kahAn jainashAstramALA ]
iShTopadesh
[ 103
chhe ane te svasanmukh thaI potAnA AtmA upar upakAr karavA udyamashIl bane chhe.
shrI pUjyapAdAchArye ‘samAdhitantra’ shlok 31mAn kahyun chhe ke —
‘A sharIr jaD chhe. te sukh-dukhane kAI jANatun nathI, chhatAn mUDhabuddhi – bahirAtmA
tenAmAn nigrah – anugrahabuddhi (apakAr – upakArabuddhi) kare chhe.1
A jIv, vastusvarUpathI ajAN hovAthI potAnA AtmAthI sarvathA bhinna sharIrAdinun
kAI karI shakato nathI, topaN agnAnathI tenI rakShA karavA AdirUp upakAr karavAnA vikalpamAn
lAgyo rahe chhe; mATe AchAryano tene upadesh chhe ke, ‘avidyAno tyAg karI tattvagnAnI ban ane
upakAr karavAno vikalpa chhoDI shuddhAtmA banavArUp AtmopakAr kar.’
ahIn, shiShya kahe chhe — kaI rIte te banne vachcheno bhed jaNAy? arthAt kayA upAyathI
sva – parano bhed jaNAy? te bhed jANanArane shun (lAbh) thAy? evo artha chhe.
AchArya kahe chhe —
guru – upadesh, abhyAs ne, samvedanathI jeh,
jANe nij – par bhedane, vede shiv – sukh teh. 33.
अथाह शिष्यः, कथं तयोर्विशेष इति केनोपायेन स्वपरयोर्भेदो विज्ञायेत । तद्धि ज्ञातुश्च
किं स्यादित्यर्थः ।
गुरुराह —
गुरुपदेशादभ्यासात्संवित्तेः स्वपरान्तरम् ।
जानति यः स जानाति मोक्षसौख्यं निरन्तरम् ।।३३।।
यहाँ पर शिष्य कहता है कि किस उपायसे अपने और परमें विशेषता (भेद) जानी
जाती है, और उसके जाननेवालेको क्या होगा ? किस फलकी प्राप्ति होगी ? आचार्य कहते
हैं —
गुरु उपदेश अभ्याससे निज अनुभवसे भेद ।
निज पर को जो अनुभवे, लहै स्वसुख वेखेद ।।३३।।
१न जानन्ति शरीराणिं सुख – दुःखान्यबुद्धयः ।
निग्रहानुग्रहघियं तथाप्यत्रैव कुर्वते ।।६१।।
[समाधितन्त्र, श्री पूज्यपादाचार्यः ]