होती है
जैसा कि कहा भी है :
‘‘यस्य पुण्यं च पापं च’’
‘‘जिसके पुण्य और पापकर्म, बिना फल दिये स्वयमेव (अपने आप) गल जाते
हैंखिर जाते हैं, वही योगी है उसको निर्वाण हो जाता है उसके फि र नवीन कर्मोंका
आगमन नहीं होता इस श्लोक द्वारा पुण्य-पापरूप दोनों ही प्रकारके कर्मोंकी निर्जरा होना
बतलाया है और भी तत्त्वानुशासनमें कहा है‘‘तथा ह्यचरमांगस्य’’
चरमशरीरीके ध्यानका फल कह देनेके बाद आचार्य अचरमशरीरीके ध्यानका फल
बतलाते हुए कहते हैंकि जो सदा ही ध्यानका अभ्यास करनेवाला है, परन्तु जो
अचरमशरीरी है, (तद्भवमोक्षगामी नहीं है) ऐसे ध्याताको सम्पूर्ण अशुभ कर्मोंकी निर्जरा व
संवर होता है
अर्थात् बह प्राचीन एवं नवीन समस्त अशुभ कर्मोंका संवर तथा निर्जरा
करता है इस श्लोक द्वारा पापरूप कर्मोंकी ही निर्जरा व उनका संवर होना बतलाया
‘jenān puṇya ane pāp karma phaḷ āpyā vinā svayamev (potānī meḷe ja) gaḷī
(jharī) jāy chhe, te yogī chhe. teno nirvāṇ (mokṣha) thāy chhe ane tene vaḷī āsrav thato
nathī.’
(ā shlokamān puṇya ane pāparūp karmonī nirjarā batāvī chhe),
tathā
‘तत्त्वानुशासन’shlok 225mān kahyun chhe keḥ
‘je sadā dhyānano abhyās kare chhe, parantu acharamasharīrī chhe (tadbhavamokṣhagāmī
nathī) tenān (tevā dhyātānān) sakal ashubh karmonī nirjarā ane samvar thāy chhe’.
(ā shlokamān pāparūp karmonī ja nirjarā tathā samvar batāvyo chhe).
vaḷī, shrī pūjyapādasvāmīe
‘समाधितन्त्र’
shlok 34mān kahyun chhe keḥ

Page 77 of 146
PDF/HTML Page 91 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 77
आत्मदेहान्तरज्ञानजनिताह्लादनिर्वृतः
तपसा दुष्कृतं घोरं भुञ्जानोऽपि न खिद्यते ।।३४।।
एतच्च व्यवहारनयादुच्यते कुत इत्याशङ्कायां पुनराचार्य एवाहसा खलु कर्मणो भवति
तस्य सम्बन्धस्तदा कथमिति वत्स ! आकर्णय खलु यस्मात्सा एकदेशेन विश्लेषलक्षणा निर्जरा
कर्मणः चित्सामान्यानुविधायिपुद्गलपरिणामरूपस्य द्रव्यकर्मणः सम्बन्धिनी संभवति द्रव्ययोरेव
संयोगपूर्वविभागसंभवात्
तस्य च द्रव्यकर्मणस्तदा योगिनः स्वरूपमात्रावस्थानकाले सम्बन्धः
प्रत्यासत्तिरात्मना सह कथं ? केन संयोगादिप्रकारेण सम्भवति ? सूक्ष्मेक्षिकया समीक्षस्व, न
गया है और भी पूज्यपादस्वामीने समाधिशतकमें कहा है‘‘आत्मदेहान्तरज्ञान’’
‘‘आत्मा व शरीरके विवेक (भेद) ज्ञानसे पैदा हुए आनन्दसे परिपूर्ण (युक्त) योगी,
तपस्याके द्वारा भयंकर उपसर्गो व घोर परीषहोंको भोगते हुए भी खेद-खिन्न नहीं होते
हैं
यह सब व्यवहारनयसे कहा जाता है कि बन्धवाले कर्मोंकी निर्जरा होती है,
परमार्थसे नहीं कदाचित् तुम कहो कि ऐसा क्यों ? आचार्य कहते हैं कि वत्स ! सुनो,
क्योंकि एकदेशसे सम्बन्ध छूट जाना, इसीको निर्जरा कहते हैं वह निर्जरा कर्मकी
(चित्सामान्यके साथ अन्वयव्यतिरेक रखनेवाले पुद्गलोंके परिणामरूप द्रव्यकर्मकी) हो सकती
है
क्योंकि संयोगपूर्वक विभाग दो द्रव्योंमें ही बन सकता है अब जरा बारीक दृष्टिसे
‘ātmā ane sharīranā bhedagnānathī utpanna thayelā ānandathī paripūrṇa (yukta) yogī,
tapasyā dvārā bhayaṅkar upasargo tathā ghor parīṣhahone bhogavato hovā chhatān khedakhinna thato
nathī.’
ā vyavahāranayathī kahevāmān āvyun chhe. ‘shāthī’? evī āshaṅkā thatān, pharīthī
āchārya ja kahe chhete (nirjarā) kharekhar karmanī thāy chhe.
teno (karmano) sambandh tyāre kevī rīte chhe?
vatsa! sāmbhaḷ. kharekhar te (nirjarā) ekadesh (karmanā) vishleṣhalakṣhaṇavāḷī
(chhūṭavārūp) karmanī nirjarā, chitsāmānyane anuvidhāyī (anusaratā) pudgalapariṇāmarūp
dravyakarma sambandhī hoy chhe, kāraṇ ke be dravyonā sanyogapūrvak (temano) vibhāg (chhūṭā paḍavun)
sambhave chhe.
jyāre yogī puruṣh svarūpamātramān avasthān karī rahyo chhe, te samaye dravyakarmano

Page 78 of 146
PDF/HTML Page 92 of 160
single page version

78 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
कथमपि सम्भवतीत्यर्थः यदा खल्वात्मैव ध्यानं ध्येयं च स्यात्तदा सर्वात्मनाप्यात्मनः परद्रव्याद्
व्यावृत्य स्वरूपमात्रावस्थितत्वात्कथं द्रव्यान्तरेण सम्बन्धः स्यात्तस्य द्विष्ठत्वात् न चैतत्संसारिणो
न संभवतीति वाच्यं संसारतीरप्राप्तस्य योगिनो मुक्तात्मवत्पञ्चह्स्वाक्षरोच्चारणकालं
यावत्तथावस्थानसम्भवात् कर्मक्षपणाभिमुखस्य लक्षणोत्कृष्टशुक्ललेश्यासंस्कारावेशवशात्तावन्मात्र-
कर्मपारतन्त्रव्यवहरणात्
तथाचोक्तम् परमागमे
विचार करो कि उस समय जब कि योगी पुरुष स्वरूपमात्रमें अवस्थान कर रहा है, उस
समय द्रव्यकर्मका आत्माके साथ संयोगादि सम्बन्धोंमेंसे कौनसा सम्बन्ध हो सकता है ?
मतलब यह है कि किसी तरहका सम्बन्ध नहीं बन सकता
जिस समय आत्मा ही ध्यान
और ध्येय हो जाता है, उस समय हर तरहसे आत्मा परद्रव्योंसे व्यावृत होकर केवलस्वरूपमें
ही स्थित हो जाता है
तब उसका दूसरे द्रव्यसे सम्बन्ध कैसा ? क्योंकि सम्बन्ध तो दोमें
रहा करता है, एकमें नहीं होता है
यह भी नहीं कहना कि इस तरहकी अवस्था संसारी-जीवमें नहीं पाई जाती कारण
कि संसाररूपी समुद्र-तटके निकटवर्ती अयोगीजनोंका मुक्तात्माओंकी तरह पंच ह्रस्व अक्षर
(अ, इ, उ, ऋ, लृ) के बोलनेमें जितना काल लगता है, उतने काल तक वैसा (निर्बन्ध-
बन्ध रहित) रहना सम्भव है
शीघ्र ही जिनके समस्त कर्मोंका नाश होनेवाला है, ऐसे जीवों (चौदहवें
ātmā sāthe sambandh (pratyāsatti) kevī rīte kayā sanyogādi prakāre sambhave chhe te jarā
sūkṣhmadraṣhṭithī vichār kar; arthāt koī rīte (sambandh) sambhavato nathī, evo artha chhe.
jyāre kharekhar ātmā ja dhyān ane dhyey thaī jāy chhe tyāre sarva rīte ātmā
par dravyothī vyāvr̥utta thaī, svarūpamātramān avasthit thavāthī bījā dravya sāthe teno sambandh
kevī rīte hoy? kāraṇ ke sambandh to be (dravyo) vachche hoy (ekamān na hoy) āvī
(avasthā) sansārī jīvane sambhavatī nathī, em nahi (arthāt sambhave chhe) evun vāchya chhe,
kāraṇ ke sansāranā kāṇṭhāne prāpta thayelā ayogīne, muktātmānī māphak pāñch hnasva
[अ, इ,
उ, ऋ लृ ] bolavāmān jeṭalo kāḷ lāge teṭalā kāḷ sudhī tevī (nirbandha) avasthā rahevī
sambhavit chhe.
jemanān samasta karmo shīghra nāsh thavānān chhe, evā (chaudamā guṇasthānavartī) jīvane

Page 79 of 146
PDF/HTML Page 93 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 79
‘सीलेसिं संपत्तो णिरुद्धणिस्सेसआसवो जीवो
कम्मरयबिप्पमुक्को गयजोगो केवली होदि ।।
गुणस्थानवाले जीवों) में भी उत्कृष्ट शुक्लेश्याके संस्कारके वशसे उतनी देर (पंच ह्रस्व
अक्षर बोलनेमें जितना समय लगता है, उतने समय) तक कर्मपरतन्त्रताका व्यवहार होता
है, जैसा कि परमागम(गोम्मटसार-जीवकांड) में कहा गया है
‘‘सीलेसिं संपत्तो’’
‘‘जो शीलोंके ईशत्व (स्वामित्व) को प्राप्त हो गया है, जिसके समस्त आस्रव रुक
गये हैं, तथा जो कर्मरूपी धूलीसे रहित हो गया है, वह गतयोग-अयोगकेवली होता
है’’
।।२४।।
paṇ utkr̥uṣhṭa shuklaleshyānā sanskāranā āveshavash teṭalā samay sudhī (pāñch hnasva svar
bolavāmān jeṭalo samay lāge tyān sudhī) karma paratantratāno vyavahār hoy chhe; tathā
paramāgamamān
gommaṭasār jīvakāṇḍamān kahyun chhe keḥ
‘jeo shīlonā (aḍhār hajār shīlonā) bhedonā ishatvane (svāmitvane) prāpta thayā
chhe, jemane samasta āsrav rokāī gayo chhe tathā je karmarūpī rajathī rahit thaī gayā chhe;
te gatayog (ayog) kevalī chhe.’
bhāvārtha :adhyātmayogathī ātmāmān ātmānun ja joḍāṇ (dhyān) karavāthī karmonī
nirjarā thāy chhe.
te dhyān karanār jīvonā be prakār chheḥ
(1) siddhayogī arthāt je te bhave ja mukti pāme chhe ane (2) acharamasharīrī
dhyānābhyāsī yogī arthāt sādhyayogījeo te bhave mukti pāmatā nathī te
(1) siddhayogī kṣhapakashreṇī māṇḍī te ja bhave mokṣha pāme chhe.
āṭhamā guṇasthānethī
1
te shreṇī sharū thāy chhe. dashamā guṇasthān sudhī temane shuddhopayog
1. ‘moh ane yoganā nimittathī samyagdarshan, samyaggnān ane samyakchāritrarūp ātmānā guṇonī
tāratamyarūp avasthāvisheṣhane guṇasthān kahe chhe. tenā chaud bhed chheḥ
1. mithyātva, 2. sāsādan, 3. mishra, 4. aviratasamyagdraṣhṭi, 5. deshavirat, 6. pramatavirat,
7. apramattavirat, 8. apūrvakaraṇ, 9. anivr̥utikaraṇ, 10. sūkṣhmasamparāy, 11. upashāntamoh,
12. kṣhīṇamoh, 13. sayogī kevalī ane 14. ayogī kevalī.
(shrī jain siddhānta praveshikā591, 592.)

Page 80 of 146
PDF/HTML Page 94 of 160
single page version

80 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
श्रूयतां चास्यैवार्थस्य संग्रहश्लोकः
कटस्य कर्त्ताहमिति सम्बधः स्याद् द्वयोर्द्वयोः
ध्यानं ध्येयं यदात्मैव सम्बन्धः कीदृशस्तदा ।।२५।।
उपरिलिखित अर्थको बतलानेवाला और भी श्लोक सुनो
‘कटका मैं कर्तार हूँ’ यह है द्विष्ठ सम्बन्ध
आप हि ध्याता ध्येय जहँ, कै से भिन्न सम्बन्ध ।।२५।।
अर्थ‘‘मैं चटाईका बनानेवाला हूँ’’ इस तरह जुदाजुदा दो पदार्थोंमें सम्बन्ध
sāthe abuddhipūrvak shubh bhāv hoy chhe; temane shuddhopayoganā kāraṇe ghātikarmanī nirjarā thāy
chhe ane abuddhipūrvakanā shubh bhāvane līdhe temane ghātikarmano tathā aghātinī shubhakarmaprakr̥itino
guṇasthān anusār bandh thāy chhe.
vītarāgatā prāpta thayā pachhī yogathī mātra sātāvedanīy karmano āsrav thāy chhe.
14mā guṇasthānamān temane karmono samvar paripūrṇa thāy chhe tathā sarva karmonī nirjarā 14mā
guṇasthānane ante thāy chhe. ā pramāṇe siddhayogīnī dashā hoy chhe.
(2) sādhyayogīmukhyapaṇe sātamā guṇasthānavartī muni sādhyayogī kahevāy chhe.
jyāre teo nirvikalpa svarūpamān līn thāy chhe tyāre jeṭalā anshe vītarāgatā hoy chhe teṭalā
anshe ghātikarmano bandh thato nathī, parantu tyān abuddhipūrvak shubhabhāv hovāthī teṭalā anshe
ghātikarmano temaj sātāvedanīyādi shubhakarmano bandh thāy chhe, parantu asātāvedanīyādi
ashubhakarmano bandh thato nathī.
chothā pāñchamā guṇasthāne paṇ dharmī jīv koī koī vakhate nirvikalpa dhyānamān hoy
chhe ane tyāre tene karmonā samvarbandhanī vyavasthā upar pramāṇe hoy chhe. mukhyapaṇe 45
6 guṇasthānomān savikalpa dashā hoy chhe.
ā ja arthane batāvanār saṅgrahshlok sāmbhaḷaḥ
‘chaṭāīno karanār hun’, e beno sanyog,
svayam dhyānane dhyey jyān, kevo tyān sanyog? 25.
anvayārtha :[अहं ] hun [कटस्य ] chaṭāīno [कर्त्ता ] kartā chhun [इति ] e rīte [द्वयोः

Page 81 of 146
PDF/HTML Page 95 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 81
टीकास्याद् भवेत् कोसौ ? सम्बन्धः द्रव्यादिना प्रत्यासत्तिः कयोः ? द्वयोः
कथंचिद्भिन्नयोः पदार्थयोः इति अनेन लोकप्रसिद्धेन प्रकारेण कथमिति यथाहमस्मि कीदृशः
कर्त्ता निर्माता कस्य ? कटस्य वंशदलानां जलादिप्रतिबन्धाद्यर्थस्य परिणामस्य एवं सम्बन्धस्य
द्विष्ठतां प्रदर्श्य प्रकृतेर्व्यतिरेकमाह ध्यानमित्यादि ध्यायते येन ध्यायति वा यस्तद्धयानं
ध्यातिक्रियां प्रति करणं कर्ता वा
उक्तं च; [तत्त्वानुशासने ]
हुआ करता है जहाँ आत्मा ही ध्यान, ध्याता (ध्यान करनेवाला) और ध्येय हो जाता है,
वहाँ सम्बन्ध कैसा ?
विशदार्थलोकप्रसिद्ध तरीका तो यही है, कि किसी तरह भिन्न (जुदाजुदा)
दो पदार्थोंमें सम्बन्ध हुआ करता है जैसे बाँसकी खपच्चियोंसे जलादिकके सम्बन्धसे
बननेवाली चटाईका मैं कर्ता हूँबनानेवाला हूँ यहाँ बनानेवाला ‘मैं’ जुदा हूँ और
बननेवाली ‘चटाई’ जुदी है तभी उनमें ‘कर्तृकर्म’ नामक सम्बन्ध हुआ करता है इस
प्रकार सम्बन्ध द्विष्ठ (दो में रहनेवाला) हुआ करता है इसको बतलाकर, प्रकृतमें (ध्यानमें)
वह बात (भिन्नता) बिलकुल भी नहीं है, इसको दिखलाते हैं
‘‘ध्यायते येन, ध्यायति वा यस्तद् ध्यानं, ध्यातिक्रियां प्रति करणं कर्त्ता च’’
द्वयोः ] judā judā be padārtho vachche [सम्बन्धः ] sambandh [स्यात् ] hoī shake. [यदा ] jyāre
[आत्मा एव ] ātmā ja [ध्यानं ध्येयं ] dhyān ane dhyeyarūp thaī jāy [तदा ] tyāre [कीदृशः
सम्बन्धः ] sambandh kevo?
ṭīkā :hoī shake. koṇ te? sambandh arthāt dravyādi sāthe pratyāsatti (nikaṭ
sanyog). kayā banneno (sambandh)? ā lokaprasiddha prakār vaḍe kathañchit banne bhinna padārthono.
kevī rīte? jem ke ‘hun chhun.’ kevo (hun)? kartā eṭale nirmātā (karanār). kono (karttā)
chaṭāīno
arthāt vānsanī chīponā jalādinā sambandhathī utpanna thatā padārthanā
pariṇāmanoevī rīte sambandhanun dviṣhṭhapaṇun (eṭale bannemān rahevāvāḷā sambandhane) batāvīne
prakr̥itinī bhinnatā kahī (anādithī ātmā ane karmano sanyog sambandh chhe, parantu sambandh banne
bhinna padārtho vachche hoī shake, tethī prakr̥iti (karma) ātmāthī bhinna padārtha chhe em kahyun ).
dhyān ityādije dvārā dhyāvavāmān āve arthāt je dhyāve te dhyān chhe athavā
dhyātikriyāmān je karaṇ (sādhan) hoy vā kartā hoy tene (sarvene) dhyān kahe chhe.
‘तत्त्वानुशासन’shlok 67mān kahyun chhe keḥ

Page 82 of 146
PDF/HTML Page 96 of 160
single page version

82 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
‘ध्यायते येन तद्धयानं यो ध्यायति स एव वा
यत्र वा ध्यायते यद्वा ध्यातिर्वा ध्यानमिष्यते’ ।।६७।।
ध्यायत इति ध्येयं वा ध्यातिक्रिययाऽऽध्याप्यं यदा यस्मिन्नात्मनः परमात्मना
सहैकीकरणकाले आत्मैव चिन्मात्रमेव स्यात्तदा कीदृशः संयोगादिप्रकारः सम्बन्धो द्रव्यकर्मणा
सहात्मनः स्यात् येन जायतेध्यात्मयोगेन कर्मणामाशु निर्जरेति परमार्थतः कथ्यते
जिसके द्वारा ध्यान किया जाय अर्थात् जो ध्यान करनेमें करण होसाधन हो, उसे ध्यान
कहते हैं तथा जो ध्याता हैध्यानका कर्ता है, उसे भी ध्यान कहते हैं, जैसा कि कहा
भी है‘‘ध्यायते येन तद् ध्यानं’’
‘‘जो ध्यैञ् चिन्तायाम्’’ धातुका व्याप्य हो अर्थात् जो ध्याया जावे, उसे ध्येय कहते
है परंतु जब आत्माका परमात्माके साथ +एकीकरण होनेके समय, आत्मा ही चिन्मात्र हो
जाता है, तब संयोगादिक प्रकारोंमेंसे द्रव्यकर्मोंके साथ आत्माका कौनसे प्रकारका सम्बन्ध
होगा ? जिससे कि ‘‘अध्यात्मयोगसे कर्मोंकी शीघ्र निर्जरा हो जाती है’’ यह बात परमार्थसे
कही जावे
भावार्थ यह है कि आत्मासे कर्मोंका सम्बन्ध छूट जाना निर्जरा कहलाती है
परंतु जब उत्कृष्ट अद्वैत ध्यानावस्थामें किसी भी प्रकार कर्मका सम्बन्ध नहीं, तब छूटना
किसका ? इसलिए सिद्धयोगी कहो या गतयोगी अथवा अयोगी केवली कहो, उनमें कर्मोंकी
निर्जरा होती है, यह कहना व्यवहारनयसे ही है, परमार्थसे नहीं
’’ ।।२५।।
‘je dvārā dhyān karavāmān āve chhe te dhyān athavā je dhyān dhyāve chhe te ja dhyān
chhe, athavā je dhyāvavāmān āve chhe te athavā dhyātine dhyān kahe chhe.’
je dhyāvavāmān āve te dhyey chhe athavā dhyātikriyāthī dhyey samajavun. jyāre
ātmānā, paramātmā sāthe ekīkaraṇanā kāḷe ātmā ja chinmātra ja thaī jāy, tyāre
dravyakarma sāthe ātmāno sanyogādi
rūp kevā prakārano sambandh hoī shake; jethī
‘adhyātmayogathī karmonī shīghra nirjarā thaī jāy chhe’e sambandhī (shlok 24mān) paramārthe
kahevāmān āvyun chhe?
bhāvārtha :chaṭāī ane chaṭāīno kartābanne ekabījāthī bhinnabhinna chhe, tethī
te banneno sanyog sambandh banī shake chhe, parantu dhyān ane dhyeyarūp avasthā ātmāthī abhinna
hovāthī teno ātmā sāthe tādātmya sambandh chhe, sanyog sambandh nathī.
je samaye ātmā dhyān avasthāmān paramātmarūpanī sāthe ekamek thaī jāy chhe, te
samaye dhyān ane dhyeyamān abhinnatā rahe chhe. te samaye chaitanyarūp ātmapiṇḍ sivāy anya

Page 83 of 146
PDF/HTML Page 97 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 83
अत्राह शिष्य :तर्हि कथं बन्धस्तत्प्रतिपक्षश्च मोक्ष इति भगवन् !
यद्यात्मकर्मद्रव्ययोरध्यात्मयोगेन विश्लेषः क्रियते तर्हि कथं केनोपायप्रकारेण तर्योबन्धः
परस्परप्रदेशानुप्रवेशलक्षणः संश्लेषः स्यात्
तत्पूर्वकत्वाद्विश्लेषस्य कथं च तत्प्रतिपक्षो
बन्धविरोधीमोक्षः सकलकर्मविश्लेषलक्षणो जीवस्य स्यात्तस्यैवानन्तसुखहेतुत्वेन योगिभिः
प्रार्थनीयत्वात्
यहाँ पर शिष्यका कहना है कि भगवन् ! यदि आत्मद्रव्य और कर्मद्रव्यका
अध्यात्मयोगके बलसे बन्ध न होना बतलाया जाता है, तो फि र किस प्रकारसे उन दोनोंमें
(आत्मा और कर्मरूप पुद्गल द्रव्योंमें) परस्पर एकके प्रदेशोंमें दूसरेके प्रदेशोंका मिल जाना
रूप बंध होगा ? क्योंकि बन्धाभाव तो बंधपूर्वक ही होगा
और बंधका प्रतिपक्षी, संपूर्ण
कर्मोंकी विमुक्तावस्थारूप मोक्ष भी जीवको कैसे बन सकेगा ? जो कि अविच्छिन्न अविनाशी
सुखका कारण होनेसे योगियोंके द्वारा प्रार्थनीय हुआ करता है ?
koī par dravyanā sambandhano abhāv hovāthī sanyogādirūp koī navo sambandh ghaṭato nathī,
parantu te avasthāmān karmādino je jūno sanyog sambandh chhe, teno paṇ nirjarā dvārā abhāv
thāy chhe.
shlok-24mān kahyun chhe ke ‘adhyātmayogathī karmonī shīghra nirjarā thāy chhe’e kathan
pūrvabaddha karmonī apekṣhāe chhe. jyāre ātmānun paramātmā sāthe ekīkaraṇ thāy chhe, tyāre
ātmā ja chinmātra thaī jāy chhe, to pachhī ātmāno dravyakarmo sāthe sambandh ja kevī rīte
bane? utkr̥uṣhṭa advait dhyānāvasthāmān navā karmano koī paṇ prakārano sambandh nathī, to chhūṭavun
konun (nirjarā konī)? tethī siddhayogī yā gatayogī athavā ayogakevalī ne karmonī nirjarā
kahī chhe te pūrvabaddha karmonī thāy chhe, em samajavun. temane karmonī nirjarā thāy chhe
e kahevun
e vyavahāranayathī chhe, nishchayanayathī nahi. 25
ahīn shiṣhya kahe chhetyāre bandh ane teno pratipakṣharūp mokṣha kevī rīte? bhagavān!
jo adhyātmayogathī ātmadravya ane dravyakarmano vishleṣh (ek bījāthī bhinna) karavāmān
āve, to kevī rīte eṭale kayā prakāranā upāy vaḍe, te banneno bandh
arthāt paraspar
pradeshānupraveshalakṣhaṇ sanshleṣh (sanyogarūp bandh) hoy? kāraṇ ke te pūrvak (bandhapūrvak) ja
vishleṣh (viyog) hoy; ane teno pratipakṣhī eṭale bandhavirodhī mokṣha je sampūrṇa karmonā
vishleṣh (abhāv) lakṣhaṇavāḷo chhe te jīvane kevī rīte hoī shake? kāraṇ ke anantasukhanun
kāraṇ hovāthī yogīo dvārā te prārthanīy chhe.

Page 84 of 146
PDF/HTML Page 98 of 160
single page version

84 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
गुरुराह
बध्यते मुच्यते जीवः सममो निर्ममः क्रमात्
तस्मात्सर्वप्रयत्नेन निर्ममत्वं विचिन्तयेत् ।।२६।।
टीकाममेत्यव्ययं ममेदमित्यभिनिवेशार्थमव्ययानामनेकार्थत्वात् तेन सममो
ममेदमित्यभिनिवेशाविष्टो अहमस्येत्यभिनिवेशाविष्टश्चोपलक्षणत्वात् जीवः कर्मभिर्बध्यते
आचार्य कहते हैं
मोही बाँधत कर्मको, निर्मोही छुट जाय
यातें गाढ़ प्रयत्नसे, निर्ममता उपजाय ।।२६।।
अर्थ‘‘ममतावाला जीव बँधता है और ममता रहित जीव मुक्त होता है इसलिए
हर तरहसे पूरी कोशिशके साथ निर्ममताका ही ख्याल रक्खे ’’
विशदार्थअव्ययोंके अनेक अर्थ होते हैं, इसलिए, ‘‘मम’’ इस अव्ययका अर्थ
अभिनिवेश’ है, इसलिए ‘समम’ कहिए ‘मेरा यह है’ इस प्रकारके अभिनिवेशवाला जीव
guru kahe chheḥ
mohī bāndhe karmane, nirmam jīv mukāy,
tethī saghaḷā yatnathī, nirmam bhāv jagāy. 26.
anvayārtha :[सममः जीवः ] mamatāvāḷo jīv ane [निर्ममः जीवः ] mamatārahit
jīv [क्रमात् ] anukrame [बध्यते ] bandhāy chhe ane [मुच्यते ] mukta thāy chhe (bandhanathī chhūṭe
chhe); [तस्मात् ] tethī [सर्वप्रयत्नेन ] pūrā prayatnathī [निर्ममत्वं ] nirmamatvanun [विचिन्तयेत् ] visheṣh
karīne chintavan karavun joīe.
ṭīkā :avyayonā anek artha hoy chhe, ‘मम’ e avyay chhe. teno artha
abhinivesh thāy chhe, tethī ‘सममः’ arthāt ‘मम इदम्’ ‘ā mārun chhe’ evā abhiniveshavāḷo
(jīv) tathā upalakṣhaṇathī ‘अहम् अस्यं’hun āno chhunevā abhiniveshavāḷo jīv
karmothī bandhāy chhe.
परदब्बरओ वज्झदि विरओ मुच्चेइ विविह - कम्मेहिं
एसो जिणउवदेसो समासदो बन्ध - मुक्खस्स ।।२३।।
[मोक्षप्राभृत ]

Page 85 of 146
PDF/HTML Page 99 of 160
single page version

kahān jainashāstramāḷā ]
iṣhṭopadesh
[ 85
तथा चोक्तम्
‘न कर्मबहुलं जगन्नचलनात्मकं कर्म वा,
न चापि करणानि वा न चिदचिद्वधो बन्धकृत्
यदैक्यमुपयोगभूःसमुपयाति रागादिभिः
स एव किल केवलं भवति बन्धसेतुर्नृणाम् ।।
तथा स एव जीवो निर्ममस्तद्विपरीतस्तैर्मुच्यत इति यथासंख्येन योजनार्थं
क्रमादित्युपात्तम्
उक्तं च
भी कर्मोंसे बँधता है उपलक्षणसे यह भी अर्थ लगा लेना कि ‘मैं इसका हूँ’ ऐसे
अभिनिवेशवाला जीव भी बँधता है, जैसा कि अमृतचंद्राचार्यने समयसार कलशमें कहा है
‘‘न कर्म बहुलं जगन्न’’
अर्थन तो कर्मस्कन्धोंसे भरा हुआ यह जगत् बंधका कारण है, और न हलन-
चलनादिरूप क्रिया ही, न इन्द्रियाँ कारण हैं और न चेतन-अचेतन पदार्थोंका विनाश करना
ही बन्धका कारण है
किन्तु जो उपयोगस्वरूपी जमीन रागादिकोंके साथ एकताको प्राप्त
होती है, सिफ र् वही अर्थात् जीवोंका रागादिक सहित उपयोग ही बन्धका कारण है यदि
वही जीव निर्ममरागादि रहित-उपयोगवाला हो जाय, तो कर्मोंसे छूट जाता है कहा भी
है कि‘‘अकिंचनोऽह’’
shrī amr̥utachandrāchārye shrī samayasār kalash shlok 164mān kahyun chhe keḥ
‘karmabandh karanārun kāraṇ, nathī bahu karmayogya pudgalothī bharelo lok, nathī chalanarūp
karma (arthāt kāyvachanmananī kriyārūp yog), nathī anek prakāranān karaṇo (indriyo)
ke nathī chetanachetanano ghāt. ‘upayog bhū’ arthāt ātmā rāgādik sāthe je aikya pāme
chhe te ja ek (mātra rāgādik sāthe ekapaṇun pāmavun te ja) kharekhar puruṣhone bandhanun kāraṇ
chhe.’
tathā te ja jīv jo nirmam eṭale tenāthī viparīt (arthāt rāgādithī rahit
upayogavāḷo) thāy, to te karmothī chhūṭī jāy chhe.
(anukram saṅkhyānī yojanā māṭe shlokamān ‘क्रमात्’ shabda vāparyo chhe, (jem ke
सममः, वध्यते, निर्ममः मुच्यते).

Page 86 of 146
PDF/HTML Page 100 of 160
single page version

86 ]
iṣhṭopadesh
[ bhagavānashrīkundakund-
‘अकिञ्चनोऽहमित्यास्व त्रैलोक्याधिपतिर्भवेः
योगिगम्यं तव प्रोक्तं रहस्यं परमात्मनः ।।’’ [आत्मानुशासने ]
अथवा‘‘रागी बध्नाति कर्माणि वीतरागो विमुञ्चति
जीवो जिनोपदेशोऽयं संक्षेपाद्वन्धमोक्षयोः ।।’’ [ज्ञानार्णवे ]
यस्मादेवं तस्मात्सर्वप्रयत्नेन व्रताद्यवधानेन मनोवाक्कायप्रणिधानेन वा निर्ममत्वं
विचिन्तयेत्
मत्तः कायादयोऽभिन्नास्तेभ्योऽहमपि तत्त्वतः
नाहमेषां किमप्यस्मि ममाप्येते न किञ्चन ।। [तत्त्वानुशासन१५८ ]
मैं अकिंचन हूँ, मेरा कुछ भी नहीं, बस ऐसे होकर बैठे रहो और तीन लोकके
स्वामी हो जाओ यह तुम्हें बड़े योगियोंके द्वारा जाने जा सकने लायक परमात्माका रहस्य
बतला दिया है
और भी कहा है‘‘रागी बध्नाति कर्माणि०’’ रागी जीव कर्मोंको बाँधता है
रागादिसे रहित हुआ जीव मुक्त हो जाता है बस यही संक्षेपमें बंध मोक्ष विषयक जिनेन्द्रका
उपदेश है जब कि ऐसा है, तब हरएक प्रयत्नसे व्रतादिकोंमें चित्त लगाकर अथवा मन,
वचन, कायकी सावधानतासे निर्ममताका ही ख्याल रखना चाहिए ‘‘मत्तः कायादयो
भिन्नास्
’’
‘आत्मानुशासन’shlok 110mān kahyun chhe keḥ
‘hun akiñchan chhun (eṭale mārun kāī paṇ nathī)em bhāvanā karī besī raho
(pariṇamo) ane traṇ lokanā svāmī banī jāo. ā tane yogīone gamya (jāṇī shakāy
tevun)
evun paramātmānun rahasya batāvyun chhe;
athavā ज्ञानार्णवpr̥u. 242mān kahyun chhe keḥ
‘rāgī (jīv) karmo bāndhe chhe ane vītarāgī jīv (rāgādithī rahit jīv) karmothī
mukta thāy chhe. bandhmokṣha sambandhī jinendrano ā saṅkṣhepamān upadesh chhe.’
tethī sarva prayatnathī vratādimān (shuddha pariṇamanamān) avadhānathī (chitta lagāvī)
athavā man, vachan, kāyanī sāvadhānīthī nirmamatvanun visheṣh prakāre chintavan karavun joīe.
‘mārāthī sharīrādi bhinna chhe ane paramārthe temanāthī hun paṇ bhinna chhun. hun temano kāī
paṇ nathī ane teo paṇ mārā kānīpaṇ nathī,’
ityādi shrutagnānanī bhāvanāthī mumạukṣhue (khās karīne) bhāvavun joīe.