102 ]
iShTopadesh
[ bhagavAnashrIkundakund-
TIkA : — avidyAnA vashe paranA eTale karmanA athavA sharIrAdikanA karavAmAn
AvatA upakArano, vidyAnA (samyakgnAnanA) abhyAsathI tyAg karI, tun pradhAnapaNe potAno
(AtmAno) anugrah (upakAr) karavAmAn tatpar thA. shun karato (tun)? upakAr karato. kono?
parano arthAt sarvathA potAnAthI bAhya (bhinna) dekhAtA tathA indriyo dvArA anubhavamAn
AvatA sharIrAdino (upakAr karato); kAraN ke (tun) kevo chhe? tun agnAnI – tattvono ajAN
chhe. konI mAphak? lokonI mAphak. jem (agnAnI) lok jyAn sudhI parane pararUp nathI
jANato, tyAn sudhI teno upakAr kare chhe, parantu tene tattvathI jANyA pachhI (arthAt svane
sva – rUp ane parane pararUp jANyA pachhI) teno upakAr karavo chhoDI de chhe ane potAno
upakAr karavA tatpar thAy chhe, tem tun paN tatpar thA (arthAt tattvagnAnI banI AtmopakAr
karavA tun tatpar thA) — evo artha chhe.
bhAvArtha : — agnAnane lIdhe agnAnI jIv jyAn sudhI karma tathA sharIrAdine pararUp
nathI jANato, tyAn sudhI te tenun bhalun karavAnI — tenA upar upakAr karavAnI vRutti kare chhe,
parantu jyAre tene bhedavignAnanA baLe sva – paranI bhinnatA bhAse chhe arthAt te svane sva –
rUp ane parane pararUp jANe chhe, tyAre tene par upar upakAr karavAno bhAv chhUTI jAy
टीका — परस्य कर्मणो देहादेर्वा अविद्यावशात् क्रियमाणमुपकारं विद्याभ्यासेन
त्यक्त्वात्मानुग्रहप्रधानो भव त्वं । किं कुर्वन्सन् ? उपकुर्वन् ! कस्य, परस्य सर्वथा स्वस्माद्वाह्यस्य
दृश्यमानस्येन्द्रियैरनुभूयमानस्य देहादेः । किं विशिष्टो यतस्त्वं ? अज्ञस्तत्त्वानभिज्ञः ।
किंवल्लोकवत् । यथा लोकः परं परत्वेनाजानंस्तस्योपकुर्वन्नपि तं तत्त्वेन ज्ञात्वा तदुपकारं त्यक्त्वा
स्वोपकारपरो भवत्येवं त्वमपि भवेत्यर्थः ।।३२।।
विशदार्थ — पर कहिये कर्म अथवा शरीरादिक, इनका अविद्या-अज्ञान अथवा
मोहके वशसे जो उपकार किया जाता रहा है, उसे विद्या सम्यग्ज्ञान अथवा वीतरागताके
अभ्याससे छोड़कर प्रधानतासे अपने (आत्माके) उपकार करनेमें तत्पर हो जाओ । तुम
सर्वथा अपने (आत्मा)से बाह्य इन्द्रियोंके द्वारा अनुभवमें आनेवाले इन शरीरादिकोंकी रक्षा
करना आदि रूप उपकार करनेमें लगे हुए हो । इसलिए मालूम पड़ता है कि तुम अज्ञ
(वस्तुओंके वास्तविक स्वरूपसे अजान) हो । सो जैसे दुनियाके लोग जब तक दूसरेको
दूसरे रूपमें नहीं जानते, तब तक उनका उपकार करते हैं । परन्तु ज्यों ही वे अपनेको
अपना और दूसरेको दूसरा जानते हैं, उनका (दूसरोंका) उपकार करना छोड़कर अपना
उपकार करनेमें लग जाते हैं । इसी प्रकार तुम भी तत्त्वज्ञानी बनकर अपनेको स्वाधीन
शुद्ध बनाने रूप आत्मोपकार करनेमें तत्पर हो जाओ ।।३२।।